Ťažko vymyslieť niečo nové

Známa slovenská herečka a spisovateľka Milka Zimková sa po dlhšom odmlčaní ozvala treťou zbierkou krátkych próz. Debutovala zbierkou poviedok Pásla kone na betóne (1980), po ktorej nasledovala ďalšia knižka krátkych próz No a čo (1985).
Počet zobrazení: 1179

Známa slovenská herečka a spisovateľka Milka Zimková sa po dlhšom odmlčaní ozvala treťou zbierkou krátkych próz. Debutovala zbierkou poviedok Pásla kone na betóne (1980), po ktorej nasledovala ďalšia knižka krátkych próz No a čo (1985).

Vo svojich prózach upútala čitateľov najmä svojrázne štylizovaným ženským pohľadom na svet, v ktorom sa prelínajú ideály s krutou realitou. Výsledkom zrážky ideálu s realitou bolo takmer vždy sklamanie včlenené do výraznej pointy. Mnohých čitateľov zaujal najmä jej nesentimentálny pohľad na život ženy, podfarbený expresivitou rozprávania založenou na jednoznačnosti výpovede neraz akosi zvýrazňovanej využívaním lexiky šarišských dialektov so slangom prostého, neveľmi vzdelaného človeka. Prvé dve knižky M. Zimkovej sú poetologicky veľmi podobné. Jej tretia knižka nepriniesla po tejto stránke vlastne nič nové, alebo azda len niečo, ale o tom neskôr. Svoju najnovšiu knižku rozdelila Zimková celkom logicky do dvoch častí. Prvú vytvárajú tri prózy - relatívne dlhá "zimkovská" titulná próza Bez slov a dve krátke prózičky Jakabov a Zhnité hrušky. Vo všetkých týchto prózach sa stretávame s podobnými postavami, ktoré majú svojský pohľad na svet, a ktoré čakajú na niečo, čo zjasní ich život. Zjasnenie sa však nekoná. Výsledkom ich očakávania je opäť sklamanie. Ale nič sa vlastne nedeje. Život ide ďalej a postavy svoj údel prijímajú s perspektívou, že azda nabudúce to bude lepšie.

"Zimkovsky" štylizovaná realita V prvej próze Bez slov predstavila Zimková formou dialógu, v ktorom však hovorí len jedna strana - ona, "antihrdinka" (žena, ku ktorej sa prihovára, jej pripomína herečku Zuzanu Krónerovú), osud ženy čakajúcej na niečo, čo by naplnilo jej prázdny život. Tentoraz je to čakanie na muža, s ktorým sa má zoznámiť prostredníctvom inzerátu. Príbeh je vyrozprávaný čakajúcou ženou. Jej vypovedané úvahy sú zimkovsky štylizované do podoby akéhosi dialektu pretkaného slangovými výrazmi a intelektualizmami. Miešanina týchto prostriedkov veľmi dobre poslúžila autorke na charakterizovanie hlavnej a vlastne jedinej aktívnej postavy príbehu. Táto próza sa vcelku dobre číta, ale nenachádzame v nej nič, čo by sme už v prechádzajúcich prózach Zimkovej nepoznali. Nasledujúce dve prózy sú len akési slabo rozpracované momentky zo života postáv, o ktorých sa rozpráva. Milka Zimková je známa najmä ako herečka divadla jedného herca. Táto činnosť zanechala v jej pamäti mnoho zážitkov a skúseností a práve tieto jej osobné zážitky sa stali podnetom na napísanie série príbehov, ktoré zaradila do druhej časti knižky a nazvala ich Ta i tam i tu. Tieto beletrizované spomienky majú veľmi malú umeleckú hodnotu. Sú to prvoplánové záznamy bez možnosti akéhokoľvek individuálneho čitateľského dotvárania s jednoznačne formulovanou správou.

Ide vlastne len o svojsky zaznamenané epizódy zo života autorky, ktorá sa štylizuje ako prostá žena, majúca svoje špecifické intelektuálne hodnoty, ale aj ako žena, ktorá je všade obletovaná mužmi, pričom však nikdy nič prekračujúce dobré mravy s nimi nezažije, pretože je absolútne cnostná a zásadová. Veď je vydatá a má dve deti. Je to zaujímavé skombinovanie (z literárneho hľadiska) vlastností postavy, ktorá je v podstate tuctovou nezaujímavou ženou s pevnými konvenčnými etickými princípmi s jej hodnotením zo strany verejnosti a hlavne mužov, pre ktorých znamená niečo iné. Tentoraz nechcem vôbec narážať na osobnosť autorky, ale chápem jej štylizáciu ako literárny postup, na konci ktorého je určité zovšeobecnenie.

Tieto zážitkové prózy by azda boli vhodné, keby boli exkluzívnejšie a pikantnejšie, do nejakého slovenského bulvárneho plátku, ale umeleckej tvorby v nich niet. Takže najnovšia zbierka Milky Zimkovej prekvapila azda len tým, že do nej zaradila prózy nezakryte tematizujúce jej osobné zážitky. Nebol to však najšťastnejší krok.

Autor (1950) je literárny kritik a pedagóg na FFUK

Milka Zimková: Bez slov. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava 2000

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984