Kedy pápeži abdikujú

Možnosť odstúpenia pápeža Jána Pavla II. pre jeho zlý zdravotný stav, o ktorej hovoril predseda nemeckej biskupskej konferencie Karl Lehmann, vyvolala ostrú reakciu. Ako povedal istý taliansky biskup, "cirkev nie je podnikom ako Fiat alebo General Motors, kde záleží iba na efektivite".
Počet zobrazení: 1163

Možnosť odstúpenia pápeža Jána Pavla II. pre jeho zlý zdravotný stav, o ktorej hovoril predseda nemeckej biskupskej konferencie Karl Lehmann, vyvolala ostrú reakciu. Ako povedal istý taliansky biskup, "cirkev nie je podnikom ako Fiat alebo General Motors, kde záleží iba na efektivite". V tejto súvislosti sa predovšetkým pripomína posledná pápežská abdikácia, keď odstúpil pápež Celestín V. Okrem neho abdikoval pápež Poncián (28. septembra 285), pápež Ján XVIII. (okolo 1008, ale v jeho prípade sa abdikácia iba predpokladá) a Benedikt IX. (abdikoval 1. mája 1045).

V posledných desaťročiach XIII. storočia sa stávalo, že pápežský stolec bol dlhý čas neobsadený. Bolo to navyše 11 mesiacov po smrti pápeža Honoriusa IV. Zhromaždenie kardinálov - konkláve -, ktoré má voliť pápežov, sa nedokázalo dohodnúť na spoločnom kandidátovi. Dobový kronikár ironicky poznamenal, že voľba sa nedarila "pre nesvornosť kardinálov, ľahkovážnych a hodných opovrhnutia, a snáď aj pre skutočnosť, že každý chcel pápežský úrad pre seba..." Napokon bol zvolený pápež Mikuláš V. (v úrade 1288-1292).

Po jeho smrti v roku 1292 nebol zvolený pápež ešte dva roky a tri mesiace. V marci 1294 prišiel do Perugie, kde sa konkláve konalo, sicílsky kráľ Karol II. V Ríme vtedy prebiehal ostrý ozbrojený konflikt medzi prívržencami rôznych kardinálov, pričom došlo k viacerým vraždám. Situáciu nakoniec vyriešilo, keď jeden z kardinálov na konkláve prečítal list známeho a populárneho benediktínskeho pustovníka Pietra del Morrone o tom, že Boh konkláve strašne potresce, ak nezvolí pápeža. Tento kardinál neskôr navrhol, aby bol za pápeža zvolený pustovník Pietro. Pochádzal z roľníckej rodiny, podľa historických prameňov mal nepochybne mimoriadne liečiteľské schopnosti. Súčasne založil mníšsky rád (neskôr nesúci meno "celestíni"), ktorý sa staral o chorých a chudobných. V čase keď písal konkláve list, mal na onú dobu neuveriteľne vysoký vek - 85 rokov.

Keď sa Pietro del Morrone dozvedel, že ho zvolili za pápeža, zúfal a chcel utiecť niekam ďaleko. Sicílsky kráľ Karol II. ho však presvedčil, aby úrad prijal a vysvätili ho za pápeža s menom Celestín V. Nový pápež sa potom stal doslova hračkou v rukách sicílskeho kráľa, dokonca svoje sídlo preniesol z Ríma do Neapola. Po piatich mesiacoch si uvedomil, že nemá schopnosti zastávať pápežský úrad a abdikoval. Jeho súčasníci boli k nemu krajne nespravodliví, Pietro del Morrone zomrel vo väzení na neliečenú infekciu. Neskôr ho vyhlásili za svätého.

Pochybná abdikácia Jána XVIII. a búrlivý život Benedikta IX. O pápežovi Jánovi XVIII. existuje málo informácií. Vie sa, že za pápeža bol zvolený 25. decembra 1003 na nátlak vplyvnej rímskej patricijskej rodiny Crescentiovcov. Môžeme sa iba dohadovať, či Ján XVIII. (podobne ako Celestín V.) nechcel byť politickou bábkou. Vie sa, že odišiel do ústrania a zomrel v kláštore, čo by však bolo možné iba po abdikácii. Povstanie okolo roku 1010 zvrhlo moc Crescentiovcov a nastolilo rod Tusculaniovcov. Z tohto rodu pochádzali pápeži Benedikt VIII. (1012-1024) a Ján XIX. (1024-1032). Ani jeden z nich nebol kňazom. Benedikt IX. bol zvolený za pápeža 21. októbra 1032. Tiež bol laik a synovec oboch predchádzajúcich pápežov, v čase zvolenia mal 20 rokov. Keď jeho súkromný živor vyvolal také pohoršenie Rimanov, že proti nemu povstali, 1. mája 1045 abdikoval. Neskôr znova nastúpil do úradu, potom ho zosadili a znova vymenovali, takže dĺžku jeho pontifikátu nemožno stanoviť.

"Proroctvo" sv. Malachiáša Prvý pápež, ktorý abdikoval, bol Poncián a bolo to ešte za čias Rímskej ríše. Poncián sa dostal do konfliktu s rímskym cisárom Maximom Thraxom, ktorý ho dal uväzniť. Pápež sa vzdal svojho úradu preto, že predpokladal, že sa už nedostane von z väzenia. A naozaj vo väzení aj zomrel. Hoci pápeži abdikovali za rôznych situácií, ich odstúpenia mali spoločného menovateľa - politiku. Nikdy sa tak nestalo zo zdravotných dôvodov. Pápežský úrad má však dvojakú povahu: pápež je nielen hlavou cirkvi, ale aj štátu. Prinajmenšom od pádu Rímskej ríše je cirkev aj politickou silou s vplyvom veľmoci. S súvislosti s miléniom sa spomínali rôzne proroctvá. Akosi sa zabudlo na tzv. proroctvo sv. Malachiáša. Podľa neho po Celestínovi I. (422-432) má nasledovať ešte 110 pápežov a Ján Pavol II. je v tomto poradí predposledným. V niektorých z nás to môže vyvolať úsmev...

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984