Zázrak sa nekonal

S heslom Gott mit uns na prackách opaskov mašíroval spočiatku víťazný wehrmacht strednou, severnou, západnou a južnou Európou, takmer na hranice jej východnej časti. O štyri roky neskôr, na jar roku 1945 však už bola situácia úplne opačná a pred úplnou porážkou mohol nemecké ozbrojené sily zachrániť už iba zázrak.
Počet zobrazení: 1147

S heslom Gott mit uns na prackách opaskov mašíroval spočiatku víťazný wehrmacht strednou, severnou, západnou a južnou Európou, takmer na hranice jej východnej časti. O štyri roky neskôr, na jar roku 1945 však už bola situácia úplne opačná a pred úplnou porážkou mohol nemecké ozbrojené sily zachrániť už iba zázrak.

V roku 1944 führer ešte dúfal, že priebeh vojny zvrátia "zázračné zbrane", rakety V-2 zamierené na Londýn. Koniec januára nastupujúceho roku bol v znamení stroskotania posledného útoku wehrmachtu na Západe - operácie v Ardenách. Akýkoľvek vojenský zvrat v prospech nacistov a ich spojencov sa stával čoraz väčšou utópiou.

Na začiatku apríla 1945 na fronte v Taliansku operovala nemecká skupina armád C s asi 440 000 mužmi. Úlohou 10. a 14. nemeckej armády v jej zostave bolo za každú cenu udržať svoje doterajšie obranné postavenie južne od Bologne. Okupačnú službu a boj s talianskymi partizánmi zabezpečovala armáda Ligurien, v ktorej boli i vojská talianskych fašistov.

Proti nemecko-talianskym vojskám spojenecké velenie pripravilo útočnú operáciu. Malo k dispozícii 15. skupinu armád, v jej zostave americkú 5. a britskú 8. armádu. Tvorilo ich 20 divízií a 21 samostatných brigád s celkovým počtom asi 1 300 000 mužov amerických, britských, indických, poľských, novozélandských, juhoafrických, brazílskych, gréckych a talianskych jednotiek.

Taliansky front Operáciu začali dva zbory 8. armády: britský a poľský. Už 9. apríla prešli do útoku a do rána 14. apríla prenikli k južným brehom riek Silaro a Reno. V ten istý deň podnikli útok i vojská americkej 5. armády.

Pätnásta skupina armád svojimi vojskami tak začala postupovať smerom južne a juhozápadne od Bologne. Cieľom bolo postúpiť k juhoslovanským hraniciam, obsadiť Brennerský priesmyk a severozápadnú časť Talianska s priemyselnými centrami Miláno a Turín.

Koncom apríla 1945 vypuklo ľudové povstanie v severnom Taliansku, ktoré výrazne pomohlo úspešnému postupu spojencov. Povstalci a partizáni oslobodili od nacistických okupantov Janov, Miláno, Padovu, Benátky, Turín a ďalšie mestá. V Janove dokonca zajali veliteľa armády Ligurien maršala Rodolfa Grazianiho. Na úteku do Švajčiarska zadržali fašistického diktátora Benita Mussoliniho a jeho milenku Claru Petaciovú, ktorých 28. apríla v Miláne popravili.

Po prekročení Pádu sa postup spojeneckých vojsk zameral na dva smery. Na východ k hraniciam Juhoslávie postupovala 8. britská armáda. Americká 5. armáda začala postupovať k hraniciam Rakúska.

Nevidiac možnosť efektívneho odporu a v úsilí vyhnúť sa porážke podpísali 29. apríla predstavitelia nemeckého velenia na štábe vrchného veliteľa spojeneckých vojsk v Taliansku, britského poľného maršala Harolda Alexandra dokument o bezpodmienečnej kapitulácii fašistických vojsk, ktoré mu podliehali. Dokument vstúpil do platnosti 2. mája.

Postup Spojencov v Nemecku Ani mohutná nemecká obrana opretá o rieky Rýn a Mohan nedokázala zastaviť postup Spojencov do vnútra Nemecka. Po prekročení týchto riek sa 1. apríla 1945 americká 1. armáda spojila pri Lippstadte s americkou 9. armádou. Tým dokončila i obkľúčenie porúrskeho zoskupenia nemeckých vojsk, ktoré malo asi 18 divízií. Po sedemnástich dňoch zoskupenie kapitulovalo. V obrane nemeckých vojsk na strednom úseku západného frontu tak vznikla medzera široká asi 200 kilometrov, ktorú už nebolo čím zaplniť. Nemecký západný front sa nezadržateľne rúcal.

Priaznivý vývoj situácie viedol spojenecké velenie k rozhodnutiu pokračovať na tomto úseku v útoku čo najďalej na východ. Hlavné úsilie pri tom sústredili na stredný smer v pásme 12. skupiny armád, ktorú od 4. apríla posilnila americká 9. armáda. Toto mohutné zoskupenie prekonávalo nevýrazný odpor nepriateľa a postupovalo na východ a juhovýchod. Dvanásteho apríla bol obsadený Erfurt a 18. apríla vstúpili zväzky americkej armády na územie južných Čiech.

Úspešne postupovali i hlavné sily americkej 1. armády, útočiace na strednom úseku. Už v polovici apríla dosiahli čiaru Dessau - Halle a začali sa boje o Lipsko, ktoré bolo obsadené 19. apríla. Predsunuté jednotky 5. armádneho zboru sa 25. apríla stretli v priestore Thorgau so sovietskymi vojskami. Oceľový spojenecký kruh okolo zvyškov "Tretej ríše" sa uzatváral a o deň neskôr začali vojská Červenej armády priamy boj o jej baštu - Berlín.

Autor (1947) je pracovník Vojenského historického ústavu

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984