S imidžom technokrata
Štátna duma bez problémov súhlasila s návrhom ruského prezidenta a pomerom hlasov 325 za, 55 proti a 15 sa zdržal, akceptovala Michaila Kasjanova ako predsedu vlády. Vladimirovi Putinovi potom už nič nebránilo, aby ho do tejto funkcie vymenoval. Poslanci však už nemajú ústavný nárok hovoriť do obsahového, štrukturálneho a personálneho formovania vlády.
Rusko tak už má ôsmeho postsovietského a prvého postjeľcinovského premiéra. Od čias V. I. Lenina ide o 19. osobu, ktorá stála na čele vlády (V. S. Černomyrdin bol premiérom dvakrát. Raz ako riadny premiér, raz ako poverený vedením). Najdlhšie bol predsedom sovietskej vlády A. N. Kosygin (16 rokov), potom J. V. Stalin (12 rokov) a V. M. Molotov (11 rokov). Naopak najkratšiu životnosť (iba niekoľko mesiacov) mali sovietski politici V. S. Pavlov a I. S. Silajev a potom už len kádre z dielne B. N. Jeľcina: J. T. Gajdar, S. V. Kirienko a S. V. Stepašin.
Na oživenie pripomínam, že to bol zakladateľ sovietskeho štátu Lenin, ktorý rozdeľoval ľudí do dvoch kategórií: na svojich a na cudzích. Cudzích, teda nie svojich, považoval za nepriateľov. Nový premiér je z kategórie "svojich" V. Putina. Je to mladý, bystrý, vzdelaný, obratný, jazykovo vybavený človek. Podľa niektorých naopak ide o arogantného cynika, ktorý bez provízie neurobí ani krok.
Kto je Míša Michail Michailovič Kasjanov sa narodil 8. decembra 1952 v Solnceve, v súčasti dnešnej Veľkej Moskvy, ktoré je známe predovšetkým tzv. solncevskou skupinou. V rámci hierarchie ruského organizovaného zločinu je to vplyvná, nekompromisná a bohatá skupina. V prípade nového premiéra však ide o náhodu. Absolvoval automobilový inštitút ako inžinier - konštruktér áut. V rokoch 1981-1990 pracoval v aparáte Gosplanu RSFSR. Po zvolení Borisa Jeľcina za predsedu Najvyššieho sovietu RSFSR a reorganizácii Gosplanu prešiel na Ministerstvo ekonomiky RF. V roku 1993 odišiel pracovať na ministerstvo financií. Na jeho čele bol vtedy liberál Boris Fedorov a problematikou dlhov sa zaoberal prvý námestník ministra, taktiež zarytý liberál, Andrej Vavilov. V tom čase sa Rusko veľmi intenzívne usilovalo rozobrať sa vo vlastných dlhoch.
Fedorova vystriedal na poste Sergej Dubinin (neskôr predseda Centrálnej banky RF), ktorého zasa vymenil Vladimir Panskov. Minister sformoval nový tím ľudí a M. Kasjanov sa v roku 1995 stáva námestníkom ministra. Podľa všetkého mal politicky vyvažovať vplyv prvého námestníka A. Vavilova.
Po schodíkoch kariéry V roku 1996 bol Kasjanov jedným z vážnych kandidátov na post šéfa vplyvnej "Vnešekonombanky". Keď však na jeseň 1997 zasadol na ministerské kreslo prvý vicepremiér Anatolij Čubajs a vypudil z ministerstva Vavilova, M. Kasjanov dostal do vienka pracovných povinností ešte štatút hlavného manažéra v oblasti zahraničnej finančnej politiky Ruska.
V marci 1998 Jeľcin vymenoval novú vládu Sergeja Kirijenka a Kasjanov bol poverený zainteresovať zahraničné finančné organizácie pri realizovaní finančnej pomoci RF. Dosiahol veľké úspechy, ktoré ale nemohli prekryť strategickú prehru B. Jeľcina a vlády jeho obľúbenca a benjamínka S. Kirijenka - 17. august 1998.
