Zavŕšenie Pišťankovej trilógie

Peter Pišťanek vydal dávno avizovaný román Rivers Of Babylon III s podtitulom Fredyho koniec (Vydavateľstvo Fénix, Bratislava 1999). Žiaľ, splnil si len očakávanú povinnosť, tretia časť jeho prozaického triptychu je viditeľne najslabšou.
Počet zobrazení: 1557

 

Peter Pišťanek vydal dávno avizovaný román Rivers Of Babylon III s podtitulom Fredyho koniec (Vydavateľstvo Fénix, Bratislava 1999). Žiaľ, splnil si len očakávanú povinnosť, tretia časť jeho prozaického triptychu je viditeľne najslabšou.

V porovnaní s predchádzajúcimi je sujet "trojky" nielen príliš krkolomný, ale aj jazykovo až prekvapivo kŕčovitý, nepresvedčivý. Pišťankova štylistická ľahkosť, rozprávačská bravúra, ktorou zaujal najmä v prvotine, sa vytratila kdesi do nenávratna. Nepomohol ani návrat hrdinu Pišťankovho debutu Rácza, ktorému tento raz udelil podstatne vyššiu mieru pozornosti, ako v Rivers II. Sekunduje mu nielen Fredy Špárnšvajn, ako sprvu úspešný podnikateľ v pornobiznise, ale aj Video Urban, pendlujúci medzi Bratislavou a Prahou, v ktorej sa oddáva nielen zaslúženému bonvivánstvu, ale aj, síce občasnému, no o to hriešnemu erotickému vzťahu k sesternici Tine.

Všetci traja mužskí protagonisti sa vo finálnej časti románu stretávajú v najbizarnejšom prostredí, aké Pišťanek objavil a použil v slovenskej próze - za severným polárnym kruhom džundžianskych Slovákov, ktorí sa tu usadili za pohnutých okolností a Fredy sa dokonca stáva ich kráľom. Do Džundže je nasmerované aj vojensko-politické úsilie Čiech, pretože práve Česi sa prví dozvedia o pre svet neobjavenom ropnom bohatstve Džundže, postavia a vycvičia posádky ponorkovej flotily, aby práve takto mohli napomôcť džundžianskym Slovákom v národno-oslobodzovacom boji proti svojím severským utláčateľom.

Čím chcel autor osloviť diváka V bohatom deji je mnoho nástrah, ktoré Pišťánek na jednej strane využil pre uspokojenie akčnostichtivého čitateľa (ponorková story námorného kapitána Kubeša, priebeh bojov v Džundži, nebezpečné zábavy nudiaceho sa mafiána Rácza s kumpánmi a potom sólo Fredyho prepadania Záhoráčiek v bratislavskom tuneli, pri ktorých príde o oko a rozhodne sa odísť na Džundžu...). Ale to najpodstatnejšie, čím asi chcel autor osloviť vnímavejšieho čitateľa, čo-to si pamätajúceho z Pišťankových najlepších prozaických čias, je sklamanie zo Slovákov a Slovenska ako národa a štátu, márniaceho kvôli neschopnosti všetkých politických elít jednu príležitosť za druhou pri neľahkom procese transformácie postkomunistického systému na demokraticko-trhový (možno i preto je značná časť románu napísaná v škrípavej a "koženej" češtine, vyvolávajúcej skôr rozpaky, ako obdiv).

Podľa Pišťanka bolo príslovečných 40 rokov totality priveľa, aby sme mohli byť pri tejto transformácii úspešní. Táto príkrosť sa týka najmä Slovákov, obývajúcich karpatskú kotlinu. Tým prisúdil len schopnosť podvádzať, prípadne sa realizovať aj v tých najnechutenejších sexuálnych praktikách pornobiznisu (scenáre Fredyho Špáršvajna pre superporno). Zrejme preto sa uprel na akúsi bizarnú zapolárnu odnož džundžianskych Slovákov, neskazených a vycepovaných tvrdými podmienkami, nájazdmi severských ukrutníkov a tiež snežným prízrakom - obludou Ökötöm Kökötöm.

Bezrozmerná inšpirácia Pri ich zobrazení využil podobný spôsob, ktorý s Dušanom Tarageľom nazvali SOLSKRP - Slovenská obrodená lyrizovaná sociálno-kritická realistická próza. Lenže uplatnenie SOLSKRP-y vyznelo presvedčivo predovšetkým v jeho próze Mladý Dônč a v spoločnej knihe (s Tarageľom) Sekerou a nožom. V Rivers III mu viac prišiel do cesty T. Sjomuškin s knihami o živote za polárnym kruhom. Aj z ďalších častí príliš trčí jednoznačné inšpirovanie sa známymi zdrojmi - napr. nemeckým filmom Ponorka (aj české ponorkové ľodstvo vzniklo z vylepšených nemeckých ponoriek II. svetovej vojny), ďalšími akčnými a porno filmami, ktorými je náš divák kŕmený takmer denne, ale aj Páralom a Čapkovým románom Válka s mloky.

Tieto vplyvy sú bežné pre postmodernu, no Pišťanek si s nimi v predchádzajúcich knihách poradil neporovnateľne presvedčivejšie a nápaditejšie. Skrátka, príliš zďaleka vidno, ako je oblek ušitý, aj kde má vypchávky a kde všade vedú stehy. Hádam len story slovenského pornoherca Zongoru pôsobí až desivo čierno, pesimisticky a prekvapujúco plocho, prvoplánovo. A záver, keď Video Urban adresuje list svedomia o prebudení a kajaní sa hriešnika Tine, šťastne spriahnutej s námorným kapitánom Kubešom, po chrabrom prekonaní džundžianskej odysey (naznačujúci, že prípadne i v ďalekej zapolárnej tme môže bliknúť svetlo nádeje), pôsobí zasa nepišťankovsky.

Autor, pomýšľajúci skončiť s písaním prózy, prešiel skutočne svojskou tortúrou. Viditeľne už necítil tú rozprávačskú a fabulačnú ľahkosť, ktorou pretekali najmä jeho dve prvé knižky. Zrejmý tlak prísľubu dopísať tretí diel Rivers Of Babylon vykonal svoje. Ale trilógia je zavŕšená a bude sa čítať a možno niekomu osud nielen džundžianskych Slovákov prehovorí do duše.

Autor (1950) je publicista

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984