Nemeckí kresťanskí demokrati majú novú predsedníčku
Základom zmeny kritika SPD
Spolu 895 hlasov z 935, teda 95,94 % získala dovtedajšia generálna tajomníčka nemeckých kresťanských demokratov Angela Merkelová na aprílovom sneme strany v Essene.
Kritika bývalého nemeckého kancelára Helmuta Kohla v súvislosti s korupčnou aférou, dištancovanie sa od neho a pocit Kohlovho nástupcu Wolfganga Schäubleho, že sa stal obeťou intríg od straníckych kolegov, ju po pomerne krátkej politickej kariére vyniesli až na čelo strany. Štyridsaťšesťročná fyzička narodená v Hamburgu, ktorá väčšinu mladosti strávila v Templine (Brandenbursko) a štúdium absolvovala v Lipsku, vstúpila v roku 1990 do CDU. Neskôr bola zvolená do Spolkového snemu, v rokoch 1991-1994 bola ministerkou pre ženy a mládež, v rokoch 1994-1998 ministerkou pre životné prostredie. V rokoch 1991-1998 bola podpredsedníčkou CDU, v roku 1998 sa stala jej generálnou tajomníčkou a 10. apríla 2000 ako prvá žena v histórii CDU vôbec zaujala najvyššiu pozíciu v strane. Vo svojom úvodnom prejave po zvolení sa poďakovala neprítomnému Helmutovi Kohlovi slovami: "Vaše dielo zostane historicky významné." Podľa pozorovateľov však na zjazde nebolo cítiť ani náznak zlosti na bývalého predsedu a to, že doviedol stranu do vážnej krízy, mu už podľa všetkého väčšina odpustila. "Budúcnosť bude závisieť od toho, ako posúdime minulosť," povedal klasik nemeckej drámy Bertold Brecht. Ako sa zdá, členovia CDU sa toho pridŕžajú. Delegáti snemu nevideli žiadny problém v Kohlovej snahe udržať si mandát, aby sa chránil pred vyšetrovacím výborom - veď napokon podľa nich ho do funkcie zvolili občania, a preto má na mandát právo. Zazneli aj ďalšie nezmysly: Kohl urobil prečin nie ako držiteľ mandátu, ale ako stranícky politik a okrem toho nie je jeho vina ešte dokázaná.
Napokon, veď samotné odstránenie Schäubleho z čela strany môžeme chápať aj ako nutnú obeť korupčného škandálu v prospech bývalého straníckeho šéfa: keďže Kohlova moc v strane je stále silná, na očistenie pošpineného mena CDU stranícki kolegovia radšej obetovali Schäubleho než svojho - v súčasnosti už čestného - predsedu.
Úsilie zostáva úsilím Merkelová v úvodnej reči stavila na kritiku vládnej koalície, pretože pomocou nej sa iste ľahšie zabudne na krízu v strane. Venovala jej takmer celý zvyšný priestor svojho prejavu, v ktorom sa množili predsavzatia typu "nepripustíme, aby si ľavičiari na nás dovoľovali len pre Kohla", "od nikoho si nemusíme dať nič diktovať", "toto Schröderovi neprejde" a podobne. A nebol by to šéf CSU Edmund Stoiber, aby sa ako hosť na sneme neprezentoval: "Schröderovu rozprávku o politike tretej cesty zbavíme kúzla a ukážeme, čím naozaj je - morálnou snahou zapáčiť sa a neprincipiálnou ovládateľnosťou zahmlenou do dymu z havany." Podľa neho práve z tohto snemu vychádza revolučný signál. "Páni Schröder a Fischer mohli dlhé týždne pohodlne sedieť na svojich kreslách. Pokojné časy červeno-zelených sa však končia!" Vyhlásil bojovne naladený krajinský premiér Bavorska. Bývalý predseda strany Wolfgang Schäuble sa od naznačeného scenára neodklonil a najväčšie výhrady mal voči ekonomickému smerovaniu krajiny a rečiam SPD o sociálnom štáte. Hovoril o "stavaní mostov", "hľadaní nových ciest" a o "zodpovednosti za budúce generácie". Jednoducho, samé konkrétne veci. Škoda len, že si Schäuble nevšimol, že cesta Gerharda Schrödera sa čoraz viac približuje k tej konzervatívnej, s výnimkou kresťanského princípu, samozrejme.
