Márne návraty
Zdá sa, že Slovenská televízia napriek finančnej mizérii, v ktorej sa ocitla, myslí svoju podporu pôvodnej tvorby vážne. Dôkazom je ďalší z "bratislavských pondelkov", tentoraz pod názvom FRAGMENTY Z MALOMESTA. Podpísala sa pod neho pätica výrazných tvorcov: spisovateľka Jana Bodnárová ako autorka námetu a scenára, režisér Peter Mikulík, kameraman Zoltán Weigl, herec Juraj Kukura a skladateľ Peter Mankovecký.
"Nehraj, iba sa dívaj," prikázal režisér František Vláčil Jurajovi Kukurovi, keď spolu nakrúcali slávny český film Stíny horkého léta. Zdá sa, ako by si herec po dvadsiatich dvoch rokoch spomenul na toto usmernenie, ktoré sa ukázalo ako vhodná direktíva aj pre úlohu Jochanana Blumenfelda, amerického novinára, ktorý sa cestou z reportáží vo vojnovej Juhoslávii zastaví na niekoľko dní vo svojom rodnom meste na východe Slovenska. Odišiel odtiaľ ako osemročný chlapec, a tak si všeličo pamätá. Prechádzka po krajine detstva je, žiaľ, kontraproduktívna: budovy zostali, ale všetko je inak. V synagóge, ktorá bola kedysi plná, sa dnes horko-ťažko zhromaždí desať ľudí, v rodičovskom dome je ilegálna rómska herňa, v polozbúranom rabínovom dome sa rodia pikantné fotografie...
To všetko prehlbuje Blumenfeldovu nostalgiu a pocit márnosti, ktorý je po zážitkoch z Bosny a Kosova aj tak dosť silný. Ani rodáci mu nerobia radosť - majú síce slobodu, ale utápajú ju v alkohole, nariekaní na pomery, v pochybných kšeftoch a ešte pochybnejších snoch.
Uvedomovanie si vlastných koreňov Možno je to zákonité, že práve v tejto situácii sa hrdina zblíži s jedným človekom, ktorý sa mu v niečom podobá: je tu tiež cudzincom. No kým Jochanan si na každom kroku uvedomuje korene, ktoré ho spájajú s týmto ospalým kúskom zeme, Ruska Daria (neznáma Jekaterina Primorskaja) sama seba charakterizuje ako človeka na cestách, ktorého vedie len jeden motív - mať sa lepšie. Preto sa vydala na Slovensko, preto teraz použije všetky ženské zbrane, aby očarila bohatého Američana a s jeho pomocou našla zasľúbenú krajinu. Realita je však tvrdšia, ako sny.
Jochanan pocíti na vlastnej koži odvrátenú tvár "mafiánskeho kapitalizmu" a pod tlakom okolností, premenený z nostalgického pozorovateľa na priameho účastníka udalostí, odchádza, tentoraz definitívne, s udiveným pohľadom, ponoreným už len do seba. Daria zažije ďalšie sklamanie a čiastkovú porážku, možno však len do objavenia ďalšieho pracháča zo Západu.
Gogoľovský zmysel pre humor Jana Bodnárová má zmysel pre vystavanie príbehu s trochu bizarnou atmosférou a cit pre detail, cez ktorý presne charakterizuje našu súčasnosť (napríklad aj to, že v slovenských krčmách, hoci zmenili vizáž i majiteľa, zákazník ešte dlho nebude pánom). Možno na neveľký priestor sústredila príliš veľa negatív, a tak jej obraz dnešného Slovenska je mierne sploštený. No pocit, ktorý z neho vyplýva - bezmocnosť a chaos - je presný.
Kameraman Zoltán Weigl citlivo snímal obraz mestečka, ktorému nechýbajú vonkajšie atribúty modernosti, pouličné kaviarničky s reklamnými slnečníkmi a mažoretkami, ale ani schátrané budovy so žobrákmi v zabudnutých uličkách.
Režisérovi Petrovi Mikulíkovi patrí obdiv za presvedčivé obsadenie nielen hlavných, ale aj epizódnych úloh, a to najmä menej známymi tvárami. Azda len miestni mafiáni sú menej presvedčiví, ale tí sa nevydarili ešte ani v jednom novom audiovizuálnom diele. Perfektná bola voľba Juraja Kukuru do hlavnej úlohy, a to nielen vzhľadom na jeho väzby so zobrazeným regiónom, či dlhšiu neprítomnosť v našej každodennosti. Kukura je jednoducho typ, ktorý pôsobí dostatočne svetácky, suverénne, skúsene, no veríte mu aj chvíle slabosti a emocionálne vypäté momenty, ako je napr. stretnutie so záchrankyňou pred holokaustom - niekdajšou slúžkou Hanou (skúsená Klára Dubovicová). Vari najmenej presvedčivý je v posteľovej scéne, zrejme to nie je celkom jeho parketa.
Nenásilné a plynulé sú prechody z prítomnosti do spomienok, ktoré režisér právom nechal v tom istom farebnom tóne - veď pre Jochanana sú rovnako živé, ak nie živšie, ako to panoptikum, ktorým práve prechádza.
Televízny film Fragmenty z malomesta je cenný najmä tým, že sa pokúša reflektovať slovenskú postsocialistickú prítomnosť, navyše v konfrontácii s jednou z najboľavejších stránok našej minulosti - s holokaustom. Hoci to nie je bez chýb, sympaticky pôsobí jeho otvorenosť, odvaha i gogoľovský zmysel pre humor. Aj Juraj Kukura si môže po židovskom lekárovi z Tábora padlých žien zapísať na filmové tvorivé konto ďalšiu úspešnú položku.
Autorka (l944) je publicistka
