Zvykli sme si
Sme suverénna republika. Máme právny štát a demokratický vládny režim. Máme však aj morálku, ktorá by hodnotovo napĺňala náš právny systém, ktorá dáva demokratickým inštitúciám reálny zmysel? Nedávno moja známa skonštatovala, že už ani nevníma hospodársku kriminalitu ako zločin. Zvykla si na hlučné privatizačné kauzy, ktoré sa po krátkych mediálnych explóziách vytratia do ticha - bez potrestania vinníkov. Zvykli sme si na tunelárov, aj na malých podvodníkov, ktorí oberajú dôchodcov o dlhoročné úspory. Pár tisíc sem - milión tam. Sme ľahostajní voči nekompetencii našich poslancov i voči tomu, že naši najvyšší štátni predstavitelia občas robia prešľapy nedôstojné ich úradu.
Prezident Rudolf Schuster sa preslávil ako košický primátor, ale ako hovorí jeden z Murphyho zákonov: každý býva povýšený až na úroveň vlastnej neschopnosti. Schuster je známejší a populárnejší vďaka svojej dvojplatničke a zdravotným problémom než aktom štátnika. Môže štátnik v zahraničnom médiu zhanobiť celú profesiu našich lekárov, ktorí mu v konečnom dôsledku zachránili život? Minulý týždeň vymenoval za zástupcu osobného lekára MUDr. Samselyho, ktorý sa v minulosti na podobnom poste neosvedčil. A to sa pán prezident nie tak dávno nechal počuť, že už nikdy nezamestná svojho priateľa. Používa najvyšší ústavný úrad ako reklamu na publikáciu svojich kníh, hoci jeden náklad musel stiahnuť po kritických odozvách médií i koalície. Muselo mu však byť naznačené zvonka, aké nevhodné hodnotiť aktuálne udalosti a zverejniť súkromné rozhovory, ktoré viedol z titulu svojho úradu.
A čo najnovšia kauza Schusterovho predchodcu? Mestské zastupiteľstvo bratislavskej mestskej časti Staré Mesto previedlo do vlastníctva Nadácie Michala Kováča a Václava Havla nebytové priestory na Štúrovej ulici za symbolický poplatok. Exprezident porušil zmluvu, na základe ktorej zostalo mestu predkupné právo na tieto kancelárie do augusta 2003. So svojím synom sa totiž dohodol, že na základe pôžičky, ktorú mu poskytol na nákup uvedených priestorov, na neho prejdú vlastnícke práva, ak nadácia dlh nesplatí. Mestské zastupiteľstvo vo veci už údajne nemôže nič podniknúť, pretože by tým spochybnilo vlastnícke práva Michala Kováča seniora, ktorý sa usiluje o ich urýchlený prevod na svojho syna. I v tejto kauze ide o morálku, aj tu bola etika obsadená do úlohy popolušky.
Aj tú odignorujeme ako všetko ostatné? Zvykli sme si na to, že post prezidenta nemusia zastávať muži s vysokými morálnymi zásadami. Uvedomujeme si, že by mali byť symbolom tohto štátu, že ich úrad bol konštituovaný tak, aby ho vykonávali reprezentovaním republiky navonok a vytváraním pozitívnej politickej klímy doma? Morálka nezmizla s Dobšinského rozprávkami. Morálnosť a amorálnoť sú objektívne hodnoty a žiadny z našich prezidentov nie je Nietzscheho nadčlovekom, ktorý by bol schopný stáť mimo dobro a zlo, lebo dokáže vidieť viac ako tiene na stene v Platónovej jaskyni.
Mávnete rukou, že jednoducho nemáme šťastie na prezidentov? Nuž, Alexis de Tocqueville skonštatoval, že ľudia majú takú vládu a také inštitúcie, aké si zaslúžia. Je to aj naša ignorancia a naša vlastná amorálnosť, čo nám umožňuje prehliadať nedostatky tých, ktorí by mali byť vedúcimi osobnosťami formujúcimi našu štátnosť. Ak sa správajú neeticky, treba vedieť jedno: Zvykli si, že im to dovolíme.
