Veľa radosti na železničke
Na úplnom začiatku stálo veľké nešťastie, v časovom odstupe a na rozličných miestach. Z celkom obyčajných mladých ľudí sa stali v okamihu "rarity" odkázané na invalidný vozík. Nadarmo sa však nehovorí, že všetko zlé je na niečo dobré. Po určitom čase sa cesty niekoľkých ľudí, zmierených so skutočnosťou odlišného života, spojili.
Svoju aktivitu, skúsenosti a schopnosti pretavili do nápadu, a tak vzniklo občianske združenie s výstižným názvom Aktívny vozík. Už pri koncipovaní náplne činnosti vznikol nápad usporiadať výlet na Čiernohronskú železničku. Mladí aktivisti z Čierneho Balogu niekoľko rokov usporadúvajú v polovici júna akciu pre handicapovaných pod názvom Deň telesne postihnutých detí.
Jediný problém - počasie
Po nebojácnych začiatkoch sa podarilo usporiadať výlet v lete 2000, na ktorom sa zúčastnili deti prevažne z Domovu sociálnych služieb na Mokrohájskej ulici v Bratislave. Tak vznikla myšlienka urobiť z celej akcie akúsi tradíciu, a tak sa v občianskom združení začalo všetko pripravovať na tento rok. Podrobný plán vypracovali dvaja členovia združenia - Katka Štulrajterová a Peter Grňa. Určili si priority, program, vypracovali predbežný plán. Bolo treba zabezpečiť autobus vhodný pre vozíčkarov, vypracovať predbežný zoznam nevyhnutných ľudí - ako sanitári, zdravotné sestry či lekár, vymyslieť program pre deti, zosynchronizovať čas potrebný na akcie poriadané priamo železničkou s časom vyplneným nami, zohnať sponzorov na súťaže...
Takmer s hladkým priebehom sa všetko darilo plniť, až jedného dňa si položili otázku: "Prečo by sme neskúsili zorganizovať autobusy dva?!" Ich kontakty umožnili rýchle prepojenie na školu, podobnú tej v Bratislave, len na druhom konci Slovenska, v Košiciach. Spolupráca s vedením školy na Opatovskej ceste bola vynikajúca a o niekoľko dní sa všetko násobilo dvoma. Dva autobusy, dvakrát toľko sprievodu, nápojov, jedla, cien a v neposlednom rade aj dvojnásobné náklady.
Deň "D" sa blížil a všetko vyzeralo byť takmer v najlepšom poriadku. Vrásky na tvári usporiadateľov robilo iba to jediné, čo nemohli ovplyvniť - počasie.
Nadišiel deň "D"
Napriek obavám sme sa však ráno 16. júna prebudili do krásneho dňa. Splnili sa teda všetky predpoklady na úspešný priebeh akcie. Spolu 57 detí a 25 členov nevyhnutného sprievodu v Bratislave i v Košiciach už ráno pred siedmou nedočkavo sedelo v autobuse. Všetci boli plní očakávania. Organizátori, v tom čase zavalení starosťami, mali úplne iné myšlienky: "Na nič sme nezabudli? Máme nápoje, chlieb, špekáčiky, sladkosti, ceny do súťaží?" V autobusoch všetko zabezpečili a mohli sa tak vybrať na dlhú cestu do srdca Slovenska, do Čierneho Balogu. Niektorí v autobuse dospávali "skoré" sobotné vstávanie, iní sa nedočkavo tešili na chvíľu, keď sa všetko začne.
Krátko po pol jedenástej oba autobusy dorazili do centra podujatia. Malý časový sklz nedovoľoval deťom poriadne sa poobzerať, dôležitejší bol obed. Pikantný guľáš v miestnej reštaurácii zasýtil všetky prázdne žalúdky, a potom sa už deti mohli venovať návšteve múzea.
Prichádzajúci vláčik však zhromaždil zvedavcov na nástupišti. Deti i dospelí nastúpili na upravené vagóniky lesnej železničky a nasledovala hodina, zaujímavá najmä pre najmenších. Krásne prostredie, v ktorom je situovaná trať železničky, ich nezaujímalo. S otvorenými ústami sledovali parný rušeň, neúnavne odfukujúci a chŕliaci kúdole dymu.
Súťaže, súťaže, súťaže
Po tomto, pre mnohých najväčšom zážitku, sa presunuli do Vydrova. Niekoľko šikovných ženských rúk sa hneď pustilo do chystania špekáčikov na opekanie, chlapci nosili drevo a ražne. Dokonalá súhra všetkých sa o chvíľu premietla na deti - umazané, umastené, no s chuťou pojedajúce opečené dobroty.
Voľné hry zamestnali deti, čo umožnilo konečne sa najesť aj dospelejšej skupinke. Chlapci hrali futbal, dievčatá ich neúnavne povzbudzovali. Nešportovo založení sa vydali skúmať nástrahy okolia táboriska. Ďalší program už nedočkavo uvítali. Pri pohľade na kopu prichystaných cien chceli naraz súťažiť všetci. Hlásili sa deti na vozíkoch, s barlami, ale i naoko zdravé. Skladba súťaží a náročnosť bola vyhovujúca pre všetkých.
Práve tí najmenší a najviac handicapovaní mali z výhier najväčšiu radosť. Triafanie šiškou do Mirka, organizátora súťaží, bola pre niektorých ľahším, pre iných ťažším orieškom. Terč síce veľký, no občas veľmi neposedný sa nikomu nedal zadarmo trafiť. Hra s balónikmi bola doménou Adamka, asi najviac handicapovaného a zároveň "ukecaného" účastníka. Nakoniec sa zaslúžene stal víťazom a obecenstvo ho odmenilo veľkým potleskom.
Vrcholom dňa však bola hromadná vedomostná súťaž pre všetkých. Košice na jednej strane, oproti nim Bratislava, okolo dva tábory divákov. Každý povzbudzoval tých svojich a magických trinásť otázok z literatúry, zemepisu, histórie i matematiky, ocenených hodnotnými cenami, bolo silnou motiváciou. Zápolenie medzi "Západom" a "Východom" sa napokon v dramatickom súboji skončilo 7: 6 pre deti z východu. Sklamaní však určite nebol nik, odmena sa ušla všetkým. Posledná - špeciálna súťaž pod názvom "najusilovnejší zberač odpadkov" dopomohla vyčistiť táborisko, a tak sa splnili i posledné body celodenného programu.
Súťaživosť detí napokon spôsobila, že s vyše hodinovým oneskorením sa usadili na svoje miesta v autobuse a rozlúčili sa s prostredím Čierneho Balogu. Pohľad na umazané a šťastné deti všetkých ubezpečil o úspechu celej akcie. Obrovské úsilie organizátorov sa vyplatilo. Zorganizovali krásny výlet, veľa detí urobili šťastnými. Zároveň si predsavzali, že takto o rok to bude hádam ešte lepšie.
Ďakujeme:
Agentúre Forza, Nadácii sociálne ohrozenej rodiny, OMV Slovensko, TPD, COCA - COLE Beverages Slovakia, Figaru Bratislava, Hypermarketu TESCO Košice, Predajni REFLEX v Košiciach, Predajni Mäso - údeniny LEŠKO v Čani, Pekárni OMNI MARKET v Malej Ide, Stiefel EUROCARDu Bratislava, Slovenskej poisťovni, pobočke Žilina, Vojenskému kartografickému ústavu Harmanec, Vydavateľstvu DON BOSCO, GEOSTATIKu Žilina, RÁDIU EXPRES, RÁDIU ŽILINA, TV MARKÍZA.
