Tajný front je aktívny

Sami agenti s dávkou irónie hovoria, že so špeciálnymi službami je to ako so ženami. S nimi sa žiť nedá a bez nich taktiež nie. Sú s nami, či sa nám to páči, alebo nie. Rozdiel je len v profesionalite a v tom, ako kultúrne to "Veľký brat" robí...
Počet zobrazení: 1379

Sami agenti s dávkou irónie hovoria, že so špeciálnymi službami je to ako so ženami. S nimi sa žiť nedá a bez nich taktiež nie. Sú s nami, či sa nám to páči, alebo nie. Rozdiel je len v profesionalite a v tom, ako kultúrne to "Veľký brat" robí...

Zánik totalitného systému znamená zánik istej usporiadanosti (v prípade Sovietskeho zväzu aj istej usporiadanosti sveta). Bol to výraz túžby väčšiny ľudí po inom poriadku. Lenže zánik jedného, právom odmietnutého typu usporiadanosti neznamená, že automaticky nastupuje usporiadanosť nová. Ako je známe na príklade bývalého Sovietskeho zväzu, zánik totalitnej ríše znamenal prudké oslabenie štátnej moci, predovšetkým jej základných funkcií pri ochrane občana. V Rusku je preto dodnes silná nostalgia po starom PORIADKU, poprepletaná obranou tradičných ruských hodnôt. Ruský byzantológ Sergej Averincev ešte v roku 1988 poznamenal, že Rusko nie je ani tak nacionálno-geografický, ako skôr duchovný pojem. Tamojší vývoj po roku 1991 potvrdil celoeurópsku paradigmu, že časť "demokratických síl", ktorá po viac či menej zamatových revolúciách (a revolučných podvodoch) prišla ku kormidlu, postupne stratila svoj kredit. Skompromitovala sa zneužitím moci v mene svojich egoistických cieľov. Proces kompromitácie je ideálny nielen na zrod, fungovanie a získavanie vplyvu rôznych nelegálno-kriminálnych štruktúr, ktoré prerastajú do štátu, ale aj na fungovanie tajných služieb.

Sieť výzvedných agentúr Dnešné Rusko nemá jednu, ale viac služieb, ktoré v zložitom období prechádzali ešte zložitejšou očistou (personálnou, programovou, ale najmä modernizáciou systému práce). Rôznym spôsobom sa podieľali na tom, aký je dnešný obraz a štatút krajiny.

Jednou z nich je Ruská zahraničná rozviedka - Služba vnešnej razvjedky (SVR), ktorá je nástupcom Prvej hlavnej správy sovietskeho KGB. Svoje sídlo má uprostred krásneho lesa neďaleko Moskvy. Jej bývalý šéf a neskôr aj ruský premiér Jevgenij Primakov vo svojich memoároch spomína na "...zdravý borovicový vzduch a pokoj v Jaseneve". Tam, mimo ruchu megapolisu, leží honosné sídlo rozviedky. Na jej čele stojí od mája 2000 generálporučík Sergej Lebedev, ktorý absolvoval bohatú služobnú kariéru. Okrem iného bol od roku 1998 oficiálnym predstaviteľom ruskej rozviedky v USA. Na jeho profesionálnej orientácii je zaujímavé, že nie je absolventom špeciálnej 101. školy J. Andropova, kde sa pripravujú výlučne agenti ruských služieb, ale tzv. komsomolským kádrom. Ešte jedna "chuťovka". Ak predchádzajúci riaditeľ Vjačeslav Trubnikov bol indológ (jeho predchodca J. Primakov - islamista), S. Lebeďev je rodák z Uzbekistanu a jeho jazyk ovláda. Analytici sa na základe tohto znaku zhodujú, že ázijské smerovanie v činnosti SVR dostáva novú dimenziu. Boj s terorizmom v priestore mäkkého podbrušia Ruska (Stredná Ázia ale aj Severný Kaukaz) sa stane prioritnou taktickou úlohou rozviedky.

Z Jasenova je riadených minimálne 13 tisíc príslušníkov tejto zložky roztrúsených po celom svete. Ich hlavným poslaním je zabrániť technologickému odumieraniu Ruska. Napokon aj novoformujúce sa tretie centrum moci v štáte - Rada bezpečnosti Ruskej federácie - je štrukturálne a personálne postavené tak, aby bol akcent v činnosti tohto orgánu položený na "vysoké technológie". Práve ony budú vymedzovať kvalitatívne parametre vzťahov vo svetovej politike 21. storočia a globálnych ekonomických tokov. Uvedené oblasti majú na starosti prví zástupcovia tajomníka Rady bezpečnosti RF - Vladislav Šerstjuk a Michail Fradkov. Sám tajomník rady Sergej Ivanov sa výborne orientuje v rozhodujúcich otázkach geopolitiky a z toho plynúceho národného záujmu. Pritom členmi tohto orgánu sú aj spomenutý S. Lebedev, riaditeľ Federálnej pohraničnej služby K. Tockij, riaditeľ FAPSI (Federálna agentúra špeciálneho spojenia) V. G. Matjuchin, riaditeľ Federálnej služby daňovej polície V. Soltaganov, náčelník Federálnej služby železničných vojsk G. Kogatko, alebo riaditeľ Federálnej ochrannej služby J. Murov. Čiže generáli, ktorí boli v minulosti v služobnom kontakte s V. Putinom.

