Politika a morálka

Rudolf Kirschläger si krátko pred smrťou posťažoval na neobjektívny postoj sveta k jeho krajine. Mal na to nepochybne právo, pretože nielen v Rakúsku, ale aj v iných krajinách ho považovali za morálnu autoritu. Keď rakúski politici hodnotili jeho celoživotné dielo, zdôrazňovali jeho rakúske vlastenectvo.
Počet zobrazení: 1407

Rudolf Kirschläger si krátko pred smrťou posťažoval na neobjektívny postoj sveta k jeho krajine. Mal na to nepochybne právo, pretože nielen v Rakúsku, ale aj v iných krajinách ho považovali za morálnu autoritu. Keď rakúski politici hodnotili jeho celoživotné dielo, zdôrazňovali jeho rakúske vlastenectvo.

Rakúsko patrí medzi krajiny, ktorým bola nezávislosť vnútená medzinárodným spoločenstvom. Príčina je jednoduchá, podunajská krajina má strategickú polohu, ako súčasť Nemecka by uľahčila jeho prenikanie do juhovýchodnej Európy. Strategická poloha bola lákadlom aj pre Sovietsky zväz a okupáciu krajiny po druhej svetovej vojne v Moskve chápali ako šancu presadiť svoje zámery.

Rakúskym politikom sa však podarilo to, čo sa nepodarilo nemeckým. Podarilo sa im to, o čo by sa mali snažiť politici všetkých malých štátov, zmeniť nevýhody krajiny vo výhody. Sovietska okupačná správa bola v Rakúsku neúspešná pri presadzovaní svojich cieľov. Okrem iného to bolo aj preto, že došlo (do značnej miery) k prekvapujúcemu kompromisu medzi politickými silami, ktoré ešte prednedávnom viedli ozbrojený boj - medzi socialistami a ľudovcami. Každý kompromis má možno v sebe čosi prehnitého, mal ho v sebe aj tento rakúsky, ale jeho prehnitosť začala byť zjavná, keď sa pominuli jeho geopolitické predpoklady po roku 1989. Plynulé fungovanie toho kompromisu predpokladalo, že budú existovať osobnosti, ktoré budú považovať za mravnú autoritu obe strany. Medzi najvýznamnejšie rakúske osobnosti tohto druhu patril Rudolf Kirschläger.

Z nadstraníckeho odborníka prezident Američania taký typ ľudí, ako bol Rudolf Kirschläger, nazývajú self-made-man. Rudolf Kirschläger sa narodil 20. marca 1915 v obci Obermühl v Hornom Rakúsku ako syn Johanna Kirchschlägera, robotníka v papierni, a matky Anny. Tú však stratil ako trojročný a otec mu zomrel v roku 1926. Po maturite Kirchschläger začal vo Viedni študovať právo. Jeho ročník 1915 bol 1. decembra 1938 povolaný do nemeckého Wehrmachtu, kde - už ako vojak - v januári 1940 zložil dve rigorózne skúšky a tak získal titul doktora práv. Za vojny bol tri razy ranený.

Po vojne bol krátko v americkom zajatí, ale už v auguste 1945 nastúpil ako praktikant na súde v Kremse. O štyri roky neskôr sa stal predsedom senátu okresného súdu v Langenlois a od júla 1954 pracoval na ministerstve zahraničných vecí v rôznych vedúcich funkciách. V polovici 50. rokov bol spoluautorom niekoľkých ústavných zákonov a v roku 1955 sa zúčastnil na záverečnom rokovaní o rakúskej štátnej zmluve. Od februára 1967 do mája 1970 bol veľvyslancom v Československu a potom až do júla 1974 šéfom rakúskej diplomacie vo vláde socialistu Bruna Kreiského.

Po smrti prezidenta Franza Jonasa v apríli 1974 sa Kirchschläger ako nezávislý stal kandidátom vládnej Socialistickej strany Rakúska (SPÖ) na post prezidenta. V priamych voľbách v júni 1974 získal 51,7 % hlasov. Do úradu hlavy štátu ho znova zvolili v máji 1980, keď získal necelých 80% hlasov. Prezidentom bol až do júna 1986, potom odišiel do dôchodku. Rudolf Kirchschläger sa stranícky angažoval iba dva roky po vojne (1945-1947), keď bol členom Rakúskej ľudovej strany (ÖVP).

Kirschläger a Československo Oficiálny životopis akoby naznačoval, že Kirschlägerova kariéra bola iba vzostupom schopného, ale predsa len lojálneho odborníka. Ako veľvyslanec v Československu počas sovietskej invázie v auguste 1968 porušil direktívu vtedajšieho rakúskeho ministra zahraničných vecí Kurta Waldheima. Veľkoryso udeľoval československým občanom rakúske vstupné víza, hoci bolo zrejmé, že išlo o ľudí, ktorí chceli ujsť z okupovanej krajiny. Údajne išlo o niekoľko tisíc víz, bolo ich možno až 80 000. Flagrantné porušenie inštrukcií svojho nadriadeného, ktorý sa obával, že Sovietsky zväz poskytne "internacionálnu pomoc" aj Rakúsku, Kirschläger vysvetlil ako otázku svedomia.

Aj ako minister zahraničných vecí a neskôr rakúsky prezident stál za určitým ochladením československo-rakúskych vzťahov. Pražskej vláde sa nepáčila rakúska veľkorysosť pri udeľovaní azylu občanom ČSSR. Lenže Československo malo rovnako veľký záujem aj na hospodárskych stykoch s Rakúskom, a tak sa medzištátne vzťahy zlepšili po Kirschlägerových návštevách ČSSR.

Autor (1980) je poslucháč FFUK

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984