Reklama
Reklama

Iná literatúra na prahu 21. storočia

"Vážený kolega, s neskrývaným zadosťučinením pozorujem, ako sa vám každé hovno, ktorého sa dotknete, mení v zlato", nenapísal isto Daniel Hevier v poslednej svojej zbierke o sebe. Už len preto nie, že sa dotkol zase našich zašlých čias - detstva. Napísal, po dohode s feministickým vydavateľstvom Aspekt, protistrašidelnú knihu pre (ne)bojácne deti.
Počet zobrazení: 529

"Vážený kolega, s neskrývaným zadosťučinením pozorujem, ako sa vám každé hovno, ktorého sa dotknete, mení v zlato", nenapísal isto Daniel Hevier v poslednej svojej zbierke o sebe. Už len preto nie, že sa dotkol zase našich zašlých čias - detstva. Napísal, po dohode s feministickým vydavateľstvom Aspekt, protistrašidelnú knihu pre (ne)bojácne deti. Nazval ju Strašidelník a na predvianočný trh prichádza spolu s Iba babou Jany Juráňovej, prvým postmoderne popovým "bestsellerom" pre nebojácne, už hádam dostatočne emancipované dievčatá.

Nepodceňovať problémy detí, stavať ich na základe primárnych znakov a atribútov, vlastností do iného svetla, tak by mohla znieť charakteristika oboch knižiek. Každá to robí svojim, iným, autentickým jazykom. Kým v Strašidelníkovi D. Heviera vypozorujeme stopy z iných jeho rozprávkových kníh, novotou a nevšednosťou zaváňa kniha Jany Juráňovej, ktorá spolu s Janou Cvikovou tvorí vydavateľský tandem Aspektu.

Popová koláž

V tomto inom bestselleri sa do svetla rozprávkovo-mytologického jazyka dostávajú najsúčasnejšie momenty umenia - preto možno knihu Iba baba označiť pokojne za popovú koláž, kde sa na základe silného skúsenostného podnetu do centra "diskurzu" dostáva rečový kód, ktorého zámerom je cieľovej skupine "ukázať" dialogickú formu života i spolužitia dvoch pohlaví. Ale nejde pravdaže len o takúto sucho sa tváriacu montáž. Jadro, z ktorého príbeh berie silu, je "postava" Jana Juráňová - silný na vlastnej koži prežitý "materiál". Možno vyčítať, akademicky, vedecky, možno prílišnú edukatívnosť, niekedy uvedomenú explicitnosť, to všetko ale zo šuplíkov dobre napísaných čriepkov príbehov neostáva trčať. Naopak zasahuje do tých našich kategórií, zvykov, ustálených noriem a pohľadu nimi na svet. Juráňova to dokázala ukázať už v písaní pre dospelých. Mám na mysli jej debut Zverinec, nepočítajúc divadelné hry (v poslednej vniesla celkom iný pohľad na ženskú problematiku v období štúrovcov).

Solidarita a imaginatívnosť

O 25 rokov bude dnešná generácia, pre ktorú je knižka "určená", vychovávať svoje nástupníčky. Nehovorím, že určenosť nedáva príčinu na pochybnosť, ale taký Milan Ďurica by si z toho veľa nerobil. Vektor Iba baby, ktorá cez znaky číta akúsi zvláštnosť, čudnosť sveta naokolo (inou vecou je, či z toho nečíha zatrpknutosť), kde už narodením sú vám podsúvané isté statusy, že potom predstaviť si Annu Malíkovú (či nebodaj Magdu Vášáryovú) ako sochu na Hviezdoslavovom námestí, je fikciou ad absurdum. A práve preto, že Juráňovej písanie neostáva popri vlastnej skúsenosti len fikciou, ale prerastá do života, vnáša netušené ženské, dievčenské témy: popri Márii Ďuríčkovej či konečne inej Jaroslavy Blažkovej sa ukazujú aj v dnešnej vysoko individualizovanej spoločnosti dôležitými také témy ako solidarita, etika. "Zvonkajškujú" sa tak témy akýchkoľvek menšín, ktoré sa vnášajú cez vnútorný svet von. Okrem tohto ranofeministického, bez akýchkoľvek zlých konotácií, besteselleru je tento subjekt -objektový vzťah vlastný i hlavnému problému knihy Strašidelník. Áno, Hevier pracuje s imaginatívnosťou, tajomnosťou, teplom rodinného krbu vo viacerých rovinách. Je majstrom skratky, jeho literárne finesy vyplavujú do popredia rozprávkovej formy každú mocenskú formu zneužitia detstva. Ikony, ktoré dnes brázdia svetom, dávno prestali písať do hocakej písanky (tak je graficky upravený i vnútrajšok Iba baby) a zabúdajú na základný ľudský strach. Ten ich brázdi a stimuluje sa už v iných úrovniach.

Nemajme strach!

Ale nielen to - práve Tu a Teraz, na dnešnom Slovensku, pred Mikulášom a Vianocami sa do popredia dostáva jazykovo naladené spracovanie, ktoré má čo a hlavne môže niečo povedať práve cez ikonickú rovinu (naj)mladším. Obidve knihy s ňou pracujú - či Juráňová cez príbeh a grafiku, alebo Hevier cez zvláštnu tenziu textu. Na záver trochu metaparafrázy - nemajme strach. Dámy a páni ako Juráňová a Hevier si nerobia zo zvykovej stálosti komplexy, ale zdravo, detským jazykom, (sp)ôsobne-nespôsobne nám naše vkorenené hodnoty v dvoch nových knihách Aspektu okorenili tak, že sú z toho dve zlaté knižky. Podstatným ale nebude, či si ich prečítate pre rozkoš z textu, ako som to robil ja, či kúpite pod stromček ako "povinnosť a ozvláštnenie". Je už na každom z rodičov, aby sa im nestalo, že sa v krásnom novom svete budú prechádzať šľahačkové princezné s pusinkami na rozkaz, či železní kovboji (s kyborgovskými pohľadmi) s (bez)moc(nosť)ou hodnou opovrhnutia. A nám ostane len plač a slané slzy.

Autor je študent FF UK, básnik a publicista

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama