Proces s Vojtechom Tukom

V novoročnom čísle denníka Slovák r. 1928 uverejnil Dr. Vojtech Tuka, poslanec HSĽS, rozsiahly článok s názvom "V desiatom roku Martinskej deklarácie" s podtitulom "Štátnofilozofická úvaha". Podľa tejto úvahy, ak do 31. októbra 1928 nedôjde v ČSR k štátoprávnym úpravám, prestane na Slovensku platiť ústava, zákony i právomoc úradov - nastane "vacuum iuris".
Počet zobrazení: 2804

V novoročnom čísle denníka Slovák r. 1928 uverejnil Dr. Vojtech Tuka, poslanec HSĽS, rozsiahly článok s názvom "V desiatom roku Martinskej deklarácie" s podtitulom "Štátnofilozofická úvaha". Podľa tejto úvahy, ak do 31. októbra 1928 nedôjde v ČSR k štátoprávnym úpravám, prestane na Slovensku platiť ústava, zákony i právomoc úradov - nastane "vacuum iuris".

Vo svojej argumentácii sa opieral o údajnú tajnú klauzulu Martinskej deklarácie z októbra r. 1918, podľa ktorej vstupujú Slováci do nového štátneho útvaru len na prechodnú dobu 10 rokov. Po uplynutí tejto lehoty sa slovenský národ môže rozhodnúť, či aj naďalej zostane vo zväzku s Čechmi, vytvorí samostatný štát alebo sa spojí s iným národom. Článok mal mimoriadne silnú odozvu nielen v československej, ale aj v zahraničnej tlači. Vyvolal aj značné rozpaky vo vládnej koalícii, resp. v ľudovej strane, ktorá bola v tomto čase jej súčasťou. Samotné načasovanie "úvahy" do desiateho jubilejného roka spoločného štátu Čechov a Slovákov vrhalo podozrivé svetlo na autora. Veď už od počiatku Tukovej politickej aktivity upozorňovali viacerí slovenskí poslanci (I. Dérer, I. Hrušovský) na protislovenskú Tukovu minulosť a na jeho podozrivé kontakty s Budapešťou. V tomto presvedčení ich utvrdil aj spôsob, akým bol článok napísaný. Išlo o výzvu nerešpektovať zákony, neuznávať ich platnosť a vyvodiť z "vacuum iuris" dôsledky spochybňujúce existenciu štátu. V tomto smere disponoval Zákon na ochranu republiky z roku 1923 dostatkom paragrafov, podľa ktorých Tukov článok bolo možné kvalifikovať ako trestný čin.

Obvinenie z velezrady

Tejto okolnosti si bol vedomý aj Dr. Milan Ivanka, hlavný predstaviteľ Československej národno-demokratickej strany na Slovensku, ktorý už dlhšiu dobu zbieral dáta týkajúce sa Tukovej protištátnej činnosti. Preto sa Ivanka rozhodol v máji 1928 podať trestné oznámenie na V. Tuku, v ktorom ho obvinil z vlastizrady a predložil aj usvedčujúci materiál. Po prešetrení celého prípadu začalo Policajné riaditeľstvo v Bratislave trestné riadenie voči V. Tukovi a požiadalo poslaneckú snemovňu o jeho vydanie. Ľudová strana, resp. samotný Hlinka nemal žiadne námietky proti súdnemu prešetreniu Tukovej kauzy, pretože bol presvedčený o jeho nevine a očakával od celej záležitosti propagandistický efekt. Preto nič nebránilo tomu, aby bol Tuka zbavený poslaneckej imunity, 3. januára 1929 zatknutý a umiestnený vo vyšetrovacej väzbe.

Proces sa začína

Koncom júla 1929 sa začalo pred Krajským súdom v Bratislave za všeobecného záujmu československej verejnosti hlavné pojednávanie v trestnej veci V. Tuku a spol. Na lavici obžalovaných sa ocitli aj Anton Snaczký a Alexander Mach. Tuka so Snaczkým boli obvinený zo spáchania zločinu vojenskej zrady, ktorej sa dopustili tým, že v rokoch 1923 - 1924 zriadili vo Viedni vyzvedačskú kanceláriu a vyzradzovali cudzím vojenským činiteľom utajované skutočnosti týkajúce sa obrany republiky. Zároveň organizovali (spolu s Machom) Rodobranu s cieľom odtrhnutia Slovenska od ČSR, čím naplnili skutkovú podstatu trestného činu prípravy úkladov o republiku. Ako korunný svedok obžaloby vystupoval v priebehu procesu Karol Belanský. Sám sa aktívne podieľal na Tukovej protištátnej činnosti a na lavici obžalovaných sa neocitol len vďaka tomu, že využil paragraf o účinnej ľútosti.

