O verejnoprávnosti rozhoduje moc

V rôznych televíznych reláciách, či v článkoch novín a časopisov sa v posledných mesiacoch odohrávajú vášnivé diskusie o verejnoprávnej STV, o jej kritickom stave a neistých perspektívach, o jej nevyhovujúcej úrovni a možných riešeniach nápravy.

Väčšina ich účastníkov vidí problém výlučne v peniazoch, či v ich nedostatku, sťa znarkotizovaní sa vrtia iba okolo svojich vlastných peňaženiek, do ktorých by chceli silou-mocou zhrabnúť čo najviac trblietavých grošíkov. Ide im len o to, ako by nejakým kalým, či nekalým grifom naplnili prázdnu kasu, aký zákon o STV vyšpekulovať, aby sa k nim peniažky znova dostali (ako za nebohého socializmu) a ako to zaonačiť, aby financovanie STV bolo ustavične plynulé a neprerušované. Podľa nich je teda problém zrejmý a jeho riešenie jediné, a to podľa vzoru známeho úslovia - za viac peňazí viac muziky: ak nám dáte viac peňazí, budeme vyrábať lepšie programy.

Len praví sú praví Avšak problém verejnoprávnosti televízie na Slovensku podľa mňa nie je v peniazoch, lepšie povedané nie hlavne v nich, ale najmä v tom, že po každých voľbách do najvyššieho zastupiteľského orgánu tohto štátu sú z STV podľa momentálnych mocenských pomerov odstraňovaní opoziční protivníci a dosadzovaní doň vlastní lojálni prívrženci. Takto boli do vedenia STV aj po posledných voľbách v roku 1998 vybratí ľudia najmä z pravého spektra politickej palety a navyše oddané kádre. Ale hoci sa po každom volebnom víťazstve zmení aj charakter televízneho vysielania, pričom sa raz vychyľuje doľava, inokedy doprava, v zásade vlastne zostáva ustálený a zabetónovaný: je nevyvážený, protiopozičný, zaujatý, stranícky, až boľševický, podliehajúci známemu sloganu: kto nie je s nami, je proti nám. A tak isto ako v minulosti, aj v súčasnosti je práve antidemokratický a dogmatický postoj mnohých redaktorov azda najvýraznejšou črtou STV. V jej diskusných reláciách sa síce akože diskutuje, ale dišputu vedú iba ľudia pravice. Z diskusií, v ktorých by na seba narážali rozporné názory a protichodné postoje, je väčšinou vylučovaný nielen náprotivný (pre pravicu nepriateľský) politický tábor (a sem patria úplne všetci okrem krajnej, až militantnej pravice), ale aj mimo, či vedľa stojaci nezaradení a vari i nezaraditeľní ľudia, či skupiny. Slovom, STV sa stala živnou pôdou pre ľudí kon-formných, uniformných a teda deformovaných. A podobne, ako mnoho iných ustanovizní, aj STV je takto hrubo a neúprosne spolitizovaná.

Férovosť a nadhľad Ak sa v STV po každých voľbách vymieňajú ľudia výlučne na základe politických kritérií, čiže oportunisticky, potom sa nemožno čudovať tomu, že namiesto profesionálnych kritérií sú uprednostňované úplne iné vlastnosti jej pracovníkov. Len tak sa môže stať, že väčšina redaktorov nemá ani tie najzákladnejšie charakterové a osobnostné vlastnosti, potrebné pre verejné vystupovanie, ako bezprostrednosť a civilnosť, základnú fundovanosť k danej téme, perfektné ovládanie jazyka, plynulosť reči, jej jasnosť a zrozumiteľnosť, citlivú vyváženosť, férovosť, zmysel pre spravodlivosť, odstup, či nadhľad atď., atď. Mali by to byť vo všeobecnosti ľudia zrelí, dospelí, ale skutočnosť je opačná. Sú to zväčša iba nezrelí, či nedozretí pionieri a zväzáci. V tejto súvislosti je príznačné, že v mnohých prípadoch súkromné televízne stanice suplujú chýbajúcu verejnoprávnosť STV. Všetky uvedené požiadavky v mojich očiach vo zvrchovanej miere spĺňal moderátor bývalej VTV pán Reiner (moderoval reláciu o vytypovaných chorobách), ktorý sa stal nielen svetlou, ale aj svietiacou výnimkou v tábore priemerných a prispôsobivých. A ako keby to bol na Slovensku všeobecný jav, ktorý sa týka i rôznych iných oblastí spoločenského života (prejavoval sa prirodzene aj v predošlom režime), a to, že nesprávni ľudia sedia na nesprávnych miestach.

Z blata do kaluže: od Kapustu k Markovičovi Záverom by som chcel na príklade "našich humoristov" ilustrovať, ako by sa to v normálnych pomeroch nemohlo a nesmelo robiť. Pred nástupom Milana Materáka do funkcie riaditeľa STV ma svojimi silácko-ironickými, až sarkastickými politickými skečmi obšťastňovali kapustovci. Od čias úradovania nového riaditeľa nás ale takými istými, či podobnými nekultúrnymi, politicky monochromaticky zafarbenými výplodmi obveseľujú markovičovci. Ale práve fakt, že jedni sú na úkor druhých ignorovaní, či priam odstraňovaní (kapustovci boli z STV vyhodení), je prejavom politikárčenia, malosti a úbohosti, neférovosti, nespravodlivosti a mentálnej nedemokratickosti. Ak by riadiace a rozhodovacie kádre v STV mali v sebe čo len štipku zmyslu pre vyváženosť, proporciálnosť a vlastne základnú ľudskú slušnosť a gentlemanstvo, nechali by v "našej" verejnoprávnej televízii ako Kapustu, tak aj Markoviča. Pretože výlučne rôznorodosť, mnohotvárnosť, rôznofarebnosť, vo všeobecnosti teda odlišnosť v mnohosti (a jedným z princípov demokracie je aj požiadavka rovnakých možností pre všetkých, čiže rovnaká štartovacia čiara), je v mojich očiach závažnou a nosnou, ba až svätou zásadou, ktorá by sa mala ako prvá vo verejnoprávnej televízii uplatňovať.

Bohužiaľ, v tomto čase všeobecnej nenávisti a pohŕdania, či zločinnej žiadostivosti vykántriť všetko iné, zrejme práve preto, že medzi sebou bojujú jedni dogmatici, či fanatici voči dogmatikom a fanatikom druhým, nejde vôbec o verejnoprávnosť, čiže o reflektovanie rôznorodosti a pestrosti skutočného života. Ide znova a opätovne len a len o prachy pre politicky dosadených (ktorí dajú v STV zarobiť výlučne "svojim"), ktorých v konečnom dôsledku svojimi nedobrovoľnými daňami a koncesionárskymi poplatkami živíme my, občania.

Autor (1947) je publicista