Reklama

Ratifikácia po rokoch

Vtedy ešte fešácky vyzerajúci Boris Jeľcin a George Bush podpísali 3. 1. 1993 historickú dohodu START 2 (Zmluva o znížení a obmedzení strategických jadrových zbraní). Senát amerického kongresu ju ratifikoval už v januári 1996. Ruskí poslanci si vymohli dlhší čas na rozmyslenie. Po 2658 dňoch váhania ju 14. 4. 2000 Moskva predsa len ratifikovala.
Počet zobrazení: 1255

Vtedy ešte fešácky vyzerajúci Boris Jeľcin a George Bush podpísali 3. 1. 1993 historickú dohodu START 2 (Zmluva o znížení a obmedzení strategických jadrových zbraní). Senát amerického kongresu ju ratifikoval už v januári 1996. Ruskí poslanci si vymohli dlhší čas na rozmyslenie. Po 2658 dňoch váhania ju 14. 4. 2000 Moskva predsa len ratifikovala.

Pri rokovaniach o odzbrojení, špeciálne pri rokovaniach o znížení úrovne jadrových zbraní, sa každá zo zainteresovaných strán snaží o výhodnejšiu pozíciu. Ak však vedú rozhovory takmer rovnako silní partneri, potom sa hlavnou témou nestáva úroveň zníženia, ale obojstranné akceptovanie elementárnych záujmov štátov. V posledných rokoch, napriek tomu, že sa prezidenti Boris Jeľcin a Bill Clinton oslovovali krstnými menami, boli medzi ich krajinami hmatateľné rozpory. Či už v oblasti ekonomiky, v nazeraní na tému NATO a tretím blokom bola odzbrojovacia problematika. Prienik týchto troch rozporných okruhov spôsobil, že sa rusko-americké vzťahy dostali do najkomplikovanejšej polohy po studenej vojne. Rusko určitú dobu dokonca blufovalo a predkladalo vystresovanej Európe rôzne možné scenáre a opatrenia, ktoré je pripravené prijať v prípade, že dôjde k rozšíreniu Severoatlantickej aliancie. K rozšíreniu došlo - a nič sa neudialo. Podľa posledných údajov z februára 2000 si 74% Rusov myslí, že je potrebné upevňovať, resp. zlepšovať vzťahy Ruska so Západom. Šesťdesiatšesť percent z nich má dobrý vzťah k Američanom a len 22% Rusov sa k nim stavia chrbtom. Naopak, 38% Američanov vníma Rusko pozitívne a 58% negatívne. Ak budeme pokračovať v skúmaní názorov, potom za pozornosť ešte stojí, že 34% Američanov považuje Rusko za nepriateľskú krajinu, 20% dokonca za niečo viac ako nepriateľa. V uplynulom desaťročí Rusko zrejme už nenávratne stratilo cca 300 mld. USD. Ide o nelegálne vyvezený kapitál, ktorý sa momentálne zhodnocuje v iných ekonomikách, vrátane cca 80 mld. USD, ktoré boli určené na riešenie zadlženosti Ruska. V kontexte s predchádzajúcimi údajmi nie je prekvapujúce, že len 4% Američanov vnímajú Rusko ako potencionálneho ekonomického súpera (29% sa obáva Japonska a 24% Číny).

Nekonečné preteky V čase studenej vojny zbrojné preteky zaujímali rozhodujúce miesto v rusko - amerických vzťahoch. Tento fenomén síce v 90-tych rokoch ustúpil do úzadia, ale... Moskva dlhodobo zablokovala proces ratifikácie START 2, napriek tomu že jej táto dohoda v podstate umožňovala (a umožňuje) udržať jadrovú rovnováhu a ekonomicky si vydýchnuť. Ak hovoríme o rovnováhe, je potrebné vidieť aj jej inú dimenziu, a to rozdiely medzi Ruskom a USA v politickej, ekonomickej a vojenskej oblasti. Podľa S. Rogova, riaditeľa Inštitútu USA a Kanady Ruskej akadémie vied, Rusko vydáva na obranu 50-krát menej než USA, pričom rozpočet Pentagonu len na systém protiraketovej obrany je na úrovni celého vojenského rozpočtu Ruska. Aj preto nie je Moskva schopná akceptovať prípadný zbrojný pretek a musí likvidovať. Podľa ministra obrany RF Igora Sergejeva si Rusko v roku 2012 nebude môcť dovoliť viac ako 500 bojových hlavíc. Pritom Jeľcin a Clinton sa v marci 1997 v Helsinkách dohodli na základných parametroch ďalšej dohody START 3 na úrovni maximálne 2000-2500 hlavíc do roku 2010.

