Reklama
Reklama

Manipulácia a vyprázdňovanie duší

Naša spoločnosť sa za uplynulých sto rokov zmenila na nepoznanie - s industrializáciou a modernizáciou aj sociálna štruktúra jej obyvateľstva. Sprievodným javom týchto procesov je postupné zosvetšťovanie - sekularizácia.
Počet zobrazení: 605

Naša spoločnosť sa za uplynulých sto rokov zmenila na nepoznanie - s industrializáciou a modernizáciou aj sociálna štruktúra jej obyvateľstva. Sprievodným javom týchto procesov je postupné zosvetšťovanie - sekularizácia. Slováci sa v druhej polovici 20. storočia stali "novým" národom západného typu a náboženstvo stratilo dominantné postavenie. Ktosi môže namietať: "Bolo to najmä vďaka represívnemu tlaku komunistického režimu voči cirkvám." Aj áno, aj nie. Každý mi dá asi za pravdu, že to, čo sa v tomto smere dialo v 50. rokoch, si zaslúži odsúdenie.

Avšak na Západe tiež prebehla sekularizácia, no nenásilnou cestou - ruka v ruke s rastúcou vzdelanostnou štruktúrou obyvateľstva a urbanizáciou. V tradične protestantských oblastiach severného Nemecka a v Škandinávii v súčasnosti kostoly aj v nedeľu zívajú prázdnotou. Dnešná postmoderná spoločnosť je značne individualizovaná, dbá o osobnú slobodu. A keďže elementárne potreby ľudí sú saturované, tí hľadajú niečo nové a odkláňajú sa od tradičných oficiálnych cirkví. Nielen cirkvi, ale ani politické strany či odbory nedokážu zmobilizovať ľudí tak ako kedysi. Život sa presúva čoraz viac do privátnej sféry. Jedni športujú, venujú sa turistike, iní zbierajú známky, ďalší praktizujú alternatívne spôsoby života, študujú východné náboženstvá, alebo cvičia jogu.

Problém cirkví tkvie v tom, že pojmy ako ALTERNATÍVA a PLURALITA sú im bytostne cudzie. V katolíckej cirkvi platí hierarchický poriadok a je zviazaná svojimi stáročnými dogmami. Veď koľko trvalo katolíckemu kléru, kým dospel k II. vatikánskemu koncilu a prispôsobil sa duchu súčasnosti. Lenže spoločnosť sa ďalej vyvíja a pre západné demokracie je pluralita úplnou samozrejmosťou. Nik si už nemôže osobovať právo na absolútne pravdy, ktoré hlása. Nejde o relativizmus, no o to, že jednotlivé pravdy dokážu žiť vedľa seba. Bez toho, aby sa usilovali o potieranie, či dokonca likvidáciu oponenta. Najmä katolícka cirkev si dodnes činí nárok byť akýmsi jediným ochrancom morálky.

Slovensko už niekoľko týždňov žije sporom o výuku etickej výchovy a jogy na školách. Kňazi sa vo svojich kázniach rozhorčovali: "Má niekto právo vojsť do takto draho vybudovaného domu, meniť jeho vnútro a brať nám naše deti?" Pamätám si na slová kardinála Jozefa Tomku o tom, že pred cirkvou stojí veľká úloha, lebo na svete žije vyše päť miliárd ľudí, zatiaľ čo v katolíckej obci iba necelá miliarda. A misionárska činnosť nie je zásahom do iných "draho vybudovaných domov" po celom svete? Biskup Rudolf Baláž hromží: "Joga manipuluje a vyprázdňuje dušu!" Slová o tolerancii zostali niekde hlboko v suteréne. Ekumenizmus, ktorý hlása teológ Hans Küng, akoby bol ušiam slovenského kléru na hony vzdialený.

História sa v niečom opakuje. Sociálny demokrat Ivan Dérer musel v čase 1. republiky tvrdo bojovať za vyňatie škôl z cirkevných rúk a zriaďovanie štátnych. Súčasný minister Milan Ftáčnik sa zase usiluje o zachovanie plurality v školstve. Prikazuje mu to i naša ústava, pretože SR sa neviaže na nijakú ideológiu.

Žijeme síce v ére, keď bežne jedávame v čínskej reštaurácii alebo v talianskej pizzérii, počúvame reggae a jazz, kupujeme si francúzske parfémy a jazdíme na japonských autách. Avšak na to, aby sme neboli manipulovaní ani zo strany "oficiálnych cirkví", si ešte budeme musieť počkať. Stačí si len spomenúť na najrôznejšie pastierske listy.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama