Sila vzdelania
Naše národné dejiny zvyčajne odvodzujeme od cyrilometodskej tradície. Slovenského ducha teda neočaril zakladateľ Veľkomoravskej ríše Mojmír I., dokonca ani panovník nášho vlastného Nitrianskeho kniežatstva Pribina, ale priekopnícke dielo dvoch učencov, ktorí do tejto krajiny priniesli kultúru a vzdelanie. Je mimoriadne dôležité uvedomiť si tieto fakty, ktoré naznačujú, že nie štátnosť, ale civilizácia tvorí základný kameň našich hodnôt. Zdá sa mi však, akoby sme práve tento, najdôležitejší aspekt odkazu Veľkej Moravy dostatočne nevnímali. Obyčajne sa hrdíme pamiatkou na silný štát alebo oslavujeme náboženské súvislosti príchodu Konštantína Filozofa a jeho brata Metoda na územie Slovenska. To všetko je akiste pozoruhodné, ale zmysel cyrilometodského sviatku pre modernú slovenskú spoločnosť je v niečom inom: je to uvedomenie si významu kultúry a vzdelania pre náš národný vývin, pre politický, ekonomický a vôbec spoločenský rozvoj.
Jestvujú kultúry, ktoré sú doslova vybudované na kulte vzdelania. Židia od nepamäti kládli dôraz na vzdelanostnú úroveň svojho národa a čínska úcta k vzdelaniu je tiež pomerne známa. Vlastne celé dejiny - od starovekého Egypta po renesančnú Európu, od stredovekého islamu po Tokugawovo Japonsko - ukazujú, že kultúra je koreňom tvorby a inovácie ľudskej spoločnosti, je základom rozvoja. V princípe má každý rozvoj kultúrny charakter. Vedeli to už pred tisíckami rokov v starovekých ríšach, takže z tohto hľadiska neobjavujeme Ameriku. Znepokojuje však skutočnosť, že dnes sa vedomie kultúrnosti a vzdelanosti národa vytráca, do centra pozornosti sa dostávajú iné hodnoty, ktoré na civilizáciu pôsobia skôr deštruktívne. Individuálny materiálny zisk sa stal oficiálne akceptovanou normou správania dnešného občana, hoci je už dávno jasné, že spoločnosť, založená na takomto princípe, sa časom sama zničí. S utrpením, nespravodlivosťou a duchovným prázdnom môže pretrvať iba dovtedy, kým bude možné predstierať, že deštruktívne sily, ktoré tu pôsobia, nie sú až také veľké. Pokiaľ bude prevládať tento trend, podvádzaniu "hlúpej väčšiny" a jej odstráneniu z verejnej sféry nemôže stáť v ceste prakticky nič.
Slovensko má množstvo problémov a každý z nich sa zdá byť z iného uhla pohľadu akútny. No udržať a zveľaďovať kult vzdelanej spoločnosti zostáva pre nás životnou nevyhnutnosťou, základnou hodnotou, od ktorej závisí naša budúcnosť. Aj pokroky v poľnohospodárstve, priemyselnej výrobe, zdravotníctve, dokonca i na trhu práce určuje náš stupeň vzdelanostnej úrovne. Možno si to neuvedomujeme, ale štátnik, ktorý dokáže zabezpečiť plnú informatizáciu našej spoločnosti, vykoná priekopnícke dielo porovnateľné s misiou Konštantína a Metoda, ktorí k nám priniesli jazyk a písmo. Ak uveríme filozofii, že vzdelanie je naším osudom, nemôžeme nič stratiť. Vlastnú obranu nemá malý štát nikdy pevne vo vlastných rukách. Vlastnú civilizačnú úroveň však áno. Napokon, aj vlastenectvo sa neodvíja od hrdosti na silu štátu, ale na jeho um, vzdelanosť, kultúru. A to platilo práve tak v časoch Konštantína a Metoda ako i dnes.
