Preferovaná pracovná sila

Americká ľavicová organizácia News & Letters Committees so sídlom v Chicagu a s pobočkami v Los Angeles, San Fracisku, Detroite, New Yorku a Memphise, uskutočnila z podnetu bývalého väzňa D. A. Sheltona veľký prieskum o pomeroch v amerických väzniciach. Zhromaždila tak rozsiahly materiál, ktorý D. A. Shelton spracoval do 70-stránkovej publikácie, vydanej pod hlavičkou spomínanej organizácie.
Počet zobrazení: 973

Americká ľavicová organizácia News & Letters Committees so sídlom v Chicagu a s pobočkami v Los Angeles, San Fracisku, Detroite, New Yorku a Memphise, uskutočnila z podnetu bývalého väzňa D. A. Sheltona veľký prieskum o pomeroch v amerických väzniciach. Zhromaždila tak rozsiahly materiál, ktorý D. A. Shelton spracoval do 70-stránkovej publikácie, vydanej pod hlavičkou spomínanej organizácie.

O systéme amerického väzenstva a o pomeroch vo väzniciach sa v USA často vedú vášnivé diskusie. Z materiálu organizácie News & Letters Committees vyberáme údaje sčasti venované otrockej práci v amerických väzniciach.

Vraj nekalá konkurencia Tradíciu exploatárskeho využívania väzenskej práce zakladá továreň zriadená v Auburne v štáte New York v roku 1824. V tom istom roku vznikajú ďalšie ekonomicky sebestačné inštitúcie a to so zámerom, aby väzenská práca slúžila nielen na úhradu nákladov na väzbu, ale bola tiež zdrojom príjmov do štátnej pokladnice. V tejto epoche sa organizácie väzenskej práce značne odlišovali. Väčšina takýchto inštitúcií fungovala na základe zmluvného systému, podľa ktorého súkromní podnikatelia vo väzeniach zabezpečovali prevádzku továrenských zariadení a platili príslušným orgánom amerických štátov za väzenskú prácu. V tomto období správy väzníc ani len neuvažovali o tom, že by mali väzni dostávať za svoju prácu akúkoľvek odmenu.

V roku 1865 prijali 13. dodatok k ústave USA. Hovorí sa v ňom, že "V Spojených štátoch a kdekoľvek, kam siaha ich súdna právomoc, sa zakazuje otroctvo a nútené práce, okrem trestu za zločin, na ktorý bol vinník náležite odsúdený." Tento dodatok sa po zrušení otroctva, najmä v južanských štátoch, vykladal tak, že najmä černosi odsúdení za ťažké zločiny sa dostávali do postavenia pripomínajúceho otroctvo. Zväčša pracovali na bavlníkových plantážach. V severných štátoch vznikali masovo továrne pre väzňov. Historici toto obdobie často označujú za éru rozvoja väzenského priemyslu.

Vzhľadom na špecifické americké pomery neexistovali predpisy, ktoré by vymedzovali podmienky takejto práce a navyše v rôznych štátoch únie čakalo väzňov rozdielne zaobchádzanie. Proti takejto situácii sa postavili nielen americké odborové organizácie, ale aj súkromní podnikatelia, ktorí továrne vo väzniciach označovali ako nekalú konkurenciu. Na začiatku 20. storočia sa podarilo presadiť zákony, ktoré aspoň obmedzovali trh pre väzenský priemysel.

Hawes-Cooperov zákon Americký Kongres nakoniec prijal v roku 1929 Hawes-Cooperov zákon, ktorý nariaďoval, že tovar vyrobený väzňami a dopravovaný z jedného štátu USA do druhého podlieha zákonom dovážajúceho štátu, hneď ako prekročí hranice. Úmyslom navrhovateľov zákona bolo dovoliť orgánom jednotlivých štátov, ak by to chceli, zakázať predaj tovaru vyrobeného vo väzení, či už bol vyrobený v danom štáte, alebo mimo jeho hraníc.

V roku 1940 išiel Kongres ešte ďalej a odhlasoval Sumners-Ashustov zákon. Ten vyhlasoval za priestupok proti federálnym zákonom dopravu tovaru, ktorý vyrobili väzni v obchode medzi štátmi USA, pokiaľ bol určený na súkromnú spotrebu, a to bez ohľadu na zákony dovážajúceho štátu. Iný federálny zákon, Walshov-Healyho zákon z roku 1936, zakazoval, aby podnikatelia využívali prácu väzňov pri spracovávaní, výrobe, alebo dodávkach materiálu, prísunu tovaru alebo vybavenia v dodávkach pre štát, ktorých hodnota by presahovala 10 tisíc dolárov. V 40. rokoch, keď sa výroba tovaru pre trh v štátnych väzniciach drasticky obmedzila, súkromní podnikatelia sa väzenských tovární radšej vzdali, pretože už neprinášali očakávané zisky.

Prelom v roku 1984 Lobistom z korporácií, ktoré mali záujem o lacnú pracovnú silu, sa však v roku 1984 podarilo Kongres presvedčiť, aby do zákona o kontrole zločinu z roku 1984 pridal ustanovenie, ktoré podporilo rozširovanie výrobných podnikov vo väzniciach a znova povolil predaj tovaru vyrábaného vo väzniciach. Tak sa vlastne zrušili ustanovenia, ktoré výrobu vo väzniciach obmedzovali.

V súčasnosti využíva väzenskú pracovnú silu každý štát USA v súčinnosti s federálnym systémom. A to na všetko možné - od výroby zbraní až po spracovávanie dát pre veľké poisťovacie spoločnosti. Väzenská práca je v súčasnosti veľmi príťažlivá, pretože väzni bez odporu vykonávajú monotónnu a repetitívnu prácu. Zároveň majú, na rozdiel od pracujúcich "vonku", fakticky nulové možnosti rokovať o výške odmeny za prácu a o pracovných podmienkach.

Väzni sa tak stali pre podnikateľov i štát opäť preferovanou pracovnou silou. Zväčša totiž dostávajú za prácu menšiu odmenu, než je minimálna mzda. V Texase odmenu za prácu nedostávajú, iba akýsi zápočet, o ktorý sa môže znížiť trest, čo napríklad pre odsúdených na doživotie nemá žiaden význam. V štáte New York väzenské predpisy vyžadujú, aby sa väzni zúčastňovali na pracovných programoch. Ak to odmietnu, zaradia ich do tzv. programu obmedzených výhod, čo znamená, že sa musia zdržiavať 23 hodín v cele a majú obmedzený prístup k sprchám, telefónom a do knižnice.

Vo všetkých amerických štátoch väzni pracujú v rizikových podmienkach, sú vystavení pôsobeniu škodlivých chemikálií a majú buď nevyhovujúce, alebo žiadne ochranné pomôcky.

Autor (1922) je český publicista

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984