Vzdelávací bumerang
"Máš niečo?" spýtal sa mladík v električke opáleného vrstovníka stojaceho v skupinke veselých chlapcov a dievčat. "To má čas, však je leto. Treba si užiť!" znela odpoveď. Nebolo treba mať detektívne schopnosti, aby som zistil, že ide o prázdninové stretnutie nedávnych spolužiakov a reč je o hľadaní zamestnania. Druhý rozhovor, či skôr monológ, som počul o niekoľko dní neskôr, tiež v električke, no šlo o dve staršie panie. Jedna z nich vravela o mladom susedovi. Nedávno vraj skončil vysokú a teraz dostal "zelenú kartu", takže ide robiť do Nemecka programátora. "Kto sa obracia, tomu sa darí," uzavrela zhovorčivá pani tento mikropríbeh.
Dávno preč sú časy, keď vás príslušník bezpečnosti mohol predviesť na policajnú stanicu, lebo vám chýbala v občianskom preukaze pečiatka od zamestnávateľa. Darmo ste vysvetľovali, že vás neprijali na vysokú školu a chcete to skúsiť o rok - bol z vás príživník. Dnes už povinnosť pracovať neexistuje a mladý človek sa môže dobrovoľne rozhodnúť, či chce byť nezamestnaný. U tých, ktorí po tomto spoločenskom postavení netúžia, však nezáleží len na tom, ako sa vedia obracať. Zatiaľ čo dnes vo Veľkej Británii nízka nezamestnanosť zdvíha nástupné platy absolventov a v niektorých oblastiach sa personálni manažéri či majitelia predháňajú v úsilí zatraktívniť pre mladých ľudí práve svoju firmu, v našich končinách, ako sa vraví, skapal pes. Zatiaľ čo miera nezamestnanosti vo vekovej skupine do 25 rokov sa v susednom Rakúsku hýbe okolo piatich a v Nemecku okolo deviatich percent, hneď vedľa v Poľsku je to 35,7, u nás 36,9 a v Bulharsku dokonca takmer 40 percent.
V Česku sa situácia zlepšuje - 17 percent v roku 2000 je celkom slušný výsledok. Dnes tam majú popri všeobecnom nedostatku počítačových expertov problémy aj s chýbajúcimi kvalifikovanými robotníkmi a absolventmi "strojáriny". Stredoškolákmi i vysokoškolákmi. Vláda Miloša Zemana v súlade so svojím sociálnodemokratickým programom určila ako prioritu medzi rezortmi školstvo a pristupuje podľa západoeurópskych trendov aj k zavádzaniu internetu do škôl a k ďalším opatreniam, ktoré majú pozdvihnúť žalostnú vzdelanostnú úroveň populácie. Tento stav konštatovala štúdia Univerzity Karlovej v Prahe, ktorá zaraďuje vyššiu gramotnosť (teda nielen schopnosť čítať, písať a rátať, ale i znalosť jazykov a orientáciu v informáciách) u Čechov a Maďarov medzi najslabšiu zo sledovaných štátov. Obe krajiny sa odlišujú od iných najmä kratšou dĺžkou vzdelávania, no tiež nízkou úrovňou platov u pedagógov.
Už roky tvrdím, že pedagógovia - najmä tí na základných školách, ktorí formujú vzťah detí k životu a vedomostiam - sú málo doceňovaní vzhľadom na to, akú mimoriadne dôležitú úlohu pre spoločnosť plnia. Ideálom by bolo, keby sa im podstatne zvýšili mzdy a na ich posty by sa robilo výberové konanie. Pri ňom by kandidáti museli preukázať nielen odbornú, ale aj psychologickú a morálnu spôsobilosť pre narábanie s takým krehkým materiálom, akým je detská duša. Prostriedky venované na vzdelávanie sú ako bumerang. Vrátia sa iba vtedy, keď ich použijeme dostatočne razantne a premyslene. Tak ako na ekológiu, aj na školstvo je totiž krátkozraké hľadieť len cez prizmu bezprostredných výsledkov a ziskov.
