Prečo treba solidaritu - 21 úloh pre 21. storočie
Mladí ľudia na festivale IUSY vyjadrili nesúhlas s formami, ktoré nadobúda globalizácia. Recept sa zdá na prvý pohľad jednoduchý: Solidarita by mala byť našou odpoveďou na globalizáciu. Ale ako to všetko zrealizovať?
V období, keď už existuje chudoba, ktorá sa dá nazvať nadnárodná, rovnako ako organizovaná kriminalita a multinacionálne ekonomické zoskupenia, ktoré diktujú podmienky svetových obchodných výmen a politických vzťahov, musí existovať i nadnárodná politika. A tu je niekde základný postulát, ktorý sa ukazuje ako nevyhnutný na vysvetlenie. Svetová komunita potrebuje legitímnu globálnu moc, ktorá by mohla riešiť spoločné problémy našej planéty.
Nevyspytateľné zákonitosti trhu Základnou paradigmou svetového socialistického hnutia dnes je, že politické rozhodnutia majú väčšiu legitimitu ako tie, čo nám diktuje trh. Keď existujú ekonomické nadnárodné organizácie, ktoré regulujú pravidlá medzinárodného obchodu a financií, musí existovať i politická línia, zrodená z vôle ľudstva, čo určí ciele a zámery, ktoré má tá či oná svetová hospodárska politika sledovať. Svetová banka, MMF, ale aj Svetová obchodná organizácia (WTO) sú štruktúrami ovládanými výlučne bohatými štátmi. Prvé dve fungujú na báze akcionárov, kde si rozdeľujú vplyv USA, Japonsko a EÚ. WTO stanovuje rámec obchodných pravidiel, ktoré sú prispôsobené najmä záujmom bohatých krajín a ovplyvnené neoliberálnymi teóriami o neviditeľnej ruke trhu.
Lenže dnešný svet má problémy, ktoré vyplývajú z nerovnomerného hospodárskeho rastu jedných krajín na úkor iných. Zatiaľ čo vyspelé ťažia z enormného technologického pokroku, vzdelanej spoločnosti a vydobytých sociálnych a ekologických noriem, tak tretí svet sa topí v polofeudálnych podmienkach, vysokej miere negramotnosti, civilizačných chorobách a absolútnej neexistencii akýchkoľvek demokratických, sociálnych a environmentálnych noriem. To mu zahatáva všetky šance čo i len malého pokroku, napr. aj pre ďalší fenomén, ktorý sa volá dlh. Najchudobnejšie štáty sa totiž boria v dlhoch, ktoré si pred rokmi zapožičiavali ich diktátori a ktoré poväčšine skončili na súkromných kontách v bankových rajoch, prípadne v bezodných rozpočtoch armád, ktoré viedli niekoľkoročné vojny. A tak sa MMF a SB ocitajú v pozícii vymáhateľov dlhov a plánovačov ekonomickej reformy, ktorá by zabezpečila ich rýchle vrátenie. WTO pri tom asistuje ako otvárač na ich lokálne trhové konzervy.
Budúci politickí lídri IUSY navrhuje nové formy medzinárodnej solidarity. Nie iba tie, ktoré sa prejavujú pri prírodných katastrofách a občianskych vojnách, ale najmä systematickú redistribúciu zdrojov a výdobytkov z bohatších regiónov k chudobnejším. Socialisti vychádzajú z presvedčenia, že iba takouto redistribúciou sa zabráni budúcim nepokojom, civilizačným vojnám, či ekologickým katastrofám.
Čo môže niekoľko tisíc mladých ľudia vyriešiť za šesť dní spoločne prežitých v blahobytnom Švédsku? V prvom rade sme sa stretli. Mali sme šancu sa neobmedzene rozprávať o problémoch, ktoré nás trápia. Dokázali sme sa zhodnúť na jednotiacich myšlienkach sociálnej spravodlivosti, rovnosti a globálnej solidarity. Verím, že minimálne percento z tých, čo tam boli, budú politickými lídrami vo svojich krajinách. Preto má takéto globálne povedomie, ktoré sme mohli získať, nesmierny vplyv na naše ďalšie pôsobenie.
Vyvrcholením dňa sa okrem nočných diskoték stali obrovské konferencie, ktoré sa týkali základných tém, ako je rovnosť medzi pohlaviami, problematika pracujúcich a práce na svetovej úrovni, ale i medzinárodných obchodných pravidiel, demokracie a modernizácie. Tu sa naozaj IUSY vyznamenala. Hostia ako nositeľka Nobelovej ceny mieru Rigoberta Manchuová, či líder rakúskej ľavicovej opozície Alfred Gusenbauer vyvolali obrovský záujem. Najmä pri účasti kontroverzného šéfa WTO Mike Moora sa ukázala obrovská angažovanosť istej časti radikálnejšej ľavice, ktorá na čele s rakúskymi mladými socialistami zorganizovala proti Moorovi demonštráciu. Aj časť našej delegácie si na nej zakričala.