Belanský vo svojej výpovedi uviedol, že Tuka, s ktorým spolupracoval od r. 1922, ho požiadal, aby ako aktívny dôstojník vypracoval plán s cieľom obsadiť vojenské posádky na Slovensku a spresnil, za akých podmienok by tieto posádky mohli byť udržané až do príchodu zahraničnej pomoci. Belanský plán vypracoval a oboznámil s ním Tuku. Neskôr sa Belanský dozvedel od svojho bývalého profesora na budapeštianskej vojenskej akadémii Jána Kovátsa, tiež aktívne spolupracujúceho s Tukom, o existencii istej viedenskej kancelárie, kde sa zhromažďujú všetky dáta o pripravovaných vojenských akciách na Slovensku. Belanský preto požiadal Tuku, aby mu prostredníctvom Kovátsa umožnil prístup do kancelárie, čo Tuka skutočne aj zariadil. 7. februára 1924 zaviedol Kováts Belanského do istého bytu na viedenskej Kolschitzky Gasse 30, kde sa stretol s dvoma neznámymi pánmi. Tí sa ho vypytovali na rôzne záležitosti vojenského charakteru. Po návrate z Viedne oznámil Belanský Tukovi, že ide o špionážnu činnosť, na ktorej sa nemieni podieľať.

V súvislosti s vyzvedačskou kanceláriou sa na scéne objavila aj ďalšia osoba, Karol Stöger. Ten po svojom zatknutí 23. augusta 1929 pred vyšetrujúcim sudcom uviedol, že ako tajomník maďarskej kresťansko-sociálnej strany v rokoch 1921-22 bol často vyslaný obžalovaným V. Tukom do Budapešti, kde ústne referoval o aktuálnej situácii na Slovensku. Pri ceste späť vždy dostal finančné prostriedky vo výške 15 - 20 000 Kč, ktoré odovzdával Tukovi.

Usvedčujúce dôkazy

Počas hlavného pojednávania pred krajským súdom v Bratislave bolo vypočutých celkom 125 svedkov. Svedectvá boli spolu s vojenským znaleckým posudkom rozhodujúcimi podkladmi pri vynesení rozsudku v trestnej veci V. Tuku a spol. Podľa posudku bol byt na Kolschitzky-Gasse 30 jednoznačne spravodajskou kanceláriou, ktorá získavala informácie vojenského charakteru pre Maďarsko. V zdôvodnení posudku sa uvádza, že maďarská armáda nemá vojenské zálohy pre prípad vojny, preto v dobe mobilizácie potrebuje určitý čas na to (2-3 dni), aby dosiahla vopred vytýčené ciele. Aby tento čas získala, muselo by dôjsť na nepriateľskom území (Československu) k sabotážnym akciám, ktoré by zdržali postup nepriateľskej armády. Na vykonanie sabotáži V. Tuka organizoval Rodobranu, ktorá by mohla zdržať postup československej armády z Čiech na Slovensko prerušením Bohumínskej železnice, čo by malo za následok značné ochrnutie transportov vojska.

Na základe týchto skutočností Krajský súd v Bratislave 5. októbra 1929 uznal Vojtecha Tuku vinným v oboch bodoch obžaloby, t. j. zločinu vojenskej zrady a zločinu príprav úkladov o republiku. Tukovi vymeral súd trest vo výške 15 rokov väzenia ako trest hlavný a stratu práv občianskych na dobu 3 rokov ako trest vedľajší. Výška rozsudku vyvolala rozruch verejnosti a pre ľudákov bola doslova šokom. Na protest proti Tukovmu odsúdeniu vystúpila HSĽS z vlády a pri nadchádzajúcich voľbách konaných koncom októbra 1929 ho kandidovala na prvom mieste v košickom volebnom kraji. Aj napriek usilovnej volebnej agitácii ľudovej strany však Tuka mandát nezískal. Tým bol jeho osud definitívne spečatený.

Autor je pracovník Historického ústavu SAV

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984