Vytrvalá orientácia
Básnik Miroslav Brück (1964) vydal v poradí štvrtú básnickú zbierku Orientačná mapa na zimu (Vydavateľstvo Solitudo, Námestovo 2001). Pokračuje v nej vo vytrvalej ceste svojou básnickou krajinou, geograficky vymedzenou slovensko-moravským pomedzím, no básnicky v podstate krajinou bez hraníc, bez obmedzenia v téme či myšlienke.
Túto výpoveďovú neobmedzenosť naznačil aj rozšírením záberu na nezabudnuteľné zákutia takých básnicky príťažlivých miest, akými sa stali poľský Brzeg, naše Košice, alebo moravský Hodonín. V zbierke rozdelenej do dvoch častí - Možnosti komunikácie a Záhrada ako znamenie - vyslovuje aj vážne obavy nad povrchnosťou sveta, krikľavými pseudohodnotami (najmä báseň Predčasné zdesenie mladého muža) a tieseň z prípadného predstierania pravosti spoločenských vzťahov, a to priateľských či ľúbostných (báseň O seba).
Naplniť možnosti komunikácie
Svet kaviarní a krčmičiek s typickou neopakovateľnou atmosférou mu neslúži len ako obligátna básnická kulisa, ale i ako miesto na konfrontáciu postojov. Zjednodušene ich možno označiť za "občianske", čo však rovnako nie je celkom presné. Svedčí o tom aj úryvok z básne Kaviarenský svet: "V dobovej kaviarni/ so zatajeným dychom erbu/ ...sóda proti zajakavosti/ a naše malé stredoeurópske obavy/ Všetky vojny sú ďaleko a bez nás/ ich podzemné výdychy/ ich zvonivé smrti/ sem nepočuť ani v spánku/ takže o akých hrôzach sa to hovorí... atď.
Hoci takýchto motívov je v zbierke menej ako prírodných či ľúbostných, vyznievajú o to naliehavejšie. Dosť úzkostlivo tu pôsobí aj úsilie naplniť možnosti komunikácie - so svetom, okolím, priateľmi, rodnou krajinou. Nie vždy sa naplnenie darí podľa predstáv básnika a vtedy prichádza na rad ako osvedčená istota predsa len láska, ľúbostný vzťah: "Poštová schránka zavesená na plote/ opustenej ulice/ ako návod na komunikáciu zlyháva.../...Včera sme sa našli spoločnými ústami..." (z básne Komunikácia).
Schopnosť žasnúť nad svetom
Aj vo štvrtej zbierke Miroslav Brück potvrdzuje precíznu prácu s detailom, obrazom, väčšinou krehkého až zraniteľného charakteru. Súvisí to s jeho neklesajúcou schopnosťou žasnúť nad svetom, hoci ten sa nám často obracia chrbtom, či ponúka len nezrozumiteľné a nepochopiteľné grimasy: "Deti dokážu donekonečna žasnúť/ A ja poučený ale nezmenený/ (ne)pochopiteľne žasnem s nimi" (záver básne Nekonečnosť).
Popri úžase sa však nevyhýba ani úzkostiam rozmanitého druhu - napríklad: "Píšem krvácam kričím/ sám už neviem/ čo sa najviac blíži k pravde/ istý som si len kúskom prepršanej noci/ a tvojím telom/ prelepeným ako náplasť cez moje telo..." (z básne Odlietanie).
Skepsu, smútok často i neznámeho razenia, mrazenie nad večnosťou, častý motív havrana, najmä v prvej časti - v týchto atribútoch prejavuje básnik príklon k výraznejšiemu pesimizmu. V celkovom pohľade však tento nábeh anulujú početné výrazné detaily, aké len básnik môže spozorovať, vrátane tých momentiek či zábleskov z ľúbostného života (krvavé fasády kostola, pivo s tuhou penou v poľskej krčme, ranná nahota košickej fontány, meditujúci čaj, zasnežené zrkadlo, ríbezľové chodníky, súrny telegram v mokrej schránke, rozkvasené marhule, obláčkové nohavičky, orieškové lono, zapálené aleje, rozpité dúhy, atď.)
Komentáre k ročným obdobiam
V zbierke uplatňuje aj svojské lyrické komentáre k rozličným ročným obdobiam. Veľmi sugestívne sa mu darí vykresliť najmä obraz jesene, možno i preto to prízvukovanie potreby či nevyhnutnosti "orientačnej mapy na zimu", pretože "... jeseň si s tebou robí čo chce..." (z básne A predsa zmierenie). Nemenej sugestívne vyznievajú verše evokujúce atmosféru pririečneho prostredia, v tomto prípade moravského. Zaujímavé to je i z toho hľadiska, že práve básnikova rodná Skalica nie je vôbec typickým pririečnym mestečkom, hoci Morava preteká pomerne neďaleko.
Pozoruhodné sú aj tri básne venované Petrovi Milčákovi, Gerovi (Kupkovi) a Janovi Skácelovi. Nevyznievajú len osobne, ale obsahujú aj závažné reflexívne prvky. Vytrvalosť, s akou sa skalický básnik usiluje napĺňať svoj básnický program, ho privádza do hodnotovo vysoko vnímateľnej polohy súčasnej slovenskej lyrickej poézie. n