Švédi nerezignovali Celé podujatie vyvrcholilo impozantnou videokonferenciou medzi švédskym premiérom Göranom Perssonom, čílskym prezidentom Robertom Lagosom a juhoafrickým prezidentom Thabom Mbekim. Témou bola modernizácia a rozvoj. Krivdil by som ministerke Brigite Schmögnerovej, ktorú IUSY pozvala, keby som nepovedal, že mala značný úspech. Prezentovala transformáciu našej ekonomiky a postavenie žien v stredoeurópskych krajinách. Mnohých prekvapil jej liberálnejší postoj voči svetovým finančným inštitúciám, avšak jej návšteva v stanovej osade skoro všetko napravila.
Nemôžem nespomenúť aj dojem, ktorý na mňa spravila celá plejáda švédskych ministrov, resp. ministeriek, ktoré sú vo vláde v pomere 11 ku 9 voči mužom. Už len názvy inštitúcií, ako je ministerstvo rovnosti či ministerstvo solidarity, sú jasným odrazom toho, o čo vlastne tomuto škandinávskemu štátu ide. Švédsko je krajinou, v ktorej síce globalizácia ničí výdobytky blahobytu, avšak jeho obyvatelia sa proti tomu vedia a chcú účinne brániť. Nerezignujú pre to, že sa to dnes javí ako nemožné bojovať proti svetovému diktátu trhu.
Autor (1977) je viceprezident MDĽ
21 úloh pre 21. storočie
My, mladí demokratickí socialisti a pracujúca mládež z celého sveta, ktorí sa zišli na festivale IUSY 2000 v Malmö, rešpektujúc hodnoty rovnosti a solidarity ako základné pre socialistické hnutie, sa pripájame k nasledovnému:
My, mladí demokratickí socialisti a pracujúca mládež z celého sveta, ktorí sa zišli na festivale IUSY 2000 v Malmö, rešpektujúc hodnoty rovnosti a solidarity ako základné pre socialistické hnutie, sa pripájame k nasledovnému:
1. Demokracia je centrálnym princípom socializmu, čo nezahŕňa len účasť na volebnom procese, ale aj demokratickú a rovnoprávnu distribúciu bohatstva.
2. Vidíme prepojenie medzi dosiahnutím sociálnej a ekonomickej spravodlivosti pre jednotlivcov a spoločnosť. Je neakceptovateľné, že viac ako polovica populácie žije v chudobe a tá je zneužívaná ako prostriedok útlaku a nespravodlivosti, špeciálne v spojitosti so ženami, menšinami a znevýhodnenými skupinami. Odstránenie chudoby je najdôležitejším krokom k dosiahnutiu rovnosti a demokracie.
3. Sme presvedčení, že zdravie svetovej populácie je veľmi dôležité. Musíme sa zúčastňovať na medzinárodnom boji proti šíreniu chorôb, ktoré spôsobujú medzinárodné traumy. Konkrétne musíme zastaviť pandémiu HIV/AIDS. Bohaté krajiny by mali finančne podporiť WHO pre vakcinačné projekty pre deti. Musíme podporiť zvýšené financovanie zdravotníckych výskumných projektov a poskytovať vzdelanie na zastavenie šírenia predvídateľných chorôb.
4. Voláme po urýchlenej a radikálnej reforme medzinárodných ekonomických inštitúcií, ktoré sa vytvorili po 2. svetovej vojne v období studenej vojny. Ekonomické inštitúcie, presnejšie SB, WTO a MMF musia konať s dostatočnou ekonomickou prudkosťou na rozvinutie a stabilizovanie národného a medzinárodného hospodárstva. Tieto organizácie musia prijímať rozhodnutia v demokratickom rámci, ktorý bude garantovať rovnosť pre všetkých členov. Požadujeme zrušenie všetkých dlhov rozvojových krajín.
5. Zdôrazňujeme potrebu reformy OSN, ktorá zaručí väčšiu demokratizáciu všetkých jej inštitúcií. Žiadame väčšiu participáciu rozvojových krajín v rozhodovacom procese OSN. Sme oddaní cieľu medzinárodnej spolupráce.
6. Pripúšťame existenciu globalizácie. S poľutovaním však konštatujeme exponenciálny rast pohybu kapitálu. Tento fenomén vytvára nielen situáciu závislosti a vysokú zadlženosť pre rozvojové krajiny na úkor rozvinutejších, ale tiež predstavuje veľké problémy pre silné ekonomiky, ako napr. bola ázijská ekonomická kríza. Aby sme tomu mohli čeliť, musíme definovať prostriedky na regulovanie a spravovanie globálnej ekonomiky. Smerujeme k tomu, aby sme vytvorili zásady prevencie pred krízami a nástroje na boj proti špekulativnemu kapitálu.
