Pokus o štúdiu portrétu

Ako každý rok, aj v tomto sa blíži nová prehliadka úspešných umeleckých filmov, ktorú poznáme pod zaužívaným názvom Projekt 100 - 2000. Mala by odštartovať v apríli a je podnetnou ukážkou toho najkvalitnejšieho, čo sa v slovenskej filmovej distribúcii počas roka udeje.
Počet zobrazení: 1039

Ako každý rok, aj v tomto sa blíži nová prehliadka úspešných umeleckých filmov, ktorú poznáme pod zaužívaným názvom Projekt 100 - 2000. Mala by odštartovať v apríli a je podnetnou ukážkou toho najkvalitnejšieho, čo sa v slovenskej filmovej distribúcii počas roka udeje.

Tento rok sa opäť predstavia staršie i novšie snímky, kvalita zaručená. Jedným z nich je aj Prekliata láska (Love is The Devil,1998) od Johna Mayburyho, víťazný film Art Filmu Trenčianske Teplice 1999, a ako hovorí podtitulok - ide o ambicióznu črtu zo života anglického maliara modernej figuratívnej maľby Francisa Bacona. Kto pozná tvorbu Francisa Bacona, určite zbystrí pozornosť a film si s radosťou pôjde pozrieť. Kto však nie, určite nebude mať po predstavení chuť na romantický piknik. "Ja som optimista, ale verím, že všetko pochádza zo zla," tvrdí Francis Bacon vo filme. Sám film je pokusom o zachytenie tohoto zvráteného zla, zobrazením pekla živočíšnosti, ktoré Bacon vo svojom uzavretom svete až neľudským spôsobom prežíval a vnímal. Jeho diela obsahujú príval surovosti, prameniaci zo sťahov obnaženého svalstva umŕtveného v kusoch surového mäsa a príval úškľabkov anonymných tvárí plných hrozivých gest zmrazených na fotografiách, ktoré používal pri maľovaní. Fotografie okamžikov zmrazeného pohybu, momenty, keď mimika tváre alebo gesto tela metamorfuje, sa stali pomôckami jeho každodennej práce. Anonymné zábery tiel jeho spoločnosťou v ateliéri. Režisér o tom všetkom vie a citlivým spôsobom odhaľuje komnaty, jednu po druhej, Baconovho súkromného sveta.

Krajina krivých zrkadiel Film rámcuje príbeh homosexuálnej lásky medzi maliarom a Georgom Dyerom, jeho sedemročným modelom a milencom, ktorý si formou retrospektívy, po požití množstva liekov a alkoholu spomína na ich prvé stretnutie. Vzťah medzi nimi potom odhaľuje prežité skutočnosti obidvoch z nich. Film autenticky zachytáva tvorivé prostredie a Baconov "domáci podnik", plný bizarných priateľov ako vystrihnutých z odvrátených ríš upraveného a pekného sveta. Len bizarnosť týchto pokrivených existencií - modelov, ich vulgárny žargón a chlipná obscenita vzájomných vzťahov zaručujú priestor pre skutočnosť sveta, ako ju vidí Bacon, uznávajúci len realitu svojho pohľadu na svet okolo seba. Mal rád len pokrivenia a svet odrážajúci sa v krivých zrkadlách, pričom svet všeobecne rozšírených "pravdivých" zrkadiel neuznával. Obidve síce ukazujú vec, ale každé inak. Pokrivenie ju nezadržiava, hrá sa s ňou v dynamickom tanci ohýbania. Také sú aj črty Baconovho figuratívneho maliarstva, režisér túto optiku uplatňuje v plnom rozsahu a vnáša zakrivenia aj do filmového obrazu. Zrkadlo po celý film člení filmový obraz, fragmentarizuje ho, avšak tak, že samo zrkadlo, zrkadlenie a zrkadliace plochy, hladiny netvoria homogénne kompaktné celky, skôr sú to sústavy vyštrbených a rozbitých mozaikovitých odrazov, ktoré vec členia a ukazujú ju z viacerých strán. Tak ale narušujú kompaktnosť veci, ktorá sa v zrkadlení pozoruje a odráža. Pluralita možných odrazov skutočnosti tak podkopáva vierohodnosť a dominantnosť jediného správneho pohľadu na svet.