Vojenská rozviedka (GRU) tiež nezaháľa a pracuje na plné obrátky. Ak sa vyberiete autom z Moskvy do Sankt-Peterburgu, potom hlavný štáb GRU nájdete neďaleko trojuholníka Leningradskij prospekt - Begovaja - Chorošovská alej. Do hlavnej budovy v areáli bývalého vojenského letiska Chodjuka sa denne zbiehajú informácie z viac ako osemdesiatich výzvedných satelitov a stacionárnych odpočúvacích zariadení. GRU monitoruje všetky dôležité inštitúcie (vrátane CIA) zo základne Lourdes na Kube. K tomu treba pripočítať aj operatívne informácie svojich okolo 12 tisíc príslušníkov, zväčša špičkovo pripravených dôstojníkov Ruskej armády. Aj keď je GRU "vyťažená" najmä na Severnou Kaukaze, špeciálne v Čečensku, najaktívnejšie (a nielen kvôli vstupu, resp. snahe o vstup do NATO) pracujú jej príslušníci z Prvého oddelenia GRU, špecializovaného na špionáž v krajinách bývalej Varšavskej zmluvy.

Čo sa týka Čečenska, šepká sa, že chirurgicky presná likvidácia vodcu čečenských vzbúrencov a prezidenta D. Dudajeva je dielom práve GRU. Tá však mlčí...

Federálna bezpečnostná služba Početne najvýznamnejšou a najvplyvnejšou je Federálna služba bezpečnosti. Svoje sídlo má v centre Moskvy, na skok od Kremľa, Boľšovo teatra, Detskeho miru - v známej a mýtami opradenej budove na Lubljanke č. 1-3. Dlhé roky stála pred budovou socha železného Félixa (Deržinského), ktorá zmizla spolu so Sovietskym zväzom. Dva pokusy o jej návrat pomocou uznesenia Štátnej dumy boli zatiaľ neúspešné. Zato pamätnú tabuľu J. Andropovovi, predchodcovi M. Gorbačova na poste generálneho tajomníka KSSZ a jednému zo šéfov KGB, odhalil V. Putin osobne v marci tohto roku. V súčasnosti vo FSB oficiálne pracuje 77 640 príslušníkov a zhruba 100 tisíc "spolupracovníkov" roztrúsených po celom svete.

Činnosť FSB je limitovaná a regulovaná federálnym zákonom "O orgánoch Federálnej bezpečnostnej služby v Ruskej federácii", ktorý pôvodne prijala Štátna duma 22. februára 1995 a novelizovala ho 1. decembra 1999. V tomto právnom dokumente sú jasne vymedzené princípy činnosti a kompetencie služby, ktorá je súčasťou systému zaistenia bezpečnosti Ruska a vo "...vymedzených kompetenciách zaisťuje bezpečnosť osôb, spoločnosti a štátu". Službu riadi prezident a vláda RF.

Od KGB k FSB Cesta od KGB k Federálnej bezpečnostnej službe trvá už skoro deväť rokov. Na začiatku zmien bol výnos prezidenta B. Jeľcina z 26. novembra 1991 o vytvorení novej bezpečnostnej služby - Agentúry federálnej bezpečnosti, ktorá sa začala tvoriť na ruinách KGB. Končila sa jedna, začínala nová éra a na čelo novoformujúcej sa služby bol vymenovaný bývalý predseda KGB Viktor Ivanenko, ktorý na svojom poste vydržal presne mesiac, do konca roku 1991.

Vtedy, v decembri 1991 vydáva Boris Jeľcin ďalší výnos o vytvorení Ministerstva bezpečnosti a vnútra RF (v rámci ktorého sa zjednotili MV Ruska a ZSSR, Medzirepubliková služba bezpečnosti a AFB). Na čelo tohto ministerstva postavili Viktora Baranikova. Ústavný súd RF však konštatoval, že Jeľcinov výnos o vytvorení takto koncipovaného ministerstva je neústavný, tak sa V. Baranikov stal len riaditeľom Agentúry federálnej bezpečnosti RF, ktorá sa neskôr premenovala na ministerstvo bezpečnosti. Na čele tejto štruktúry pracoval od januára 1992 do júla 1993, keď bol na osobný zásah B. Jeľcina odvolaný. Oficiálnym dôvodom bol fakt zneužitia služobného lietadla na súkromný let s manželkou na nákupy do Švajčiarska. Faktickým skutočnosť, že Baranikov sa nadštandartne začal venovať kompromitujúcim materiálom na protivníkov B. Jeľcina (to by ešte neprekážalo), ale aj na jeho blízke okolie (a to už prekážalo).

