Kto klame, pán prezident?
Prezident Rudolf Schuster si v rozhovore pre SLOVO 21/2000 zaspomínal o.i. aj na krutý údel prezidenta proti vôli "určitých pánov z vládnej koalície." "Títo páni ma nikdy nepodporili, takže ma ani neprekvapuje, že by na mojom mieste radi videli niekoho iného." Dodávam, že v demokratickom štáte nevolí prezidenta 99,9% voličov alebo poslancov. To sa už akosi nenosí. Nech to prezidenta netrápi, veď on dobre vie, akou technológiou vytvárajúcej sa koalície bol nominovaný za kandidáta na tento úrad a my sme v priamom ohrození demokracie museli stráviť aj fakt, že ho občania zvolili. Nech si blahorečí, že mal oproti svojmu konkurentovi v záverečnom dueli demokratickejšiu fazónu. No práve preto, že uspel, fazóne demokrata by pristala aj tolerancia. Zarážajúce sú jeho reflexie: "Okrem toho musím povedať, že ma nikdy nevzrušovalo Sme, Domino Fórum, Plus 7 dní, Korzár, ktoré majú jasnú orietáciu a ktoré nikdy nič pozitívne nenapísali. Sám som im povedal, že ich nečítam... A že namiesto zjednocovania svojimi príspevkami rozbíjajú, že sú jednostranní, nespravodliví a že dokonca klamú."
Nuž, čítať by pán prezident mal, nielen písať. Keď bol primátorom, dvakrát sme spolu komunikovali aj na tému Sme a vždy v prítomnosti bývalého šéfredaktora Karola Ježíka. Vtedy bez donucovania hlásal, že ráno začína s novinami, medzi ktorými je aj Sme. Časy sa menia a uhol pohľadu tiež. Stále však platí, že demokrat by nemal prestať čítať noviny, ktoré mu nie sú naklonené. Aby moja interpelácia bola exaktnejšia, ostanem len pri klamstve. R. Schuster uvoľnil do distribúcie svoju knihu Návrat do veľkej politiky. Napriek tomu (či práve preto), že nie som priaznivcom jeho spôsobov vládnutia, jeho knižky si prečítam. Takže v tej poslednej autor píše: "Po mojom odvolaní z funkcie veľvyslanca ČSFR v Kanade a návrate domov sa v Košiciach a Prahe znova začal mediálny hon na moju osobu. Boli to najmä Lidové noviny v Prahe a Slovenský východ v Košiciach, ktoré mi ako bývalému veľkému komunistovi nevedeli prísť na meno. V Košiciach to bol predovšetkým nový majiteľ denníka Slovenský východ Dušan Klinger a jeho zástupca Tibor Ferko, obidvaja bývalí aktívni komunisti vylúčení zo strany po roku 1968. Takmer doslovne preberali osočujúce články z časopisov a novín, ktoré česká emigrácia vydávala v Kanade a ktoré s obľubou písali moji úhlavní nepriatelia Arnošt Wagner a Miloš Schurma. Ani raz nezverejnili moju reakciu na tieto články... Najagresívnejšie články písali D. Klinger a T. Ferko."
Slovenský východ prevzal 4. 3. 1992 z Respektu (9/92) článok Mečiargate. Nie je však o R. Schusterovi, je v ňom len to, že "bývalý minister vnútra Vladimír Mečiar zabránil trestnému stíhaniu Rudolfa Schustera." Nič viac. Syn R. Schustera doručil do redakcie stanovisko otca. List redakcia uverejnila v plnom znení 10. 4. 1992 a súčasne publikovala stať A. Wagnera z časopisu Západ (3. 4. 1991) a záznam relácie Rádiofórum (5. 4. 1992). Všetko s redakčným úvodom, v ktorom sa o.i. píše: "Kauza Schuster nemá iba jednu stranu, ktorú dostatočne propagujú slovenské médiá. Na jej odvrátenej strane je plno otázok, ktoré sa nedotýkajú len osoby pána Schustera. Ide o viac: o morálny kredit. Každému musí byť jasné, čo všetko musel podstúpiť v minulosti funkcionár, ktorý sa uchádzal o miesto člena ÚV KSS a člena predsedníctva VsKV KSS." D. Klinger ani T. Ferko nenapísali článok o R. Schusterovi a nepublikovali o ňom nič pred ani v čase primátoriek (okrem reklamy, za uverejnenie ktorej išla faktúra do VSŽ.) Skutočnosti zodpovedá iba to, že obaja boli do r. 1969 členmi KSS. Za túto poctu sme museli prejsť peklom normalizácie.
