Poloimpresie o knižnom trhu

Isteže, knižný trh je predovšetkým trh. Isteže, ak na ňom platia nejaké princípy, nemal by sa veľmi líšiť od ostatných trhov. Lenže zrátajme si to na prstoch: tak, ako na našich ostatných trhoch, aj tu platí predovšetkým právo silnejšieho a trúfalejšieho. Nech to znie akokoľvek nepopulárne, ale štát si tu zľahčil svoju úlohu koordinátora a organizátora a tak je celkom prirodzené, že rýchlostnými i brzdiacimi pákami trhu manipulujú najmä tí, čo sa vedeli najrýchlejšie dostať k peniazom.
Počet zobrazení: 1088

Isteže, knižný trh je predovšetkým trh. Isteže, ak na ňom platia nejaké princípy, nemal by sa veľmi líšiť od ostatných trhov. Lenže zrátajme si to na prstoch: tak, ako na našich ostatných trhoch, aj tu platí predovšetkým právo silnejšieho a trúfalejšieho. Nech to znie akokoľvek nepopulárne, ale štát si tu zľahčil svoju úlohu koordinátora a organizátora a tak je celkom prirodzené, že rýchlostnými i brzdiacimi pákami trhu manipulujú najmä tí, čo sa vedeli najrýchlejšie dostať k peniazom.

A po trpkastých skúsenostiach každý súdny človek musí uznať, že to neboli práve tí, čo im na srdci leží rozkvet krajiny. Aj knižný trh sa medzičasom stal neprehľadnou džungľou, v ktorej sa na rozdiel od skutočnej džungle nedarí najschopnejším a najspôsobilejším, ale najbezohľadnejším a najpriemernejším. Ak tomuto konštatovaniu nechýba logika, potom treba konzekventne dokonštatovať, že knižný trh potrebuje ochranu. Potrebuje ju o niečo väčšmi, ako poľnohospodársky, spotrebný či energetický trh. Ak platí, že najúčinnejšou ochranou trhu je vlastná ekonomika, v knižnej kultúre to platí dvojnásobne: slovenská kniha ochráni samu seba len vtedy, ak bude mať medzi lepšie živenými odrastenými šarvancami, expandujúcimi svoj životný priestor, nadštandardnú ochranu rodičov, priateľov a spoločnosti.

V skutočnej džungli sa o takýto nadštandard postarajú ušľachtilé pudy zachovania rodu, v prosperujúcej spoločnosti prosperujúce zložky tejto spoločnosti, ktoré si v každom prípade vedia zrátať, že aj to je prinajmenej jedna z príčin, ich prosperity, i keď nehmatateľná. Kto sa však má oň postarať v neprosperujúcej džungli? Ak sa nepostará nikto, je navidomoči jasné, že tento špecifický príznak rodu neprežije. A ak neprežije, čo prežije z rodu bez špecifík? Možno sa toto teoretizovanie zdá priveľmi zjednodušené a paušalizujúce.

Nejde len o jedno percento Keď sa však pozrieme na fakty - lenže tie nikto nepreveruje, nezhodnocuje a nezratúva, čo je ostatne nepriamym dôkazom horeuvedenej paušalizácie - zistíme, že situácia slovenskej knihy ako organickej zložky slovenského knižného trhu je prinajmenšom kritická. Fakty hovoria, že medzi tromi - štyrmi tisíckami titulov ročnej produkcie kníh na Slovensku je desať-pätnásť percent pôvodných titulov. Bolo by to možno dosť, keby hodnota predajnej produkcie slovenských titulov nepredstavovala približne percento z celkovej predajnej produkcie. To druhé číslo je už alarmujúce. Znamená to, že slovenské knihy musia byť jednak lacnejšie, ako prekladové, ak sa chcú predať. A jednak, že sú pre čitateľa na Slovensku oveľa menej žiadaným tovarom, ako knihy zahraničné a môžu vychádzať iba v nízkych nákladoch. Ak je dnes vysoký náklad desať tisíc výtlačkov, slovenské knihy vychádzajú ponajviac v tisícových nákladoch, ale aj tie sa už najnovšie, na rozdiel od predchádzajúcich rokov, zdajú privysoké. Situácia pre slovenskú knihu sa teda priostruje. Ani to by však nebola nijaká katastrofa, keby trhová floskula o nepredajnosti slovenskej knihy nebola taká rozpínavá a jej agresívnosť postupne neovládla vedomie všetkých účastníkov knižného trhu: vydavatelia prestávajú mať záujem vydávať, kníhkupci predávať a čitatelia čítať slovenskú knihu. Dnes je to jedno percento, pozajtra môže stačiť aj desatina. Národne cítiaci vydavatelia a ambiciózni autori sa môžu cítiť na desať percent, ale realita bude desatina.