Napriek tomuto celonárodnému otrasu si Kasjanov udržal dnešný image hlavného ekonomického diplomata Ruska. Mesiac po krachu, 26. septembra 1998 sa stáva motorom aktivít a prác zvláštnej vládnej komisie, ktorá sa mala vysporiadať so štátnym dlhom. Najmä vtedy si ho častejšie začali všímať médiá. Neustále ho ukazovali na letiskách svetových metropol, ako vystupuje z drahých limuzín pred presklennými budovami finančných inštitúcií, alebo v klimatizovaných zasadačkách svetových bánk, kde presadzoval ruskú predstavu finančnej diplomacie.
Za prvého námestníka ministra financií ho vymenovali 15. februára 1999 a v marci začal zastupovať RF v Európskej banke pre obnovu a rozvoj. Na jar sa ale vzťahy Ruska s MMF dostali na bod mrazu. Na jednej strane to bolo vďaka kríze v Kosove a postoju Ruska k nej, na druhej neočakávané odstavenie Primakovej vlády nevyspytateľným Jeľcinom. Vtedy to vyzeralo, že novým premiérom sa po J. Primakovovi stane Nikolaj Aksionenko, ale na nekompromisný zásah A. Čubajsa sa predsedom vlády stal doterajší minister vnútra Sergej Stepašin. Po zložitých vnútrokremeľských hrách sa hlavní aktéri zhodli na novom ministrovi financií - M. Kasjanovovi. Toho si neskôr vo svojej vláde ponechal aj Putin, aby ho ešte neskôr na poste prezidenta ponúkol parlamentu ako človeka, ktorého chce vidieť vo funkcii premiéra.
Na štvrtej priečke ratingu Ešte pred rokom bol neznámym námestníkom ministra, teraz je predsedom vlády. Ruská verejnosť o ňom veľa nevedela, ale v odborných finančných kruhoch na Západe si získal a má autoritu a odborný kredit. V aprílovom ratingu politikov Ruska, ktorý zostavujú experti oslovení denníkom Nezavisimaja Gazeta, bol M. Kasjanov na štvrtom mieste. Samozrejme, prvým bol Putin, ktorý sa po zvolení za prezidenta natvrdo usadil na prvom mieste pred šéfom administrácie Kremľa Alexandrom Stalevičom Vološinom a poslancom - oligarchom a mediálnym magnátom Borisom Abramovičom Berezovským, ktorý, má pod palcom i televízne stanice ORT a TV-6, denníky Nezavisimaja gazeta, Novaja Izvestija, Kommersant a časopis Ogoňok.
Hlavný hrobár dlhov Prebratím dlhov Rusko jasne akcentovalo, že je univerzálnym nástupcom po Sovietskom zväze. Ešte nedávno malo Rusko pred bankovým a veriteľským svetom povesť beznádejného dlžníka s diskutabilnou reputáciou. Počas niekoľkých mesiacov premiérovania V. Putina a ministrovania V. Kasjanova sa zmenilo na "solídneho" partnera. Ako je to možné? Jednoducho hlavný vyjednávač a zahladzovač dlhov Kasjanov sa dohodol s Parížskym klubom, ktorý združuje krajiny najväčších veriteľov RF, na reštrukturalizácii platieb vo výške 8 mld. USD. Neskôr dosiahol podobnú dohodu aj s Londýnskym klubom, združujúcim veľké bankové inštitúcie, ktoré majú pohľadávky v Rusku. Inými slovami sa tieto dve zoskupenia zriekli približne 6-7 miliárd dolárov, ktoré mala RF zaplatiť do konca tohto roka. Pritom to pre Rusko aj v ďalšom smerovaní odumierania dlhového dedičstva, vďaka, alebo najmä stratégii M. Kasjanova, vyzerá - žiaľ ale nie pre Slovensko - veľmi nádejne.
