Ďalšie zmeny pod taktovkou dvoch Kimov
Keď sa uplynulú sobotu 63 bývalých juhokórejských väzňov ocitlo v Pchanmundžone na druhej strane demilitarizovaného pásma rozdeľujúceho Kórejský polostrov, jeden z nich, bývalý severokórejský špión Čoj Ha-džong si povzdychol: "Za jednu noc v Soule som zaplatil 36 rokmi väzenia."
Čoj Ha-džong zrejme nebol severokórejským Jamesom Bondom, keďže jeho misia na juhu sa skončila už počas prvej noci. Lenže, medzi prepustenými väzňami, ktorí strávili v juhokórejských väzniciach 13 až 45 rokov, neboli iba bývalí špióni vyslaní na juh s úlohou vykonávať tam podvratnú činnosť, ale aj politickí väzni, ktorí sa za mrežami ocitli len preto, lebo sa odmietli vzdať svojho komunistického presvedčenia. Zrejme im patrilo označenie "Muži silnej viery a vôle", ktoré ich spolu s dychovkou a pioniermi čakalo po príchode do KĽDR a ktoré vystihovalo viac menej doterajšiu konfrontačnú podobu kórejsko-kórejských vzťahov.
Ďalší veľký uvítací transparent obsahoval iné heslo vystihujúce kórejskú súčasnosť a jej ciele: "Sláva neúnavným bojovníkom za zjednotenie". Vyzerá to tak, že súčasné vedenie KĽDR, tak ako pri budovaní komunistickej spoločnosti alebo Kim Ir-senom presadzovanej idey čučche (spoliehať sa predovšetkým na vlastné sily), si opäť dáva heslá ťažko realizovateľné nielen v súčasnosti, ale aj v akomkoľvek stanovenom termíne. Aj keď myšlienka zjednotenia kórejského národa je lákavá tak na severe ako aj na juhu rozdeleného polostrova, treba ju tiež zaradiť skôr do sféry zbožných želaní.
Napokon, v interview pre nemecký denník Die Welt to nedávno priznal aj juhokórejský prezident Kim Te-džung a vychádzal pritom z poučenia, akú finančnú záťaž muselo za zjednotenie krajiny zaplatiť niekdajšie západné Nemecko. "Južná Kórea nie je taká finančne silná, ako Nemecko. Navyše, nemáme v úmysle prevziať správu nad severnou Kóreou by mohlo viesť k vojne. Cieľom je znížiť napätie medzi severom a juhom Kórejského polostrova a tiež rozšíriť a prehĺbiť vzájomnú výmenu medzi dvoma krajinami," konštatoval v interview Kim Te-džung.
Eufóriu vystriedali reálne ciele Eufória, ktorá sa objavila na polostrove, ale aj v ostatnom svete po júnovom historickom summite najvyšších predstaviteľov oboch kórejských štátov, začína teda upadať a dostávať reálnejšiu podobu. Napriek tomu možno povedať, že rozvoj vzájomných vzťahov postupuje oveľa rýchlejšie, ako sa povedzme ešte iba pred pol rokom očakávalo. Po júnovom summite obe strany zastavili vzájomné útoky v médiách a uskutočnili sa už dve stretnutia rozdelených rodín, delegácie oboch štátov na dvoch rokovaniach posúvali agendu ďalej dopredu. Naposledy počas rozhovorov v Pchjongjangu koncom augusta sa dohodli na ďalších stretnutiach rozdelených rodín, na výmene turistov, na obnovení železničného a cestného spojenia cez demilitarizovanú zónu a na hospodárskej spolupráci. Hovorilo sa aj o citlivej otázke zníženia napätia na Kórejskom polostrove, ktorý ostal posledným ohniskom napätia schopným prežiť aj koniec studenej vojny.