Ďalším novodobým šéfom špeciálnej služby sa stal v septembri 1993 človek "starých čias" Nikolaj Goluško, bývalý pracovník Piatej hlavnej správy KGB, ktorá sa zaoberala politickými otázkami. Počas svojho vedenia službu transformoval na Federálnu službu kontrarozviedky s priamou podriadenosťou prezidentovi Jeľcinovi. Pohraničné vojská sa osamostatnili a vyšetrovateľské štruktúry prešli pod MV RF. Preto, koncom februára 1994, N. Goluško podáva demisiu, ktorú B. Jeľcin v marci 1994 akceptoval.

Tretieho marca 1994 ruský prezident vymenoval za riaditeľa Federálnej služby kontraroviedky Sergeja Stepašina. Ten sa preslávil tým, že ako prvý riaditeľ služby, po ére KGB, urobil v štruktúrach personálnu čistku. Prakticky skoro každého desiateho spolupracovníka federálnej kontrarozviedky v tom čase uvoľnili zo služby a jej deprofesionalizácia dosiahla vrchol, z ktorého sa dlho nespamätala. Stepašin premenoval Federálnu službu kontrarozviedky RF na Federálnu službu bezpečnosti RF. Osobne bol spoluiniciátorom myšlienky vstupu vojsk do Čečenska a po udalostiach v Buďonovsku ho na základe tlaku Štátnej dumy v júli 1995 uvoľnili z funkcie.

Pri hľadaní nového riaditeľa služby B. Jeľcin tentoraz siahol medzi svojich obľúbencov a za riaditeľa vymenoval v júli 1995 Michaila Barsukova, ktorý svoj post obhájil len do júla 1996, kedy bol odstránený na základe tlaku A. Čubajsa. Ten mal výhrady voči tomu, že jeho spolupracovníkov v Jeľcinovom volebnom štábe - S. Lysovského a A. Jestafieva - zadržali v Bielom dome pri pokuse vyniesť z budovy vlády 500.000,- USD. Prípad nie je dodnes uzavretý, ale vtedy prišli o svoje posty okrem M. Barsukova ešte šéf osobnej ochranky prezidenta a zároveň jeho druhé "ja" A. Koržakov, ako i prvý podpredseda vlády RF O. Soskovec.

V lete 1996 nemal B. Jeľcin veľa možností na výber. Potreboval profesionálne upokojiť situáciu a tak 9. júla 1996 vymenoval za riaditeľa Federálnej bezpečnostnej služby Nikolaja Kovaleva. Ten sa snažil zostať v tieni, nezaťažoval prezidenta zbytočnosťami a problémami. Napriek tomu sa Jeľcin v júli 1998 rozhodol odvolať ho a na uvoľnený post vymenoval Vladimira Putina, ktorý bol vtedy "zakonzervovaným" agentom FSB. Z politického pohľadu to znamenalo, že po prvýkrát v období "reforiem" sa v Rusku na čelo tajnej služby dostal človek z klanu tzv. novoreformátorov. Predchádzajúci riaditelia boli buď chladní profesionáli (Goluško, Kovalev), alebo ideologickí predstavitelia skupín konkurujúcich novoreformátorom (Baranikov, Barsukov).

17. augusta 1999 bol výnosom prezidenta B. Jeľcina vymenovaný za riaditeľa FSB genplk. Nikolaj Platonovič Patrušev. Neprekvapuje, že je rodákom z Leningradu. Bol ministrom bezpečnosti Republiky Karélia a neskôr sa presunul do Moskvy. Bol náčelníkom Hlavnej kontrolnej správy prezidenta RF a neskôr zástupcom vedúceho Administratívy prezidenta RF. V októbri 1998 sa presunul do ústredia FSB, kde viedol Department ekonomickej bezpečnosti FSB RF.

Existuje bývalý agent? Vladimir Putin tvrdí, že nie. Svoju minulosť dnešný prezident Ruska čiastočne poodhalil v knihe "Ot pervovo lica", ktorá vyšla tesne pred voľbami. Diskutabilnú etapu svojej minulosti - prácu pre KGB v NDR popisuje takto: "...pred výjazdom ma špeciálne neinštruovali. Zdravotná prehliadka a dosť. Veď naši pracovali v NDR úplne legálne. Žili v dome, ktorý patril nemeckej službe Stasi. Susedia vedeli, kde pracujem a ja som vedel, kde pracujú oni. Zaujímavé bolo, že my sme prišli, keď sa už v ZSSR začínala perestrojka. A oni ešte seriózne verili v svetlú budúcnosť komunizmu..."

