Premena mlčanlivého samotára

Keď sa 13. júna najvyšší predstavitelia dvoch kórejských štátov viezli limuzínou z letiska do centra Pchjongjangu, severokórejský vodca Kim Čong-il sa prihovoril svojmu hosťovi, juhokórejskému prezidentovi Kim Te-džungovi, slovami: "Dnešný deň sa zapíše do histórie."
Počet zobrazení: 1026

Keď sa 13. júna najvyšší predstavitelia dvoch kórejských štátov viezli limuzínou z letiska do centra Pchjongjangu, severokórejský vodca Kim Čong-il sa prihovoril svojmu hosťovi, juhokórejskému prezidentovi Kim Te-džungovi, slovami: "Dnešný deň sa zapíše do histórie."

Kim Čong-il prekvapil ani nie tak tým, čo povedal, ako skôr tým, že vôbec hovorí. Odvtedy, ako prevzal v roku 1994 vládu v Kórejskej ľudovodemokratickej republike (KĽDR) po otcovi Kim Ir-senovi, málokedy sa objavil na verejnosti, a ak áno, tak prejav zaňho predniesol niekto iný.

Kim Čong-il prehovoril Do prvého dňa historického summitu bol známy iba jeden jeho verejný prejav, keď desiatimi slovami dokopy pozdravil hrdinskú severokórejskú ľudovú armádu. V utorok 13. júna počas 40-minútovej cesty z letiska povedal teda toho viac ako počas uplynulých šesť rokov. Na verejnosť prenikla aj nasledujúca veta adresovaná hosťovi: "Pokúsim sa nebyť príliš hrdý a vy nebudete sklamaný."

Mlčanlivý Kim Čong-il nesklamal svojho hosťa. Stačili tri dni a prítomnosť zahraničných novinárov, aby 58-ročný pokračovateľ prvej komunistickej dynastie na svete úplne prevrátil naopak to, čo sa o ňom dovtedy vedelo.

Juhokórejské médiá mali naňho vypracované dve šablóny, z toho ani jedna nebola pozitívna. Prvou vykresľovali obraz rozmaznaného playboya obklopeného ženami, ktorý obľuboval západné filmy a francúzsky koňak. Druhá šablóna patrila nesmelému vládcovi, ktorý nemá rád javisko politickej scény a uprednostňuje samotu. Počas návštevy prezidenta Kim Te-džunga sa Kim Čong-il snažil pozmeniť aspoň obraz vládcu - samotára, ba dokonca si na svoju adresu aj zavtipkoval: "Hovorí sa, že svojou návštevou ste ma oslobodili od môjho samotárskeho života. Som tomu rád." Do pozornosti médií sa dostalo aj jeho nasledujúce vyhlásenie: "Svet nás pozorne sleduje. Ústrednou otázkou je, prečo ste sem prišli a prečo som vás pozval. Máme dve noci a tri dni na to, aby sme im odpovedali."

Prvá kórejská dohoda Obom Kimom treba pripísať k dobru, že odpovedať na otázky zvedavého sveta stihli ešte skôr. Napriek faktu, že návšteva nemala vopred stanovenú agendu, už v stredu večer podpísali dohodu o štyroch kľúčových oblastiach vzájomných vzťahov, v ktorej deklarovali úsilie o zmierenie, vzájomnú spoluprácu, znižovanie napätia a spájanie rodín rozdelených od vojnového konfliktu pred polstoročím.

Počas banketu sa Kim Čong-il snažil vtipkovať s manželkou juhokórejského prezidenta Lee He-ho. Fakt, že jeho vlastná manželka nebola na bankete prítomná, komentoval poznámkou, že ich dvoch by už tiež mali započítať medzi rozdelené rodiny. Skrátka, Kim Čong-il prekvapil natoľko, že získal na svoju stranu aj ostrieľaného novinára z amerických The New York Times, ktorý o ňom napísal: "Mnohí ľudia povedali, že na nich zapôsobilo, aký normálny a príjemný bol tento mysteriózny severokórejský vodca po tom, čo ho štátom sponzorované príbehy na juhu roky opisovali ako pomäteného diktátora a ťažkého playboya."

