Tragédia ako symptóm
Vyše týždňa sledovala svetová verejnosť tragédiu ruskej ponorky Kursk. Nejde iba o pocity zdesenia, ktoré vie vždy podobná katastrofa vyvolať, ale aj o okolnosti, ktoré s ňou súvisia a ktoré sú symptómom čohosi ešte hrozivejšieho. Tak ako v 1. svetovej vojne boli symbolom globálnej vojenskej moci mamutie krížniky a počas druhej materské lietadlové lode, tak dnes moc podobného druhu symbolizujú atómové ponorky. Koniec monopolného vojenského postavenia USA neznamenala iba atómová bomba v rukách vládcov ZSSR, ale až atómové ponorky, ktoré mohli vystreliť rakety s jadrovými hlavicami z ktoréhokoľvek kúta svetového oceánu na americké územie. Dokonca, aj keby bol býval preventívny americký úder zničil ZSSR, atómové ponorky ho ešte stále mohli odplatiť.
Asi si už málokto pamätá, že ruské, do iného jazyka ťažko preložiteľné, slovíčko "glasnosť" sa začalo veľmi skloňovať po havárii atómovej elektrárne v Černobyle. Vtedajšie sovietske vedenie sa usilovalo túto katastrofu ohrozujúcu celú Európu zatajiť alebo aspoň bagatelizovať. Lenže, teraz nešlo o atómovú elektráreň, ale o katastrofu na námorných manévroch. Akcie podobného druhu sú predsa podrobne monitorované príslušnými odborníkmi a akékoľvek pokusy takéto aféry zatušovať, môžu vyznieť v najlepšom prípade trápne. Navyše, dnešné Rusko chce presvedčiť svet o tom, že je demokratickým štátom. V skutočne demokratickom štáte je však slovíčko "glasnosť" zbytočné. Tam totiž existujú nepríjemne dotieraví novinári.
Na prelome 19. a 20. storočia Dreyfusova aféra vo Francúzsku ukázala, akou hrozbou pre demokraciu v krajine je armáda. Aj americký prezident Dwight Eisenhower upozornil, že nebezpečenstvom pre americkú demokraciu je vojensko-priemyselný komplex. Teraz ruský prezident Putin, ak to naozaj myslí vážne s modernizáciou krajiny, bude musieť zlomiť moc nielen ekonomických oligarchov, ale aj armádnej "vierchušky". Kto pozná trocha hlbšie ruské dejiny, vie, akú krajne reakčnú úlohu zohrávala armáda v cárskom Rusku a aká bola vina sovietskeho vojensko-priemyselného komplexu na stagnácii krajiny v 80. rokoch. Za Borisa Jeľcina mala gigantická atómová ponorka Kursk symbolizovať globálnu vojenskú moc Ruska, lenže bola vlastne len svojskou formou potemkinovskej dediny. Mohla túto moc len predstierať a aj terajšia katastrofa ukázala, nakoľko.
