Dve krásne knihy Pierra Boulla

Keď sa v závejoch politického jazyka nedá vyznať, za hranicami sa hádam aj čerti ženia, nezostáva asi nič iné, len uchýliť sa na vlastný ostrov. Nemusí to byť ani ostrov pozitívnej deviácie. Stačí hádam, keď popri vyhádzajúcich snežienkach objavíme v sebe ostrov neskutočnej slobody.
Počet zobrazení: 894

Keď sa v závejoch politického jazyka nedá vyznať, za hranicami sa hádam aj čerti ženia, nezostáva asi nič iné, len uchýliť sa na vlastný ostrov. Nemusí to byť ani ostrov pozitívnej deviácie. Stačí hádam, keď popri vyhádzajúcich snežienkach objavíme v sebe ostrov neskutočnej slobody.

V priebehu dvoch rokoch vyšli dve knihy, ktoré majú síce takéhoto veľmi všeobecného, o to ale krajšieho spoločného menovateľa. Dve knihy jedného autora - autora slávnej, sfilmovanej knihy Planéta opíc. Pierre Boulle napísal začiatkom deväťdesiatych rokov tohto storočia dva romány: ten prvý sa volá Neštěstí těch druhých, druhý Ostrůvek.

Vydavateľstvá Ivo Železný a Vyšehrad naozaj pripravili literárny skvost. Pierre Boulle, meno späté s dnes už aj filmovými klasikami a ich neposčetnými deriváciami (nedávno boli na ČT1 odvysielané všetky časti Planéty opíc), sa narodil v roku 1923 v Avignone. Jeho dielo, ktoré sa skutočne netreba báť označiť až futurologickými atribútmi, prechádza v záverečnej fáze väčšmi do autobiografickej roviny. Z tohto obdobia (tesne pred smrťou) pochádzajú obidve knihy. Boulle zomiera v roku 1994, Něstestí těch druhých napísal v roku 1990 a Ostrůvek o rok neskôr, v Čechách vychádzajú s osemročným oneskorením. Boulle od svojich tridsiatichšiestich rokov pracoval ako slobodný spisovateľ. Jeho vyše dvadsať románov sprevádzali eseje, ale aj literatúra faktu. Okrem svetovej slávy dvoch románov - Most cez rieku Kwai a už spomínanej Planéty opíc - sa j v posledných dvoch knihách zameriava na spoločenské fenomény druhej polovice dvadsiateho storočia. Ale, v tom je rozdiel, už len v náčrtoch - primárnou sa stáva autobiografická spomienka.

Príbeh tvrdého muža Línie obidvoch príbehov sú značne rozdielne. Kým meditatívne ladený Ostrůvek naozaj odkazuje svojou polohou k vnútornému prežívaniu, Neštěstí těch druhých akcentuje roviny úspechu a konfrontácie s vlastnou mocou. Téma kultúrnych inotajov, v ktorých sa skrýva rozdielnosť rečových kódov, je zachytená na príbehu tvrdého muža Alexandra Sharka, ktorý zošalie zo svojho geniálneho nápadu. Podobnú zhodu ako v Michalkovom filme Urga sprostredkúva, dobre čítate, prezervatív, presnejšie teda jeho komerčné a obchodné "úspechy". Práve tento motív z hľadiska monopolu zohráva hlavnú úlohu pri zrode myšlienky, ktorá môže, s ironickým podtextom, poznačiť celý náš život. Je to, a to už použijeme Pierra Boulla, "náhodná zhoda, ako tvrdil doktor George, ktorý sa vôbec nerozpakoval použiť pleonazmu, pokiaľ im mohol svoje stanovisko upresniť". Nielen problém už akéhosi sci-fi scenáru, v ktorom sa dočítame o ľudských slabostiach monopolov či rôznych loby, ktoré vraj ovládajú nielen ľudstvo, ale čoraz viac aj našu myseľ, ale aj problém dnes už vesmírnych vírusov (AIDS, chrípka, ebola). Mať alebo byť, ak to zjednodušíme, pýta sa s Erichom Frommom Boulle. A v Ostrůvku si odpovedá.

Návrat k samému sebe "Vo chvíli, keď som bol uprostred svojho urputného boja, som nepociťoval som žiadny strach. Ale po čase a ešte dnes, takmer 70. rokov po tom, prežívam niekedy v bezsenných nociach toto dobrodružstvo znova a predstavujem si, čo by sa mohlo stať." Naozaj, kým Něštěstí těch druhých hrá väčšinou na genetickú, ba až sociálne inžiniersku nôtu (Popper), Ostroůvek je z iného súdka. Nestretneme sa tam s konštruktivizmom a už vôbec nie s akýmsi platónskym utopizmom. A keď, tak v lokálnom a nie globálno-obchodnom zmysle.

Reálnejšia fabula poukazuje na možnosť prenosu celistvosti do každého cez zázračnú schopnosť slov a znakov. Ak sa naladíme, odohráva sa nám pred viečkami holistický pohľad v jednom malom príbehu. Ostrůvek je akousi mytologémou - snahou zachytiť vnútornú harmóniu a vnútorný pokoj na osi vlastného detstva. Kontinuita a perspektíva prerastá každým slovom a voľné uvažovanie vyvstáva v celistvom horizonte ako ďalšie vlákno nekonečného stromu - axis mundi. "Vráťte mi pár rokov chlapčenského života a ostatné vám rád prenechám", píše Boulle v Ostrůvku a je zázračne autentický.

Totožnosť a inakosť, hovorí o ťažikových problémoch súčasnej francúzskej filozofie D. Descombes. Totožnosť, ktorá prerastá do inakosti. Ak to po druhýkrát zjednodušíme a paralelne nájdeme slovenské príslovie - to, čo si zasejeme, vyrastie. Vlastná totožnosť prechádza povedzme do inakosti syna. Stať sa teda iným a zároveň predsa ostať sám sebou - tak by mohol znieť konzervatívny imperatív, ktorý je nepochybne prazákladným obsahom a posolstvom Ostrůvka.

Pierre Boulle dokázal svojím spôsobom, že aj napriek historickým a hysterizujúcim skutočnostiam to harmónia JE. Stačí ju len hľadať s pokojnou mysľou už od svojich prvých krokov. Tu a teraz a odvolávať sa na svoju minulosť, ktorá je zakrytá budúcimi knihami. Možno ma súčasní autori reklám naozaj nepočujú, ale ich čas im žiadni prostredníci nevrátia. Parafrázujúc Vladimíra Havrillu, ktorý komunikuje s ďalším možným médiom, počítačom, len ako prostredníkom svojich myšlienok: byť ideou, ktorá sa zapisuje do konkrétna - aj zrak je znak. To je výzva dnešnej virtuálnej generácii, ktorá okrem faktu rozšírenia svojich zmyslov (McLuhan) čaká na obsah. Chladnosť, ktorá dýcha z manipulácie (analýzy takého Baudrillarda), zneužíva šťastie druhých a na ňom zakladá to svoje - umelé. Nájsť si teda chvíľu pre dobrú knihu a otvoriť ju tam, kde chceme, prekonať strach zo slobody a vytvoriť si vlastný azyl, domov, kde neexistuje, tak ako to u priateľov býva, rozdiel medzi dnu a von, súkromným a verejným.

Áno, nie nešťastie, ale šťastie tých druhých, ktorí čítajú Boullove knihy, je pokračovaním otázok, ktoré nám Pierre Boulle kladie.

Autor (1977) je študent FiF UK,básnik a publicista

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984