Je to v poriadku, povie si trhový liberál, trh rozhodol spravodlivo. Vonkoncom to nie je v poriadku, povie občan, ktorý okrem toho, že cíti neurčitú zradu, cíti aj kultúrne. Navyše, jeho pocit sa priblíži k presvedčeniu, keď si zanalyzuje štruktúru zahraničnej produkcie, ktorá dominuje na trhu a z ktorej je nadšený dovtedy, kým nezažije zopár dobre drahých sklamaní zo všetkých tých naondulovaných a našminkovaných bestsellerov, radcov a senzačníkov, ktorým nevedel odolať. Druhým, rukolapným faktom je totiž to, že tituly prevzaté zo zahraničia so všetkými chlpmi sú zväčša subštandardnou subkultúrou, nákladnou medializáciou a dampingovou stimuláciou vydavateľov povýšené na kultúru. Náš dôverčivý čitateľ ich aj s nemalou dávkou eufórie prijíma ako kultúru veľkého sveta, lebo od neho nič nežiadajú a tvária sa, že mu nezištne dávajú všetko. Nášho čitateľa, odchovaného na prílišnej úcte k písanému slovu, dokonca presviedčajú, že kultúra je niečo, čo sa dá získať bez veľkej námahy a na čo stačí niekoľko stoviek, lebo toľko tie nenahraditeľné knihy stoja.

Mimochodom, najmasovejším čitateľom je u nás žena v strednom a staršom veku, za ňou nasledujú deti, ktorých rodičia sú ochotní urobiť všetko, aby im dali vzdelanie alebo aby mali od nich pokoj. Môžeme však akokoľvek nadávať na slovenského čitateľa, predsa mu len chvíľami musíme priznať istú nevinnosť. Spolu s mediálnym masírovaním trhových pudov občanov je jeho ochota kupovať a čítať slovenské knihy totiž determinovaná pultovou situáciou: ak knihu nenájde na pulte kníhkupectva, akoby naozaj ani nebola. Tuším to ináč ani nemožno pomenovať: slovenský knižný trh diskriminuje vydavateľa slovenskej literatúry. Ak slovenské knižky v kníhkupectvách vôbec sú, sú zastrčené v najtajnejších regáloch a nájsť si ich vedia len tí najskalnejší, ktorí však zďaleka nemajú takú kúpnu silu, aby vytrhli z biedy vydavateľa. Trhová floskula o nepredajnosti slovenskej knihy sa teda ďalej zabetonúva a v tomto betóne pomaly hynie i perspektíva kultúrneho rozvoja slovenského regiónu. Nízke náklady a z nich vyplývajúce nízke ceny slovenských kníh takpovediac vycicali krv slovenskej knižnej tvorbe pre deti a mládež i serióznym prekladom serióznej svetovej literatúry, nehovoriac o domácej kvalitnej literárnej tvorbe. V oboch týchto odboroch sme vždy mali svetom uznávané školy profesionality a kumštu, čo už dnes platí takmer naopak.

