Do nového roku s novým očakávaním

Na prelome tisícročia sa objavujú rôzne ankety, ktoré sa snažia zaviesť poriadok do diskurzu o veciach, ktoré sú ponímané ako nezameniteľné, dôležité, či inak významné v rámci určitého kontextu. Ak tento význam, vyrastajúci na pôde konkrétneho začne komunikovať s významom v iných súvislostiach, ak príde k prieniku kontextov a náhlemu vzplanutiu jasnej súvislosti, hovorí sa zákonite o niečom, čo má nárok umiestniť sa v takejto sumarizujúcej "miléniovej" ankete na popredných miestach.

Rebríčky, ktoré sumarizujú tento prehľad udalostí, sú vždy vedené zo subjektívneho hľadiska. Formát ankety umožňuje vysloveným názorom existovať bez toho, aby tieto pohľady boli podrobené kritickému skúmaniu. Inými slovami, anketa je vždy prehľad viacerých subjektívnych pohľadov, ktoré by ako celok mali tvoriť istú reprezentatívnu vzorku prostredia, v ktorom anketa vzniká. Nesmieme zabúdať ani na pluralitu virtuálneho sveta, takže tieto reprezentatívne vzorky sú viac-menej determinované zameranosťou média na istú časť populácie. I na Slovensku sa objavujú rôzne rebríčky hierarchizujúce udalosti, či osobnosti, ktoré vzhľadom na práve sa končiace storočie zaujímajú z hľadiska dôležitosti popredné miesta. Prechodný rok 2000 je akousi umelou hranicou, spoza ktorej nazeráme na uplynulé storočie, ba priam tisícročie a snažíme sa vypichnúť to najdôležitejšie. Zo všetkých strán na nás média vysielajú notoricky známe udalosti uplynulého storočia, zachytené aparátmi schopnými technicky ich reprodukovať (rozhlas, film, televízia). Nechcem sa zaoberať výsledkami týchto ankiet, ani úrovňou osobností, ktoré sa tešia verejnej obľube, a preto i legitimite mienkotvorcov.

Audiovizuálne média pilierom Z politických teórií vieme, že kultúra je niečo, čo môže zásadným spôsobom kultivovať spoločenské návyky a následne i tie nešťastné rebríčky. Kultúra je niečo, čo úzko súvisí s predávaním informácií nečakanými spôsobmi rozširujúcimi obzor vnímateľa, ktoré mu umožnia dovidieť za hranice bežného zautomatizovaného vnímania. V súčasnej informačnej spoločnosti plnia úlohu rozprávačov príbehov masovokomunikačné prostriedky, ktoré sa nápadne zhodujú s troma vymenovanými syntetickými médiami spomínanými už na začiatku. Pre porovnanie: rozdiel medzi slovenským a českým kultúrno-spoločenským prostredím sa nedá vyjadriť kvantifikovateľnými jednotkami, je to otázka kvality, spôsobu komunikácie. Donedávna sme boli súčasťou jedného štátu - prostredia, ktoré však nebolo homogénne. Ale ktoré prostredie vykazuje atribút homogénnosti? Zmena, na ktorú všetci čakáme, no nikto z nás ju nevie realizovať sám od seba by sa mala opierať o pilier audiovizuálnych umení, ktoré vďaka masovému charakteru dokážu zmeniť nazeranie spoločnosti na problémy, pred ktorými sa transformujúca krajina tak často ocitá.

ČT ako model V Českej republike funguje model verejnoprávnej televízie do takej miery, že súčasnému riaditeľovi STV slúži ako vzor a cieľ jej transformácie a rozvoja. To je nepochybne chvályhodné, keby sa táto požiadavka realizovala v súčinnosti s celým radom legislatívnych opatrení, ktoré by pomohli vytvoriť priaznivé ekonomické prostredie na rozvoj audiovizuálneho umenia. Konjunktúru v audiovízii odštartovala práve Česká televízia svojou premyslenou stratégiou, takže pre porovnanie: v oblasti kinematografie za uplynulý rok je Slovensko s jedným celovečerným filmom oproti približne dvadsiatim českým kúskom opätovne niekde v suteréne filmovej tvorby. A to už nehovorím o tom, že tým osamoteným filmom bola komerčná "Fontána", ktorá vznikla s výdatnou podporou štátnych fondov pre kultúrny rozvoj. Nikto z kompetentných však nenachádza odpoveď na otázku, aký kultúrny rozvoj tento film priniesol.

Systémová zmena v kultúrnej politike Slovenská spoločnosť a jej kultúrna politika si musí položiť zásadnú otázku, po ktorej by mala nasledovať skutočná systémová zmena, umožňujúca oživiť audiovizuálnu tvorbu, rozšíriť aktuálne príbehy z domácej perspektívy. Táto vláda má jedinečnú šancu dať možnosť vzniknúť prostrediu, ktoré urýchli transformáciu myslenia v dráhach naznačenej perspektívy budovania občianskej spoločnosti bez vážnejšej ujmy na kultúrnej identite. Už dvadsať rokov na Slovensku nevznikol film, ktorý by zarezonoval na významnom európskom festivale, deväťdesiate roky sú späté s menom jediného režiséra, ktorý niečo znamená (M. Šulík). Slovenská televízia po morálnej i personálnej devastácii nutne potrebuje príliv finančných prostriedkov, aby mohla plniť funkciu, ktorá jej prináleží. Inak náš virtuálny svet zaplnia cudzie programy iných kultúr a nám nepomôže ani desať nových budov Národného divadla. Ak to nechápe minister kultúry, je mi to úprimne ľúto. Svedčí to však o diletantizme práve tam, kde si ho nemôže dovoliť ani rozvojová krajina.

Autor ( 1978) je študent filmovej vedy na VŠMU