Západná Čína láka investorov
Keď prezident Bill Clinton predkladal do Kongresu návrh, aby sa každoročné schvaľovanie doložky najvyšších výhod pre Čínu nahradilo trvalým štatútom štandardných obchodných vzťahov, očakával sa v Snemovni reprezentantov tuhý boj a tesný výsledok.
Nakoniec zákon prešiel pohodlnou väčšinou 237:197 hlasov. Pritom sa vytvorili zaujímavé koalície, keďže demokratického prezidenta podporili početní republikánski kongresmani. Proti bola aj konzervatívna pravica, ktorá našla spojencov v opačnom tábore, medzi demokratickými poslancami blízkymi americkým odborom. Očakáva sa, že hlasovanie v Senáte, plánované na začiatok júla, by malo byť ešte priechodnejšie, ale konzervatívci sa nemienia vzdať.
"Komunistická Čína nikdy nebude naším priateľom," vyhlásil republikán z Južnej Karolíny Lindsey Graham. Jeho politický súkmeňovec, predseda vplyvného Zahraničného výboru Senátu Jesse Helms, hovorí inými slovami to isté, a navyše, pripravuje pred rozhodujúcim hlasovaním viacero opatrení v úsilí oddialiť prijatie zákona, ako aj mnoho podmieňovacích pripomienok s cieľom "zaťažiť" ho početnými dodatkami.
Podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky sa nezdá, že by takáto taktika konzervatívcom vyšla. Dosiaľ sa 63 senátorov zo 100 rozhodlo hlasovať za predložený zákon, čo je dostatočný počet na to, aby zabránili plánovaným obštrukciám. Desiati senátori sú pripravení bojovať proti komunistom v Číne, ako aj ich spojencom v USA. Podstatné ale je, že zvyšných 23 senátorov sa zatiaľ nerozhodlo. To si možno vysvetliť aj tak, že čakajú na "argumenty" vplyvných lobistických skupín.
Veľký biznis v pozadí Za rozhodnutím presadiť normálne obchodné vzťahy s Čínou treba vidieť najmä záujmy amerického biznisu počnúc telekomunikačnými spoločnosťami cez automobilky a končiac farmármi. Jedna miliarda a tristo miliónov Číňanov predstavujú lákavý trh. Stačí si povšimnúť, ako sa táto krajina postupne prepracováva na popredné svetové rebríčky v spotrebe už nielen základných tovarov, no i takých, ktoré patria ku "konzumnej nadstavbe". Ako paradoxný príklad možno uviesť, že Čína je po USA najväčším dovozcom francúzskych koňakov s tým rozdielom, že ona dováža predovšetkým tie kvalitnejšie, a teda aj drahšie značky. Ak Senát schváli doložku najvyšších výhod, Čína ako protihodnotu otvorí svoj obrovský spotrebný trh pre americký tovar. Očakáva sa výrazné zníženie ciel, napr. u áut z terajších 80-100 na 25 percent. Pre ostatné priemyselné výrobky sa clo zníži z 31 na 18%.
Nové možnosti sa otvoria aj pre čínsky tovar v USA, čo vyvoláva početné obavy aj preto, lebo dovoz z ČĽR už v súčasnosti vysoko prevyšuje americký export do tejto krajiny. Spojené štáty boli vlani schopné umiestniť v Číne tovar v hodnote 13 mld. dolárov, čo sa rovná americkému exportu do Brazílie. Zato ČĽR vyviezla do USA tovar v hodnote 82 miliárd. Predpokladá sa, že Američania budú schopní vývoz zdvojnásobiť do piatich rokov, ale aj potom sa ešte budú pohybovať v deficitných číslach.
Výhodné podmienky pre investorov Obavy z normálnych obchodných vzťahov má predovšetkým textilný priemysel, lebo vidí nebezpečenstvo záplavy amerického trhu lacnejším čínskym tovarom. Hlavnú hrozbu pre odbory však predstavuje možnosť, že sa niektoré firmy dajú nalákať vidinou lacnej pracovnej sily a rozhodnú sa presunúť kapitál do Číny. Treba otvorene povedať, že takáto možnosť je reálna, ale nielen pre investorov z USA. Súčasné vedenie v Pekingu to s otváraním sa svetu myslí vážne a zaujímavé sú aj dôvody. "Bez otvorenia sa svetu nebudú čínske podniky nikdy schopné silnej konkurencie na medzinárodnom trhu," konštatoval hlavný vyjednávač ČĽR s Organizáciou svetového obchodu (WTO) Long Jong-tu.
So vstupom do WTO, ktoré sa normalizovaním obchodných vzťahov s USA priblíži na dosah ruky, Čína plánuje novú hospodársku politiku s cieľom prilákať zahraničných investorov do regiónov ležiacich v strednej a západnej časti krajiny. Pripravuje výhodné podmienky najmä pre firmy pôsobiace v doprave, energetike, ťažbe ropy a zemného plynu a v strojárskom priemysle. Znamená to, že hospodárska reforma, pôvodne realizovaná v pobrežných regiónoch a neskôr postupujúca popri hlavných riekach do vnútrozemia, sa dostane do oblastí doteraz málo dotknutých premenami. Netreba osobitne zdôrazňovať, ako táto "socialistická trhová ekonomika" v uplynulých 20 rokoch výrazne ovplyvnila charakter čínskej spoločnosti. Vláda mieni na rozvoj týchto regiónov vyčleniť až 60% rozpočtu, čo predstavuje lákavú príležitosť aj pre zahraničných investorov. Cieľ - prepracovať sa v najbližších desaťročiach na čelo svetového hospodárskeho peletónu - berie teda súčasné čínske vedenie vážne.
Autor (1944) je redaktor zahraničného oddelenia denníka Práca