Globalizačné (i české) tendencie Slovenská trhová džungľa je pritesná, ale je to predsa len priestor, po ktorom pokukuje zahraničná konkurencia. Sú tu jasné najmä globalizačné tendencie, neúprosne diktujúce tempo i kvalitu čítania: čoraz viac ľudí bude čítať to isté, pretože je to v záujme veľkého biznisu. Džungľa naplno prepukla najmä koncom minulého roka, keď slovenskí vydavatelia v priebehu dvoch posledných mesiacov vychrlili na trh produkciu v hodnote zhruba okolo sedemdesiat miliónov korún. Dodnes sú jej plné pulty, dodnes zalamujú ruky vydavatelia a neveriaco si pretierajú oči kníhkupci, ak medzitým pod nadhodnoteným objemom produkcie, ktorý podhodnotil kúpnu silu obyvateľstva a zdravý rozum, nezahynuli. Ale slovenský knižný trh má ešte jednu neprekonateľnú špecialitu: dobrú tretinu, ak nie viac, jeho kapacít zapĺňa česká produkcia. Bola by to napohľad ušľachtilá tradícia bratania sa a tradícia mentálnej blízkosti, keby bola obojstranná. Na českom trhu sa slovenské knihy jednoducho nepredávajú. Na slovenskom trhu dostať síce preklady i české originály, na ktoré sa Slováci nezmohli, ale odhliadnuc od užitočnosti tejto vcelku úspešnej ponuky, nemožno neprehliadnuť fakt, že tu ide o vytesňovanie slovenskej knihy z vlastného priestoru. Darmo, slovenská ochota prijímať tento duchovný pokrm dosť pripomína ochotu skrotených labutí, ktorých ľahko získaná potrava obrala o schopnosť postarať sa o seba.

České knihy sa na Slovensku dobre predávajú, hoci sú o tretinu drahšie, ako naše. Ale aj to je zrejme výsledok dlhodobej stratégie, v ktorej za Čechmi zaostávame určite väčšmi, ako v hokeji. Aspoň jedna malá ilustrácia. Istý vydavateľ mal na vydanie pripravenú knihu poviedok Güntera Grassa ešte predtým, než tento autor dostal Nobelovu cenu. Grassov nemecký vydavateľ si pokladal za povinnosť konzultovať s českým vydavateľom Grassa, ktorý je vlastníkom autorských práv pre strednú Európu, súhlas na predaj autorských práv slovenskému vydavateľovi. Český vydavateľ sa vyjadril, že všeobecne nemá námietky proti udeleniu práv, ale ekonomicky mu to nevyhovuje. Výsledok: preklad nositeľa Nobelovej ceny leží doteraz v šuplíku slovenského vydavateľa. Český vydavateľ, ktorý stihol vydať celého Grassa okrem tejto jedinej knižky sa pričinil, aby Slovensko svojho Grassa nemalo a aby za českú cenu kupovalo českého Grassa na slovenskom trhu.

Slovenskí autori - svedomie národa? Od džungle na slovenskom knižnom trhu sa odvíja i postavenie slovenského spisovateľa. Je to dnes znechutený nádenník, druh na vyhynutie, ako sebareflektujúco avizuje Ivan Kolenič, ktorý z literatúry radšej dezertuje, ak má možnosť, do politiky. Jeho honoráre sú vždy nízke a neisté, nech by krvavo vypotil i novú Pieseň piesní a vyryl ju trebárs do zlatej tehličky. Jeho postavenie je také absurdné, že by mal byť vlastne vďačný básnikovi Jozefovi Urbanovi, že zomrel a že vďaka svojej tragickej smrti sa stal aspoň takým miláčikom verejnosti a médií, ako niektorí mafiánski nebožtíci, čím aspoň trocha pripomenul niekdajšiu auru svedomia národa, buditeľa a ctihodného občana. Ale bez čierneho humoru. Zdá sa, že predsa len nastáva akýsi prelom vo vnímaní slovenskej knihy a slovenského spisovateľa. Jeho agensom je najmä vydavateľstvo Ikar, ktorému sa podarilo prelomiť bariéru nepochopenia a predať päťciferné náklady niektorých slovenských autorov, menovite Kamila Peteraja, Borisa Filana, Táňu Keleovú-Vasilkovú, Evu Černú a Emu Tekelyovú. Pravdaže, môže sa to brať s úsmevom, ale nech je to radšej úsmev nádeje a obdivu, ako úsmev závisti a neporozumenia.

Autor (1945) je spisovateľ

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984