V knihe, ktorá je postavená na odpovedi na novinársku otázku, čo bolo jeho poslaním v NDR, V. Putin odpovedá: "Obyčajná rozviedčická práca. Získavanie zdrojov informácií, ich spracovanie a zaslanie do centra... najdôležitejšie bolo vedieť, čo sa pripravuje na MZV krajiny, o ktorú bol záujem. Aké budú ich pozície pri rokovaniach. Preto sa paralelne pracovalo na verbovaní zdrojov, získavaní informácií a ich analýze. Rutinná práca."

Keď Putin nastúpil na prezidentský post, diskusie o jeho minulosti ako agenta boli zväčša len symbolické. Ak aj náhodou presiahli prijateľnú hranicu, z Moskvy ihneď zaznel protiargument. Prezident G. Bush bol pred zvolením riaditeľom tajnej služby. Táto schéma má však jeden háčik. KGB bola vždy len KGB, aj keď o CIA nemožno mať zbytočné ilúzie... Tak ako nemožno mať ilúzie o demokracii a kontrole v Rusku (a nielen tam!). Možno si predstaviť lepšie podmienky na prácu špeciálnych služieb? Asi nie. S nimi je to zložité a bez nich to nejde! A propos, L. French, riaditeľ FBI sa nedávno vyjadril "...ruská špionážna agresia trvá aj po skončení studenej vojny..." O niekoľko dní vydáva FSB oficiálne vyhlásenie, v ktorom sa uvádza: "...bol odhalený agent CIA a litovskej služby DGB, ktorý pripravoval provokáciu proti RF a snažil sa o preniknutie do počítačovej siete FSB..."

Autor (1959) je tajomník Zahraničného výboru NR SR Orgány bezpečnosti ZSSR a Ruskej federácie

VČK (Vserossijskaja čerezvičajnaja komisija) - Uznesením Rady ľudových komisárov na boj s kontrarevolúciou a sabotážou v sovietskom Rusku bola 20. decembra 1917 sformovaná Celoruská mimoriadna komisia.

GPU, OGPU - 6. februára 1922 sa rozhodlo o zrušení VČK a vytvorení Štátnej politickej správy (Gosudarstvenoje političeskoje upravlenie) pri NKVD PSFSR. V novembri 1923 bola vytvorená Zjednotená štátna politická správa pri Rade ľudových komisárov (Objedinoje Gosudarstvenoje političeskoje upravlenie).

NKVD - V júli 1934 včlenili orgány štátnej bezpečnosti do Ľudového komisariátu vnútorných vecí ZSSR.

NKGB ZSSR - Vo februári 1941 sa NKVD ZSSR rozdelilo na dva orgány: NKVD ZSSR a Ľudový výbor štátnej bezpečnosti (NKGB). V júli 1941 sa NKGB a NKVD znovu zjednotili v jednotné NKVD ZSSR. V apríli 1943 bol znovu vytvorený NKGB ZSSR.

MGB - V roku 1946 sa NKGB transformovalo na Ministerstvo štátnej bezpečnosti (MGB). V marci 1953 dochádza k zlúčeniu MV ZSSR a MGB ZSSR do zjednoteného MV ZSSR.

KGB - 13. marca 1954 bol vytvorený Výbor štátnej bezpečnosti pri Rade ministrov ZSSR. Prezident ZSSR M. Gorbačov podpísal v decembri 1991 zákon "O reorganizácii orgánov štátnej bezpečnosti". Na základe tohto zákona KGB zrušil a na jej základe vytvoril Medzirepublikovú službu bezpečnosti a Ústrednú službu rozviedky ZSSR (v súčasnosti SVR).

MSB - 28. novembra 1991 podpisom potvrdzuje výnos o O dočasnom štatúte Medzirepublikovej služby bezpečnosti.

KGB RSFSR - Predseda Najvyššieho sovietu RSFSR B. Jeľcin a predseda KGB ZSSR V. Krjučkov podpísali protokol o vytvorení KGB RSFSR - výboru na zväzovo-republikovej úrovni.

AFB - 26. novembra 1991 prezident RF B. Jeľcin rozhodol o reorganizácii KGB RSFSR na Agentúru federálnej bezpečnosti RSFSR. Na čele AFB stál V. V. Ivanenko.

MB - Rozhodnutím B. Jeľcina z 24. januára 1992 dochádza k zjednoteniu AFB a MSB a k vytvoreniu Ministerstva bezpečnosti RF.

FSK - V decembri 1993 prezident rozhodol o zrušení MB a vytvorení Federálnej služby kontrarozviedky.

FSB - 3. apríla 1995 vznikla Federálna bezpečnostná služba ako nástupca po FSK.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984