Koniec idey čučche Najvyšší predstaviteľ KĽDR zatiaľ dlhuje svetu odpoveď na otázku, prečo odvrhol ideu čučche, teda princíp budovania kórejskej spoločnosti vynájdený jeho otcom Kim Ir-senom. Jej základom je spoliehať sa vždy a vo všetkom na vlastné sily. Vo svete prevláda presvedčenie, že zmenu v KĽDR vyvolalo dlhotrvajúce sucho a následný hladomor, lebo vtedy sa prvýkrát prejavila závislosť krajiny od ostatného sveta. Lenže faktom ostáva, že tendencie k zmene sa objavovali už skôr a o nezmyselnosti idey čučche sa zrejme v závere svojho života presvedčil aj samotný jej autor, keď na leto 1994 dohodol prvý kórejský summit. Zostarnutý Kim Ir-sen zomrel iba necelý mesiac pred historickým stretnutím a jeho nástupca, málo populárny Kim Čong-il potreboval roky, kým si upevnil moc natoľko, že mohol splniť otcov plán a prekonať obavy konzervatívnej skupiny vo vedení z nadviazania kontaktov s nepriateľským juhom.

Náznaky zmien v severokórejskej spoločnosti bolo badať už niekoľko rokov. Dokumentovalo to úsilie vybudovať na severovýchode krajiny, kde sa stretávajú hranice Ruska, Číny a KĽDR, spoločnú ekonomickú zónu na rieke Tumen. Parlament pripravil niekoľko zmien zákonov, ktoré umožňovali vstup zahraničných investorov, existovali pokusy prilákať kapitál a po vzore Číny zriadiť osobitné ekonomické zóny. Lenže, kapitál sa aj v tomto prípade správal ako plachý srnec a nemal záujem vstúpiť do krajiny, ktorá je technicky ešte stále vo vojnovom stave od skončenia konfliktu v roku 1953. Nedôveru vzbudzovali i zbrojné ambície KĽDR predstavované najskôr snahou o výrobu plutónia vhodného na zostrojenie jadrových bômb. V auguste 1998 Severná Kórea vystrašila svojich susedov, ba dokonca aj Spojené štáty, skúškou trojstupňovej rakety.

Dohoda podpísaná počas Kim Te-džungovej návštevy v Pchjongjangu vytvára prvé možnosti, že nahromadené problémy Kórejského polostrova sa začnú riešiť už v tomto roku. 15. augusta by sa malo uskutočniť prvé stretnutie rozdelených rodín. Ten istý deň, keď si na polostrove pripomínajú koniec japonskej okupácie, by mala Južná Kórea prepustiť politických väzňov odsúdených pre aktivity v prospech KĽDR. Obe krajiny zavedú priamu vojenskú telefónnu linku, aby obmedzili hrozbu náhodných konfliktov. Mala by sa obnoviť železničná trať cez demilitarizované pásmo, oddeľujúce sever od juhu. Severná Kórea plánuje pozmeniť svoju legislatívu a umožniť tak prílev investícií z juhu.

Otvorené otázky bezpečnosti Prvý summit nedokázal preklenúť problémy súvisiace s prítomnosťou 37-tisícovej americkej armády na juhu rozdeleného polostrova a s raketovými ambíciami KĽDR. Optimisti očakávajú, že odpoveď na tieto a ďalšie otázky by mal dať nasledujúci summit plánovaný v Soule. Kim Čong-il sľúbil, že návštevu na juhu uskutoční "v najbližšom možnom termíne".

Riešenie otvorených otázok bezpečnosti komplikuje fakt, že majú medzinárodný charakter. Raketový program KĽDR sa pre USA stal zámienkou, aby uvažovali o vybudovaní Národného protiraketového obranného systému (NMD) schopného zlikvidovať prípadný útok na územie USA. Problém spočíva v tom, že takýto plán je v rozpore so Zmluvou o protiraketovej obrane (ABM), čo zasa znepokojuje Rusko. Navyše, USA sľúbili podobný protiraketový štít aj svojim ázijským spojencom, medzi ktorých zaraďujú nielen Japonsko a Južnú Kóreu, ale aj Taiwan.

To zasa vyvoláva nespokojnosť v Pekingu, lebo Taiwan považuje za súčasť svojho územia. Ak by sa teda KĽDR zriekla svojho raketového výskumu, vydýchli by si predovšetkým v Moskve a Pekingu, lebo USA by tým stratili najvážnejší argument, ktorým odôvodňujú nevyhnutnosť vybudovať svoj NMD. Hodno si povšimnúť, že Kim Čong-il navštívil dva týždne pred summitom tajne Čínu, kde sa hovorilo aj o otázkach "mieru a bezpečnosti na Kórejskom polostrove". Navyše, v polovici júla má do Pchjongjangu pricestovať ruský prezident Vladimir Putin. Možno teda očakávať, že v najbližšom čase dostane aj problematika bezpečnosti na Kórejskom polostrove významný medzinárodný impulz.

Autor (1944) je zahraničnopolitický komentátor denníka Práca

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984