Reklama

Vladimir Putin už aj de iure

V súlade s článkom 82 Ústavy Ruskej federácie 7. mája 2000 V. Putin slávnostne prisahal: "...dodržiavať ústavu, ochraňovať bezpečnosť, nezávislosť, suverenitu a celostnosť štátu... a verne slúžiť národu..." Otázka, ako a akému Rusku chce vládnuť, ostáva napriek inaugurácii otvorená.
Počet zobrazení: 1127

V súlade s článkom 82 Ústavy Ruskej federácie 7. mája 2000 V. Putin slávnostne prisahal: "...dodržiavať ústavu, ochraňovať bezpečnosť, nezávislosť, suverenitu a celostnosť štátu... a verne slúžiť národu..." Otázka, ako a akému Rusku chce vládnuť, ostáva napriek inaugurácii otvorená.

O tom, že Jeľcinova éra sa skončila, sa už napísalo veľa a je jasné, že Rusko odštartovalo novú éru. Okolie V. Putina sa v predinauguračnom období horúčkovito snažilo nájsť nové (iné) symboly, ktoré by dostatočne jasne, presne a dlhodobo (nezmazateľne) charakterizovali nového prezidenta, nový charakter moci, boli zdravo kontinuálne, ale zároveň preťali možnú spojovaciu niť s bývalým prezidentom B. Jeľcinom.

S Jeľcinom za chrbtom Na slávnostnom akte so svojou opuchnutou tvárou vyzeral dosť strnulo, boľavo, určite sa musel prekonávať a trpel vedľa spoluúčastníka slávnosti - M. Gorbačova. Občan-dôchodca B. Jeľcin vo svojom prejave vyzval V. Putina, aby opatroval Rusko a akcentoval: "...písali sme dejiny Ruska na čistom liste metódou skúšok a omylov. Na tom liste je napísané, že Rusko sa zmenilo... dnes sa po prvýkrát v histórii Ruska uskutočňuje zákonné odovzdanie moci, a to je možné len v demokratickej a slobodnej krajine..." V inauguračnej reči bol V. Putin voči B. Jeľcinovi korektný, aj keď si uvedomuje, že s tieňom B. Jeľcina, ak ho bude mať stále za chrbtom, sa dostane do neprekonateľného morálno-politického rozporu.

Samotný akt inaugurácie bol iný než "korunovácia" B. Jeľcina v roku 1996. Vo Veľkom kremeľskom paláci, kde je umiestnený starý cársky trón, sa konal skromnejší akt, než ten "jeľcinovský", ale aj tak sa inaugurácia viac podobala korunovácii cára Alexandra III. ako na nástup do funkcie demokraticky zvoleného prezidenta. Zmena bola azda len v tom, že patriarcha Aleksij II. nepožehnal V. Putinovi priamo v sále (Rusko je silne ateizované, ale aj multikonfesionálne), ale mimo. Tam ho oslovil Vaše Veličenstvo(!), čím len podčiarkol, že v Rusku žije veľmocenský syndróm a cirkvi tisícročia nejde o nič iné ako o moc a podiel na veľmocenskej hostine. Teologické diskrepancie sú až druhoradé.

Východiská štýlu sú ale diametrálne iné. Politický štýl B. Jeľcina bol ukážkou byzantských tradícií, kde svoju úlohu (akú?) zohrávalo blízke okolie, rodina, oligarchovia, vojvodcovia.... a ústava bola zbytočnosť. Štýl V. Putina v prvom rade minimalizoval dvor, rodinu a je v konflikte s oligarchami. Nový prezident zatiaľ akceptuje ústavu a má bližšie k prusko-nemeckému chápaniu politiky, než k doterajšej kremeľskej politike.

Posledné zasadnutie Vlády V. Putina V. Putin tým, že bol aj predsedom vlády, aj novozvoleným prezidentom, podal demisiu sám sebe. Už ako len prezident (chvíľu bolo Rusko bez premiéra), poveril (nie neočakávane) vedením vlády doterajšieho prvého podpredsedu M. Kasjanova.

Bývalý veľvyslanec Českej republiky v Rusku L. Dobrovský pár hodín po zverejnení tejto informácie v jednej televíznej relácii ČT charakterizoval M. Kasjanova ako stelesnenú aroganciu, ako cynika moci a ako človeka, ktorý bude všemocne podporovať akékoľvek mocenské ambície Ruska a štátne zásahy do ekonomiky prostredníctvom oživovania a ovplyvňovania vojensko-priemyselného a surovinového komplexu. Táto charakteristika, s ktorou je možné bez výhrad súhlasiť, len potvrdzuje, čo sa doteraz vyslovovalo pošepky.

