Slovenská kontra česká kniha
Z veľkej väčšiny súhlasím s názormi autora článku Poloimpresie o knižnom trhu, Alexandra Halvoníka (SLOVO 23/2000). Ide predovšetkým o smutný stav slovenskej knihy, jej "nepredajnosť", ale najmä potrebu jej ochrany. Na knižný trh sa nemôžu vzťahovať liberálne pravidlá trhu, tým viac, že kniha nie je tovarom z oblasti spotreby, ktorý konzument použije. Má svoj rozmer aj z duchovného sveta, obohacuje svojho užívateľa aj vnútorne. Túto okolnosť si mnohí ekonómovia neuvedomujú a odtiaľ pramenia rôzne ekonomické rozhodnutia, ktoré vo svojom dôsledku negatívne vplývajú na možnosti príjmu kultúrneho bohatstva a tým aj rozvoj človeka.
K autorovmu článku mám však poznámku. Týka sa predaja českej literatúry na Slovensku. Naozaj sa autor obáva, že česká literatúra vytesňuje slovenskú knihu z jej vlastného priestoru a keď sa bude zmenšovať jej podiel, automaticky vzrastie záujem o slovenské publikácie? Tento prístup by bolo možné uplatniť pri dovoze potravín alebo iného spotrebného tovaru, ale kniha predsa nie je taký tovar. V spoločnom štáte by sme si mohli nárokovať na obojstrannosť v poskytovaní možností zakúpiť si aj slovenskú knihu v českom prostredí, alebo na to, aby primerane často znela v médiách i slovenčina. Chceli sme však samostatnosť a toto je jeden z jej dôsledkov, s tým sa musíme vyrovnať. Zdá sa mi prirodzené (aj keď je mi to veľmi ľúto), že v Česku prestáva byť záujem o slovenské časopisy a knihy, keď klesá percento zrozumiteľnosti slovenčiny tým, že ju v českom rozhlase a televízii takmer nepočuť. Ale ja chápem ako našu výhodu fakt, že môžeme čítať české knihy ako slovenské a Česi by mali považovať za svoju nevýhodu, že sa im zužuje oblasť kultúry, z ktorej by sa mohli vnútorne obohatiť. České knihy z malej časti čítam aj pre pôvodnú českú literatúru, ale najmä pre preklady svetovej literatúry, ktoré sa v nej vydávajú a ktoré by si Slovensko ako malá krajina s nízkym rozpočtom na kultúru nemohla dovoliť vydávať. Považujem za plytvanie, ak sa dabujú do slovenčiny svetové "umelecké" diela, ako napríklad seriály typu "Dulles" a iné, ktoré by sme mohli prevziať a sami sa zamerať na iné diela, majúce svoju hodnotu. Pri vysoko kvalitnom slovenskom dabingu by ich Česi radi kúpili od nás.
Ešte jednu poznámku, a to k nevydanej Grassovej knihe poviedok. Nepochopila som presne dôvod jej nevydania. Bolo to pre záporné stanovisko Grassovho nemeckého vydavateľa (po jeho konzultácii s českým vydavateľom ako vlastníkom autorských práv pre strednú Európu) alebo pre vysoké ekonomické nároky tohto vydavateľa, ktoré si malé Slovensko nemôže dovoliť? Obidva dôvody sú odsúdeniahodné, pretože sa tu obmedzuje priestor šírenia kultúrneho bohatstva medzi národmi a zaslúžili by si zverejnenie v kultúrnom časopise v ČR, resp. v Nemecku. Možno sám Günther Grass by sa cítil zaskočený informáciou o tom, ako sa nakladá s jeho tvorbou.