START 2 V minulom období viedol Jeľcin nekonečný súboj so ŠD v otázke ratifikácie START 2. Poslanci, ktorí boli zvolení v roku l993, mali ešte v čerstvej pamäti, ako "demokraticky" sa vysporiadal s parlamentom. Ďalšia Štátna duma zvolená v decembri l995 bola presvedčená, že prezident Jeľcin okrem iného zradil záujmy Ruska. Svoj názor doviedli do pokusu o impeachment, preto nebolo možné predpokladať, že poslanci pristúpia na ratifikáciu. Pozor, nebola to len urazená márnomyseľnosť poslancov, ale argumentačne prepracovaná opozícia, ktorú zásoboval antiratifikačnými argumentami poslanec za KS RF, akademik a odzbrojovací špecialista A. Podberiozkin (neskôr sa s KS RF rozišiel a v roku 2000 kandidoval na post prezidenta s nulovým efektom). Emocionálne mu pri tom sekundoval najmä V. Iljuchin a dnes už nebohý generál L. Rochlin. Samozrejme, bokom nezostal ani V. Žirinovskij. Navyše, keď Kremeľ nástojil na ratifikácii, Rusko riešilo dilemu vzťahov s rozširujúcim sa NATO. Neratifikovať dohodu teda bolo jedným z odvetných opatrení proti NATO. Bol tu ešte jeden psychologický moment: ratifikácia by podľa vtedajšej interpretácie znamenala ďalší ústup Ruska z diskutabilných pozícií svetovej mocnosti, pretože veľmocou de facto ostalo už len v oblasti jadrových zbraní. Tie ale postupne zastarávajú a ich bezpečnostná kondícia si vyžaduje kolosálne financie.

Hľadanie stratenej dôvery Pred Štátnou dumou, zvolenou 19. decembra 1999, sa objavil nový partner - Vladimir Putin, zvolený 26. marca 2000. Napriek tomu, že do diskusie nepriniesol žiadne nové argumenty, kritikov ratifikácie, majúcich strach, že Rusko sa jednostranne jadrovo odzbrojí, spacifikoval vyhlásením, že ak USA porušia zmluvu o protiraketovej obrane z roku l972, Rusko jednostranne odstúpi nielen od START 2, ale od všetkých zmlúv a dohôd spojených so znižovaním úrovne jadrových zbraní.

Nakoniec sa hlasovania zúčastnilo 413 poslancov (ŠD má 450 poslancov). Za hlasovalo 288 poslancov a proti boli s výnimkou dvoch poslancov predstavitelia komunisticko-ľavicových frakcií. Z vnútroruského pohľadu ide o ďalší dôkaz, že komunisti (aj nacionalisti) a ich spojenci stratili kontrolu nad ŠD, ale aj, že samotná ratifikácia nevyriešila podstatu problému, ktorý jej ratifikáciu roky blokoval.

Od ratifikácie k naplňovaniu jednotlivých ustanovení dohôd je ešte ďaleko. V. Putin jasne povedal, že ak USA nebudú plniť svoju polovicu z odzbrojovacích dohôd, Moskva odstúpi od záväzkov START 2. Potom však pre Moskvu vznikne nová, ťažšia otázka: čo s raketami, ktorým sa končí doba životnosti (aj tak by ich Moskva musela z technických dôvodov likvidovať) a ako sa nanovo vyzbrojiť, keď raketovo-zbrojárske podniky zostali po rozpade ZSSR na území dnešnej Ukrajiny? Na druhej strane Pentagon upozorňuje, že začne likvidovať nadbytočné jadrové hlavice až po tom, keď bude mať istotu, že Rusi dohodu dodržujú. Stratená dôvera sa ťažko a najmä dlho (obojstranne) hľadá.

START 3 Muž, ktorý nedávno získal zlaté pero SLOVA - O. Krejčí - pri hodnotení významu zmluvy START 1 konštatoval, že Moskva a Washington v zásade dospeli k určitým záverom, ktoré spolu vytvárajú kultúru spolužitia v jadrovom veku. Totiž aj po znížení počtu jadrových hlavíc v rámci uvažovanej START 3 ostáva v arzenáli mocností ešte toľko sily, že zničenie civilizácie by nebol až taký problém. V lete 1919 politik G. Clemenceau pripomenul svetu, že "...je ľahšie bojovať, než zaisťovať mier." Mier môže obsahovať spravodlivosť alebo nespravodlivosť, ale ako forma usporiadania sveta je jedinou alternatívou. Minister zahraničných vecí RF I. Ivanov môže počas svojej návštevy USA 24.-25. apríla 2000 informovať svoju kolegyňu Madeleine Albrightová nielen o ratifikácii zmluvy, ale aj o tom, že Rusko môže so Spojenými štátmi v 21. storočí buď spolupracovať, alebo súperiť, ale rozhodne nemôže Ameriku ignorovať. Pritom toto platí aj naopak.

Napriek pozitívam valiacim sa z povolebnej jarnej Moskvy pre istotu nezabúdajme na slová V. Putina: "...náš komplex jadrových zbraní si však uchováme. Nejde nám o nárast jadrových síl, ale o zvýšenie spoľahlivosti jadrového ochranného štítu." Možno aj preto novozvolený (ale ešte neinaugurovaný) prezident Putin svoju prvú zahraničnú pracovnú cestu nasmeroval do Minska, kde okrem iného prerokoval otázky spojené s tesnou spoluprácou vo vojenskej oblasti. V tejto oblasti si totiž Minsk a Moskva majú čo povedať, nehľadiac na to, že po ratifikácii START 2 sa otvorili dvere k ďalším dlhoročným rokovaniam o START 3. Nádej, ako vieme, vždy zomiera posledná.

Autor (1959) je tajomník Zahraničného výboru NR SR

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama

Blogy a statusy

Reklama