Rusko síce je, čo sa týka občianskej spoločnosti, demokracie a ekonomiky, inde, ale aj tak všetko nasvedčuje tomu, že ruská spoločnosť je pripravená tolerovať svojmu novoinaugurovanému prezidentovi ústup z niektorých princípov demokraticko-trhových hodnôt. Spoločnosťou tolerované priklonenie k tvrdšiemu kurzu môže nasmerovať Rusko k riadenej demokracii latinsko-amerického modelu, s posilňovaním úlohy silových štruktúr. Nasvedčuje tomu aj fakt, že V. Putin neprezentoval žiaden ucelenejší ekonomický program, aj keď analytici upozorňujú, že prezidentov ekonomický poradca S. Ilarionov je radikálnejší než M. Friedman alebo v Rusku nenávidený J. Gajdar.

Triumf pragmatickej improvizácie Surovinový komplex, ako jeden z hýbateľov ruskej ekonomiky, bol nosnou témou posledného zasadnutia Putinovej vlády (aj keď ho viedol M. Kasjanov, pretože V. Putin sa posledné tri mesiace na práci vlády zúčastňoval minimálne). Rozhodlo sa o pokračovaní jeho privatizácie. Za predaj časti akcií LUKoilu vláda plánuje získať 400 mil. USD. Plánuje sa aj privatizácia 25% akcií Rosneftu, 19,7% akcií Slavneftu.... Spoločnosti Gazprom alebo Svjaznefť sú v pláne roku 2001.

Ďalšie smerovanie privatizácie energeticko-surovinového komplexu bude možné prognózovať vtedy, keď bude jasné, kto v novej ruskej vláde zodpovedá za tento rezort. Keď odstúpil V. Putin, "padla" celá vláda a t.č. sú ministri len poverení. Prezident V. Putin navrhol 11. mája o 15,00 Štátnej dume schváliť M. Kasjanova za nového predsedu vlády, ktorého poslanci s najväčšou schvália. Na 99% možno predpokladať, že nová vláda pod jeho vedením nebude vládou ani koaličnou, ani politickou. Bude to vláda, v ktorej nebude miesto pre "antiliberálne" elementy a v ktorej budú prevládať lojálne typy pragmatikov. Skĺbiť štátny vplyv na trhovú ekonomiku, akceptovať sociálne priority krajiny, obranno-bezpečnostné potreby, surovinovo-energetickú štruktúru, federálnu gubernizáciu a najmä dosiahnuť disciplínu v krajine bude znamenať permanentnú improvizáciu. Improvizácia, ktorá musí byť zaistená lojalitou všemocného vojensko-priemyselného komplexu, ktorý sa momentálne financuje na účet predaja energetických (strategických) surovín. Geopoliticky nemá V. Putin inú šancu. Rusko jednoducho nemôže existovať bez silnej armády, bez silného zbrojárskeho priemyslu....

Bezpečnosť a celostnosť V. Putin ani ku dňu inaugurácie nepredstavil žiaden ucelenejší program. Ruská spoločnosť je spokojná. Umožňuje mu to robiť dobrú propagandu do sveta. Dovnútra to ale bude stále viac a viac zložitejšie, pretože v "glubinke" už stratili aj ilúzie, aj istoty. Len jedna istota je stále pevná a akceptovaná "....celistvosť štátu...". V mene tejto mohol V. Putin vyhrať voľby hneď v prvom kole (a tým získať neprekonateľne silný a neodškriepiteľný mandát) a v mene tohto víťazstva môže riešiť čečenský uzol vojnou a ešte určitú dobu "bezproblémovo" fungovať.

Ak budeme hľadať odpoveď na otázku, "prečo sa Rusko Jeľcinovej éry dostalo do slepej uličky", potom sa prepracujeme k zisteniu, že zodpovednosť nesú predovšetkým aj, alebo najmä v západných demokraciách. Život však ide ďalej. Na dvere Ruska už klope téma morálnej obnovy spoločnosti a poriadku v krajine. Zdá sa byť isté, že V. Putin a jeho tím sa tentoraz bude spoliehať len a len na vlastné tradície, hodnoty a zdroje.

Autor (1959) je tajomník Zahraničného výboru NR SR

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama

Blogy a statusy

Reklama