V novom programe strany dominuje "orientácia namiesto červeno-zelenej snahe zapáčiť sa", "medziľudské vzťahy namiesto červeno-zeleného myslenia deliaceho ľudí" a "sloboda namiesto červeno-zelenej nadvlády". Koncepciu a súhrn nástrojov potrebných na presadenie zmeny vo výzve nenájdeme. Môžeme ju teda považovať maximálne za prvý krok v rámci očisty strany, ktorá sa buď vydarí, alebo CDU svoj tieň neprekročí.
Stúpajúca popularita Podľa prieskumu televízie ZDF z apríla tohto roku 39% (oproti 33% v marci) opýtaných skonštatovalo, že nálada v CDU je dobrá, popularita SPD naproti tomu klesla zo 47 na 43%. Pozícia Zelených sa nezmenila a obľúbení sú u 6% opýtaných. Nová predsedníčka CDU Angela Merkelová si v prieskumoch už dlhší čas počína veľmi dobre. Číslami vyjadrená úroveň jej obľúbenosti sa zastavila na koeficiente 2,4 (v marci 1,7), po nej nasleduje saský premiér Kurt Biedenkopf (1,9) a za ním minister zahraničných vecí Joschka Fischer s koeficientom popularity 1,6. Ešte stále však medzi obyvateľstvom prevláda väčšia dôvera v sociálnych demokratov a súčasnú vládu, keď si 35% opýtaných myslí, že SPD je schopná vytvoriť nové pracovné miesta, CDU v tomto smere dôveruje 23%. Podobné sú výsledky prieskumu v otázke, či dokáže SPD vyriešiť hospodárske problémy krajiny: 36%: 25% v prospech SPD.
Jedným z prvých terčov kritiky novej predsedníčky sa stala politika nemeckej vládnej koalície voči Rakúsku. V rozhovore pre Berliner Zeitung skonštatovala, že sankcie 14 európskych štátov sa musia odstrániť, pretože Rakúsko zohráva dôležitú úlohu v prípade inštitucionálnej reformy v Európe. "Je absolútne krátkozraké stavať na pranier krajinu, ktorej hlas nevyhnutne potrebujeme pre uskutočnenie reformy." Spoluúčasť FPÖ vo vláde prirovnala k situácii, keď sa Nemecko bránilo voči výhradám k spolupráci SPD a PDS. "Nemám žiadny dôvod ignorovať ÖVP a rakúskeho spolkového kancelára," potvrdila svoje presvedčenie Merkelová. Je ďalšou spomedzi kresťanských demokratov, ktorí kritizujú politiku vlády voči Rakúsku s ohľadom na sankcie EÚ.
Ak chceme celkom dočrtnúť profil novej predsedníčky CDU, ktorá, ako sama hovorí, nemá strach z toho, že jej predchodcami boli významní tvorcovia nemeckých dejín, nesmieme zabudnúť na bázu, ktorá jej k víťazstvu dopomohla. Totiž nielen Kohl a Schäuble (a pre Merkelovú šťastný okamih oslabenia obidvoch), ale aj svojim kolegyniam v strane môže vďačiť za to, že sa mohla presadiť. Najmä výrazná Rita Süssmuthová sa zaraďuje k osobnostiam dotvárajúcim charakter a smerovanie CDU, hoci aj napriek svojmu boju proti privilégiám mužov v strane. Süssmuthová mala príliš málo potenciálu na to, aby mohla zaujať pozíciu na čele strany. Naproti tomu jej kolegyňa, hľadiaca na mužov ako na svojich partnerov s rovnakými právami aj povinnosťami, sa podujala zmeniť rokmi zabehnutý štýl politiky Helmuta Kohla. Neľahká úloha.
