Boj proti drogám v Kolumbii sa stupňuje

Viac ako desať rokov sa žiadny americký prezident z Bieleho domu neobjavil v nepokojmi zmietanej Kolumbii. Bill Clinton sa rozhodol opačne a svojou deväťhodinovou návštevou Cartageny prišiel "podporiť prezidenta Andreasa Pastranu v jeho boji s producentmi drog a vyjadriť solidaritu s kolumbijskou vládou." Krátky pobyt Clintona zapríčinil hlbšie obavy, a to nielen v tejto krajine.
Počet zobrazení: 1064

Viac ako desať rokov sa žiadny americký prezident z Bieleho domu neobjavil v nepokojmi zmietanej Kolumbii. Bill Clinton sa rozhodol opačne a svojou deväťhodinovou návštevou Cartageny prišiel "podporiť prezidenta Andreasa Pastranu v jeho boji s producentmi drog a vyjadriť solidaritu s kolumbijskou vládou." Krátky pobyt Clintona zapríčinil hlbšie obavy, a to nielen v tejto krajine.

Spojené štáty nemajú u mnohých v Latinskej Amerike dobrú reputáciu. Dlhoročná podpora diktátorských režimov v minulosti budí i dnes nedôveru a každé slovo o demokracii či boji s drogami sa zdá byť falošné. Časy, kedy bol nikaragujský Somoza "sukin syn, ale náš sukin syn", sú však preč. Presnejšie, minimálne do januára budúceho roku, keď sa úradovania vo Washingtone ujme nová hlava štátu. Politika demokrata Clintona sa zatiaľ snaží o nový prístup ku krajinám na juh od svojich hraníc, čoho vyjadrením bolo aj nedávne odovzdanie Panamského prieplavu do rúk národnej vlády. Ale čo s Kolumbiou, ktorá zásobuje väčšinu trhu v USA heroínom a kokaínom? Odpoveď je poruke - Pastranov Plán Kolumbia.

Kontroverzný zámer Plán Kolumbia vypracovala vláda Andreasa Pastranu spolu s administratívou Bieleho domu. Zámerom dlhodobého programu je neutralizácia drogových obchodníkov, zničenie polí koky a uplatnenie rozvojových plánov v sociálnej a ekonomickej oblasti. Finančné náklady by mali dosiahnuť výšku 7,5 miliardy dolárov. USA sa zaviazali prispieť sumou 1,3 miliardy, pričom kontroverzný je najmä ich účel - až 80 percent pomoci tvoria vojenské výdavky. Washington pomôže kolumbijskej armáde vytvoriť tri špeciálne protidrogové jednotky, ktoré budú patriť do ich zostavy. Problematická sa javí dislokácia útvarov do oblasti Putumayo, kde zároveň pôsobí najsilnejšia povstalecká skupina - ľavicové Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC) a spôsob, ktorým by armáda mala zničiť rozsiahle plochy nenávidenej rastliny. Na likvidáciu asi 60 000 hektárov koky (ktoré predstavujú zhruba polovicu všetkej jej plochy podľa údajov z roku 1999) sa plánujú použiť chemické prípravky.

Mnohé hlasy hovoria, že prítomnosť protidrogových armádnych jednotiek môže vyhrotiť občiansku vojnu. FARC berú prítomnosť Američanov osobne a niektorí z jej veliteľov sa už nechali počuť, že v džungli "imperialistickým gringom podkúria a pripravia druhý Vietnam". Obávajú sa aj obyčajní farmári a ekológovia - použitie herbicídov na poliach môže znehodnotiť vodné zdroje a zabrániť neskoršiemu pestovaniu iných plodín. Represie tiež môžu prinútiť tisícky ľudí na útek do susedných krajín či presun laboratórií na výrobu drog. Nikto v Brazílii, Ekvádore alebo Venezuele to nepovie nahlas, ale predstava, že americko-kolumbijská jednotka naruší niečiu suverenitu pri prenasledovaní darebákov, je strašiakom.

Ide o koku Biely dom situácia v Kolumbii škrie už zopár rokov. Kým v Peru a v Bolívii sa produkcia drog rapídne znížila, za dvadsať rokov sa Washingtonu nepodarilo skresať výrazný podiel v Kolumbii. Naopak množstvo kokaínu a heroínu z tejto latinskoamerickej krajiny sa zvýšilo. Komplikácie nastávajú aj preto, že štátne štruktúry sú slabé a majú silného konkurenta tak v podobe ľavicových geríl, polovojenských skupín zastupujúcich záujmy veľkostatkárov, ako aj čisto drogových kriminálnikov z kartelov.

Pri návšteve Cartageny Bill Clinton vyhlásil, že boj proti nelegálnemu obchodu s drogami a koniec násilia v krajine je navzájom prepojený. Odmietol tiež úvahy, že by sa Američania zapojili do bojov. "Nechceme to a nechcete to ani vy", uviedol doslova. Pokračoval tak v línii, ktorú už minulé leto naznačila ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová - Kolumbia musí prestať porušovať ľudské práva a vnútorný konflikt si musia vyriešiť najmä jej obyvatelia. Povzbudivé sú tiež slová generála Fernanda Tapiasa, hlavného veliteľa kolumbijskej armády, ktorý prízvukuje, že Plán Kolumbia nebude viesť k priamym bojom s povstalcami a drogovými dílermi. Podľa neho armáda aplikuje stratégiu, ktorá oslabí ekonomickú silu týchto skupín a zničí ich ekonomicky. Odpoveď na otázku, či možno skutočne dôverovať oficiálnym vyhláseniam, preverí zrejme najbližšia budúcnosť. Nielen kolumbijská verejnosť bude sledovať, ako sa Andreas Pastrana vyrovnáva s porušovaním ľudských práv či zlepšovaním sociálnej a ekonomickej situácie občanov krajiny, ktorá patrí k najchudobnejším v Latinskej Amerike.

Autor (1975) je zahraničnopolitický redaktor denníka Národná obroda

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984