Kontraproduktívna palica

Návrh nemeckého šéfa diplomacie Joschku Fischera na federatívny model usporiadania Európy vyprovokoval početné a rozsiahle politologické analýzy. Pokiaľ by jeho predstavy o konečnom stave európskej integrácie našli svojich praktických pokračovateľov, svetlo zjednotenia by nemuselo žiariť tak bezútešne a ponuro, ako momentálne.
Počet zobrazení: 1111

Návrh nemeckého šéfa diplomacie Joschku Fischera na federatívny model usporiadania Európy vyprovokoval početné a rozsiahle politologické analýzy. Pokiaľ by jeho predstavy o konečnom stave európskej integrácie našli svojich praktických pokračovateľov, svetlo zjednotenia by nemuselo žiariť tak bezútešne a ponuro, ako momentálne. Pretože aj keď sa spočiatku ráta iba s obzvlášť angažovanými krajinami tzv. avantgardnej skupiny (Francúzsko a Nemecko), plány do budúcnosti predpokladajú zvýšiť počet hviezdičiek na európskej vlajočke z 15 na 30.

Popri tom, že by sa tým odstránil doterajší imidž EÚ ako čohosi elitárskeho s ceduľkou "len pre vyvolených", potrebné zmeny by sa určite dotkli aj systému a štruktúr rozhodovania, čo by len zvýšilo akceptáciu tejto inštitúcie občanmi kandidátskych krajín. Pre tých, čo v celoeurópskej integrácii vidia čosi viac ako založenie záujmového spolku, kde právo vytvárať pravidlá hry náleží výlučne jeho zakladateľom, sa touto víziou črtá šanca na spravodlivejšie prehodnotenie princípov novej Európy.

Rakúsko nie je dieťa Zakorenený stereotyp, že najväčšie úskalie pre Európsku úniu predstavuje výlučne jej rozširovanie o nových členov, však úspešne vyvracia prípad Rakúska. Najnovšie udalosti v tejto kauze naznačujú, že ide o precedens so zašifrovanou, zatiaľ tajuplnou výstrahou pre budúcnosť starého kontinentu. Nekompromisný postoj Nemecka a Francúzska, tzv. tvrdého jadra Európskej únie, voči tomuto štátu je psychologicky azda pochopiteľný, svojím obsahom i spôsobmi verejnej prezentácie však sporný a vrcholne nelogický. Paragrafy napochytro vymýšľaného "trestného sadzobníka" voči alpskej krajine, presnejšie jej "nezodpovedným voličom", vyvolávajú údiv dokonca aj v takých kruhoch, ktorých celoživotným zápasom sa stalo neúnavné presadzovanie a vyjasňovanie pojmov demokracia či európanstvo.

Zdá sa, že väčšine výhrad Európskej únie na adresu Viedne chýba argumentačná báza. Skôr ako rozvážnych projektantov budúcnosti pripomína EÚ rodičov, ktorí nad výčinmi svojho dieťaťa strácajú nervy, a tak sa uchyľujú k výchove "tvrdou palicou", typickej pre nápravné zariadenia. Eurovladári Chirac a Schröder trpia beznádejnou zahľadenosťou do seba. Pochopiť, že ktorýkoľvek štát mimo Francúzska a Nemecka, väčší či menší, nie je žiadne "dieťa", ale rovnocenný a plnoprávny partner, s ktorým treba viesť dialóg, je zrejme nad rámec ich síl. Ani nedávne "šaškovanie" s delegáciou Troch múdrych, ktorá prišla do Rakúska monitorovať situáciu po posledných voľbách, nepridáva eurointegračným štruktúram na vážnosti a autorite.

Stratégia je pomýlená Takýto prístup môže byť nielen nebezpečný a scestný, ale v podstate aj kontraproduktívny, pretože v základoch podkopáva samotný zmysel európanstva. Pripravované referendum a blokovanie, resp. natrucvetovanie dôležitých inštitucionálnych reforiem únie Rakúskom je toho prvým príznakom. Ani myšlienky W. Schüssela a V. Klausa, ktorí na záver júnového Európskeho fóra ostro vystúpili proti francúzsko-nemeckej dominancii a odmietli podieľať sa na akomsi periférnom modeli EÚ potláčajúcom národnú identitu menších členov, nie sú bez povšimnutia.

Prípad Rakúska zároveň automaticky nastolil legitímnu otázku, na akých princípoch a hodnotách chcú vlastne mocní tohto kontinentu stavať jeho zjednotenie, keď potierajú aj tie, ktoré sami proklamujú. Nie je totiž jasné, ako možno v súlade s medzinárodným právom vyvodzovať voči akejkoľvek krajine diplomatické sankcie bez predloženia jednoznačného, presvedčivého "corpus delicti". A už vôbec nie je známe, ako chce niekto nátlakom a vyhrážkami dosiahnuť v inom štáte želateľný volebný výsledok bez toho, aby spochybnil vlastnú legitimitu a rešpekt k demokracii. Oprášením dialektickej poučky môžno dokonca prísť k záveru, že okázalými útokmi proti možnému fašizmu v haiderovskej podobe vzniká tá najlepšia živná pôda na bujnenie tejto ideologickej rakoviny ľudstva. Politické špičky všetkých krajín, pokiaľ nechcú niesť bremeno spoluzodpovednosti za takýto futuristický scenár, ba mali pouvažovať nad inou stratégiou a taktikou propagovania hodnôt, ako aj nad hodnotami samotnými. Európska "avantgarda" si teda bude musieť najprv sama v sebe vyjasniť, čo nastolením nadnárodného superštátu, ktorý navonok tvrdošijne popiera, sleduje.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984