7. Akceptujeme, že trh práce v 21. storočí prejde mnohými zmenami ako následok zavedenia nových technológií. Budeme pokračovať vo vytváraní a chránení pracovných práv, najmä v spojení s právom na organizovanie sa a vstupovanie do odborov, s právom na bezpečné pracovné prostredie, minimálnu mzdu a bezpečné zamestnanie. Budeme podporovať nové metódy priemyselnej organizácie, aby sme maximalizovali prospech z globalizácie pre pracujúcich.
8. Myslíme si, že vo svete, kde globalizácia postupuje nerovnomerne, je nevyhnutné, aby globalizácia ľudských práv postupovala rýchlejšie ako globalizácia výhod transnárodných spoločností. Tá definuje osud miliónov ľudí. Globálne akcie a solidarita sociálneho hnutia je nádej pre presadzovanie ľudských práv.
9. Uznávame hodnotu vzdelania pre spoločnosť ale aj pre jednotlivca. A tak žiadame, aby vlády poskytovali všetky druhy vzdelania, od primárneho po terciálne, verejne financované a zdarma. Taktiež požadujeme, aby vlády ubezpečili, že kvalitné vzdelanie je prístupné všetkým, najmä ženám, menšinám a postihnutým ľuďom.
10. Požadujme, aby práva žien boli uznané, poskytnuté na celosvetovej úrovni a zakomponované do právnych systémov a kultúr všetkých národov.
11. Veríme v univerzálne ľudské práva. Zaväzujeme sa, že budeme spoločne pracovať na ich zverejnení a potom na ich ochrane. Požadujeme od vlád, aby uznali a zahrnuli tieto práva do svojho národného právneho systému a pracovali spolu s ostatnými vládami na ceste k spravodlivej a rovnoprávnej medzinárodnej spoločnosti, ktorá dá rovnakú hodnotu všetkým národom a kultúram.
12. Požadujeme a budeme pracovať na dosiahnutí úplne tolerantnej spoločnosti. Rázne odsudzujeme akékoľvek formy diskriminácie, ako sú homofóbia, xenofóbia, sexizmus a iné formy.
13. Sme presvedčení, že rešpekt a dialóg medzi kultúrami v multikultúrnej spoločnosti je jeden z kľúčových elementov mierového spolužitia. Integrácia národov na základe zachovania si národných identít je základnou požiadavkou v globálnej spoločnosti a mala by byť základnou požiadavkou v konštrukcii projektu globálneho rozvoja.
14. Sme pevne presvedčení, že vojna je devastujúci a deštrukčný fenomén. Musíme podporovať alternatívne cesty riešenia konfliktov v rámci národov a medzi nimi. Poznamenávame, že oba sociálne a ekonomické faktory prispievajú vyhláseniu vojny a že tomu môžeme zabrániť podporou účasti občanov v demokratizácii ich spoločností. 6. až 9. august bude navždy symbolom spomienok na tragédiu v Hirošime a Nagasaki. Vyzývame všetky organizácie IUSY na organizovanie akcií na úplne odstránenie jadrových zbraní.
15. Sme presvedčení o dôležitej úlohe OSN v medzinárodnom udržiavaní mieru.
16. Sme presvedčení o mandáte Medzinárodného súdu na trestanie vojnových zločinov.
17. Uznávame vnútornú silu nášho prírodného prostredia a zaväzujeme sa individuálne a kolektívne pracovať na jeho udržiavaní a ochrane. Veríme, že národy musia spolupracovať, aby mohli produkovať priaznivé dôsledky predchádzania škôd krajine, moru, ovzdušiu, flóry a fauny. Naše prostredie musí byť citlivé pre budúce generácie a postavíme sa proti konzumnej spoločnosti, ktorá podkopáva naše životné prostredie. Požadujeme od vlád, aby prijali projekty trvale udržateľného rozvoja a efektívne využívali prírodné zdroje.
18. Sme znepokojení emisiami skleníkových plynov. Poznamenávame, že bohaté krajiny zvyknú byť výraznými znečisťovateľmi a požadujeme väčšiu angažovanosť pri presadzovaní cieľov z Kyoto.
19. Veríme, že socialistické, sociálno-demokratické a hnutia pracujúcich musia zahŕňať technologický vek 21. storočia. Musíme to využiť na výchovu občanov celého sveta a šíriť naše posolstvá rovnosti a demokracie medzi nimi.
20. Uznávame práva domácich občanov na celom svete.
21. Požadujeme rovnaký plat za rovnakú prácu.
29. júla 2000 z deklarácie z festivalu IUSY
Pripravili Judita Takáčová, Juraj Jariabka a Ladislav Mušinský