Zaujímavé je, ako niekedy v prospech spolupráce zasiahne aj príroda. Posledné rozhovory kórejských vládnych delegácií sa mali skončiť vo štvrtok 31. augusta, ale tajfún znemožnil odlet juhokórejskej delegácie. Preto obe strany súhlasili s pokračovaním v rozhovoroch. Šéf juhokórejskej delegácie, minister pre zjednotenie Pak Dže-kju podnikol sedemhodinovú cestu vlakom na severozápad, kde sa v piatok stretol na pracovných raňajkách s najvyšším predstaviteľom KĽDR Kim Čong-ilom. Na programe rozhovorov bola aj problematika zníženia napätia a príprava Kimovej návštevy v Soule. Severokórejský vodca, v súlade so svojim novým imidžom, si zrejme nenechá ujsť príležitosť a pripraví aj na ďalší summit nové prekvapenie.
Základné smery kórejského zbližovania Všeobecne sa usudzuje, že ďalšie kórejsko-kórejské vzťahy sa budú pohybovať v smere zefektívnenia severokórejskej ekonomiky a znižovania napätia. Suchom postihnutá KĽDR a jej málo efektívne hospodárstvo so zastaralým technickým vybavením potrebuje ako soľ práve juhokórejské investície. Ako protihodnotu môže ponúknuť len zníženie napätia. To predstavuje predovšetkým silná armáda KĽDR a jej raketový výskum. Patrí sa pripomenúť, že potenciálna schopnosť KĽDR vyvinúť do piatich rokov medzikontinentálnu raketu, sa stala pre Spojené štáty zámienkou uvažovať o modifikácii Zmluvy o protiraketovej obrane (ABM) a vybudovať nový obranný štít (NMD). Pchjongjang doteraz vždy poukazoval na americké jednotky rozmiestnené na juhu polostrova ako jednu z hlavných prekážok zníženia napätia, ale aj tu sa svet môže dočkať prekvapenia. Juhokórejský prezident Kim Te-džung už naznačil že jeho partner na severe už nepovažuje 47 tisíc vojakov USA za hrozbu. Kim Čong-il teraz uznáva, že odchodom jednotiek USA by v regióne vzniklo vákuum lákajúce iné krajiny, aby ho vyplnili. "Sme obkolesení veľmocami, ako je Rusko, Čína a Japonsko a preto je žiadúce, aby americké jednotky tu ostali aj naďalej." To sú slová, ktoré počas prvého summitu údajne vyslovil najvyšší predstaviteľ KĽDR Kim Čong-il.
Popri zlepšovaní vzťahov s južnou Kóreou pokračuje aj postupná normalizácia vzťahov s USA a Japonskom. V oboch prípadoch dominuje otázka vojenských ambícií KĽDR, ale Pchjongjang už predtým dokázal premeniť existujúce alebo fiktívne hrozby na hospodársky efekt. Napríklad v roku 1996, keď "speňažil" obvinenie, že vyvíja jadrové zbrane. Vzdal sa svojho jadrového programu výmenou za dva ľahkovodné reaktory a dodávku vykurovacích olejov. Ak by KĽDR dokázala zrealizovať podobný obchod aj so svojím raketovým programom, vydýchli by si mnohé krajiny. Japonsko by sa zbavilo strachu z rakiet, USA by prišli o hlavnú zámienku vybudovať protiraketový štít NMD a Čína spolu s Ruskom by sa vyhli novému kolu zbrojenia. S trochou nadsádzky by sme mohli povedať, že pokračovanie KĽDR v nastúpenom kurze je vlastne v záujme celého ľudstva. Juhokórejský prezident Kim Te-džung nedávno priznal, že po prvom summite sa udalosti vyvíjajú rýchlejšie, ako sa všeobecne očakávalo. Zároveň ale naznačil, že by nebolo vhodné, keby sa pomery vymkli spod kontroly a nabrali neželaný smer. Z tohto možno usúdiť, že v KĽDR sa nepredpokladá vývoj v podobe rýchleho rozpadu po vzore východnej Európy a Sovietskeho zväzu. Zainteresované krajiny dávajú skôr prednosť postupným zmenám súčasného režimu. Realizátorom týchto premien by paradoxne mal byť následník trónu v prvej komunistickej dynastii založenej jeho otcom Kim Ir-senom, súčasný vodca Kim Čong-il, ešte donedávna považovaný za tvrdého stalinistu.
Autor (1944) je vedúci zahraničného oddelenia denníka Práca