Šéf postkrízovej vlády Napriek tomu, že nesúhlas s Kasjanovom na poste premiéra vyslovilo 36 členov frakcie komunistov na čele s G. Zjuganovom, tá istá frakcia dodala 28 svojich hlasov a ďalších 19 ešte dodali druhí ľavičiari - agrárnici. Bez nich by pozícia M. Kasjanova v ŠD nebola taká silná. Zväz pravých síl a Jednota dali 100% svojich hlasov a ak by ho ľavičiari odignorovali, v spoločnosti by opäť vzniklo napätie a padol by jeden z Putinových sľubov - vytvoriť vládu, ktorá by uspokojila väčšinu záujmov. Túto disharmóniu v spôsobe hlasovania si budú musieť ľavičiari vydiskutovať vnútri strany.
M. Kasjanov obdobne ako V. Putin nepredstavil žiaden ucelený ekonomicko-politický program a ani program budúcej vlády. Pravica verí, že bude aplikovať reformné experimenty z dielne H. Grefa a ľavica, že preváži sociálny rozmer reforiem. Nový premiér zatiaľ netúži byť vykonávateľom vôle alebo koncepcií iných, preto môžu obe krídla v ŠD oprávnene očakávať, že sa ich ambície nenaplnia. Naviac, M. Kasjanov nemá dobrý osobný kontakt s H. Grefom. Jeden je z Moskvy a druhý sa do hlavného mesta dostal zo Petrohradu, kde po zavraždení svojho predchodcu M. Manieviča zodpovedal za privatizáciu štátneho a mestského majetku.
Z vystúpenia M. Kasjanova v ŠD sa dá zatiaľ vydedukovať, že ako prvý premiér postjeľcinovskej éry bude favorizovať protekcionársky variant otvorenej ekonomiky. To znamená kráčať k otvorenej ekonomike postupne, akceptujúc pritom úroveň konkurencieschopnosti domácich producentov a reálne ekonomické možnosti a sociálne hranice národa. Tento názor je v úplnej zhode s postojmi V. Putina, ktorý hovorí o liberalizácii ekonomiky ohraničenej umierneným prístupom. Ten predpokladá napr. bankovú reformu, zníženie daňového zaťaženia, vytvorenie podmienok pre stredné a malé podnikanie, ale aj posilnenie úlohy štátu v energetickej oblasti. Samozrejme sa uvažuje o oživení a posilnení vojenskopriemyselného komplexu.
Náhoda alebo premyslený scenár Úspech Kasjanovej misie je spojený s tromi bodmi: musí zastaviť korupciu, vrátiť ekonomike jej zmysel a prinavrátiť obyčajným ľudom nádej, že žiť sa oplatí. Ak sa mu to podarí, potom bude môcť zrealizovať aj svoju víziu. Vybudovať diaľnicu Moskva - Minsk - Berlín. Ak sa mu to nepodarí, Rusko ostane nestabilným príveskom Európy a to si nik nemôže želať.
Zdá sa, že v Moskve ide všetko ako po masle. Prekvapujúce Jeľcinove odstúpenie bez krvavých dôsledkov, prezidentské voľby s úspešným prvým kolom pre vybraného kandidáta. Ďalej bezproblémové prerozdelenie politického vplyvu v novozvolenej ŠD, nedávne oklieštenie voľnosti gubernátorov a vytvorenie siedmich federálnych okruhov, pokojné schválenie kandidatúry premiéra.
Akoby išlo o dobre premyslený a zladený scenár niekde z Ljublanky, niekdajšieho sídla KGB, dnes Federálnej bezpečnostnej služby, z vedenia ktorej sa na prezidentský post prepracoval V. Putin. Možno naopak platí to, čo hovorí Alexander Solženicyn, že "Kremeľ kontrolujú finanční magnáti". A možno aj obaja, v zhode, pomocou nového intrigána Fouchého. Uvidíme, čo urobí nový prezident a nová vláda. Hádam sa len zrealizuje Plán G(olgota).
Autor (1959) je predseda Zahraničného výboru NR SR