Nie je film ako film Ako som už povedal, film je retrospektívou. Je utkanou podľa Baudrillardovho vzorca: "...v spätnom zrkadle pamäti mizne všetko stále rýchlejšie, (sedem rokov) je preč v niekoľkých okamihoch duševného posunu, ešte rýchlejšie..." Tieto okamihy a výstupy z pamäti Georga, tvoria náhrdelník scén filmu o dvoch ľuďoch a ich tragickom vzťahu. George vtiahnutý do neskutočného sveta nestíha držať krok s vizualitou a šialenou transkripciou reality, ktorú okolo neho Bacon vytvára, pôsobia na neho ako záchvevy pekla, a psychicky sa prepadá na vlne heroínu a alkoholu do vlastnej duševnej choroby a vyčerpanosti, ktorá mu otravuje spánok aj bdenie. Bacon medzi tým vystupuje na piedestál umeleckej večnosti pevnými krokmi. Po Tournerovi (predstaviteľ anglickej krajinomaľby) je druhým umelcom Anglicka, ktorý vystavuje v galérii Grand Palais v Paríži. George ako hlavná atrakcia zatiaľ kombinuje prášky z alkoholom a chystá sa na posledné prehltnutie.

Film obsahuje veľa momentov na vyzdvihnutie. Netreba sa však čudovať nad kontroverziou ponúknutej látky na spracovanie. Baconove postrehy jednoducho stoja za to. Pri sledovaní kino - predstavenia Krížnik Potemkin (Sergej Ejzenštejn, 1925) sa Bacon nadchýna popravou demonštrantov na odeskom schodišti, ich fascináciou blížiacej sa smrti premietnutou do tvárí hercov (detaily otvorených úst, Baconova obľúbená téma, a vypleštených očí), gest úniku a úškľabkov pohybujúcich sa tiel. Pri pozorovaní týchto výjavov dosahuje Bacon až orgazmické vzrušenie, ktorému predchádzalo maliarove suché konštatovanie, že film je zabudnutím na vlastnú smrť a na smrť zväčšených hercov, zaliatych do pohybu celuloidu a tým ochránených od dorážania času. Podobne ho dokáže vzrušiť len pozorovanie pästiarskeho súboja dvoch boxerov pripútaných k sebe odvrátenou tvárou lásky. Ich pohyby, túžba po sebazničení, po vyčerpaní jedného druhým a vratké ohýbanie možných síl, ktoré dokážu v prchavej chvíli premeniť protihráča, objekt rýchlosti pästí, v bezduché telo, mäso zavadzajúce svojou nepohyblivosťou na ringu.

Aby sme však nepopisovali filmové momenty a nekradli tým pôžitok zo sledovania budúcich udalostí budúcim divákom spred očí, pripojím ešte niekoľko faktov. Scenáristom aj režisérom filmu je John Maybury, ktorý spolupracoval s Derekom Jarmanom (Carravagio) ako dizajnér kostýmov a kulís, čo cítiť aj z filmu, napáchol jarmanovským espritom, a od roku 1982 pracuje na vlastných avantgardných filmoch. Tvoril aj hudobné videoklipy, ako napríklad slávny Nothing compares 2U pre Shinead O´Connor. Film Prekliata láska ako umelecký film nesie v niektorých pasážach črty experimentálnych filmov ako rôzne rapidmontáže a iné experimentálne a výtvarné techniky, s ktorými pracuje videoart. Na Edinburgh International Film Festival 1998 získal ocenenie za najlepší nový britský hraný film a za najlepší britský herecký výkon (Daniel Craig alias George Dyer a Derek Jacobi alias Francis Bacon).

Film je pozoruhodný aj tým, že nie je tradičným rozprávaním o živote známeho človeka, ale práve naopak, je hustou výpoveďou, netradičnou formou rozprávania a ambicióznou filmovou črtou o svete (ne)človeka, umelca, maliara obráteného chrbtom k prejavom doby, tvoriaceho v ústraní na hranici konvenčného myslenia a konvenčnej vizuality. Je odhalením samoty, v ktorej sa tvoria významy. Jeho oprášenie a vypichnutie "kultúrnym" svetom na vlnu zaujímavého, pozoruhodného maliar osobne neprijal, o čom svedčí i to, že sa vo filme neobjaví ani jedno maliarove dielo.

Autor (1977) je študent filmovej vedy na VŠMU

Prekliata láska (Love Is the Devil: Study for a Portrait of Francis Bacon), 1998 Réžia a scenár: John Maybury Kamera: John Mathieson Hudba: Ryuichi Sakamoto Hrajú: Derek Jacobi, Daniel Craig, Tilda Swintonová, Anne Lambtonová

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984