Zmení Štátna duma svoju tvár?
Pred niekoľkými dňami otvorili jesenné zasadnutie Štátnej dumy. Jej poslanci sa vrátili z regiónov, kde boli celé leto konfrontovaní s bezmocnosťou tam "dolu" a kremeľskou propagandou tam "hore".
Vzťah Kremľa a parlamentu sa bude meniť - bude komplikovanejší. Treba však povedať, že žiadne radikálne štrukturálne, či personálne zmeny sa neudejú. Všetkých šesť frakcií a tri poslanecké skupiny ostanú v doterajšej konfigurácii. Čo sa však určite zmení? Osobný vzťah jednotlivých poslancov k zákonodarným iniciatívam Kremľa. Samozrejme nie všetkých 450 poslancov začne formulovať svoje nároky, ale niektoré frakcie a skupiny, bude viac cítiť. Napríklad podpredseda Štátnej dumy V. Žirinovskij je presvedčený, že je potrebné "...zabrániť likvidácii parlamentarizmu v Rusku..."
Nová kvalita Počas jarného zasadnutia Štátna duma podporila všetko, čo jej Kremeľ posunul a provládne frakcie "Jednoty" a "Národných poslancov" nemali problém s pretláčaním čohokoľvek. Tým ale, že líder Jednoty Sergej Šojgu ostal ministrom, stratil svoju politickú pozíciu. Vo vnútri frakcie začala dozrievať nespokojnosť so stranícko-sovietskym vedením politiky. Časť poslancov, ktorá je závislá na Kremli (z jeho iniciatívy a pre jeho potreby subjekt vznikol) je lojálna vo všetkom. Druhá skupina, majúca profesionálny kredit, sa začína pýtať, prečo sa neakceptuje jej názor.
Do problémov sa dostáva aj JABLOKO. Líder Grigorij Javlinskij, ktorý tak rád a sebavedomo vystupuje (aj v Bratislave) pripomína J. Volfa. Javlinskij totiž tiež prehral všetky politické súboje a permanentne mudruje. Časť jeho poslancov má toho dosť! Chcú vycúvať z JABLOKA a svoje služby ponúkajú výkonnej moci. Časť uvažuje o tesnejšej komunikácii so Zväzom pravých síl, v ktorom sa snaží byť lídrom expodpredseda vlády a miláčik B. Jeľcina Boris Nemcov. Fakticky ale "vplyv" zväčšuje Jegor Gajdar. Tu je zakopaný pes! Počas jeho premiérovania sa v Rusku excelentne kradlo a preto je jasné, že jeho skupina nepodporí právo a spravodlivosť v Rusku. Nieto ešte možnosť pozrieť sa na ekonomické lúpeže minulosti. Súbežne sa ZPS hlási ku Kremľu. Ten, ak bude ich lásku akceptovať, potvrdí, že buď mu ide o kriminálny štát typu Jeľcina, alebo, že bolo jeľcinovské rozkrádanie v súlade s plánom Ljublanky. Naviac bol by to ďalší dôkaz krachu liberálnej idey.
Pozície frakcií Regióny Ruska a Vlasť-Celé Rusko budú limitované osobným vzťahom Jevgenija Primakova a V. Putina. Ten si Primakova váži! Časť poslancov blízka moskovskému primátorovi J. Lužkovovi bude svoje sympatie ku Kremľu korigovať podľa gest a postojov svojej ikony. Z ľavého brehu prebral V. Putin heslá, ktoré používal Gennadij Zjuganov. Manévrovací priestor komunistov sa zúžil a ich vplyv bude naďalej symbolický. Mnohí sa totiž nechali skorumpovať účasťou v niečom, čo pripomína moc. Sedia v ľaviciach a hompáľajú nohami. Neuvedomujú si, že politika je umenie a že na budúcich laviciach už možno nebudú!
Možno odíde Kasjanov Spolu s poslancami sa v Moskve objavila aj šepkanda o odchode Michaila Kasjanova. Malo by sa tak "zaručene" stať do 20. októbra 2000. Dovtedy by mala vláda vyhodnotiť ekonomické dôsledky vládnutia a taktiež dovysvetliť situáciu v reštrukturalizácii dlhov Parížskemu klubu, pričom M. Kasjanov tvrdí, že 98 percent "kreditorov" už prijalo ruské podmienky. M. Kasjanov je vo fatálnom konflikte s predsedom Centrálnej banky RF Viktorom Geraščenkom, ktorý môže padnúť spolu s V. Kasjanovom (napriek tomu, že rezervy banky v zlate boli za prvý polrok 2000 na úrovni 23 mld. USD a bankový sektor sa po šoku z augusta 1998 dostáva do kondície), aby si aj sem Kremeľ dosadil svojho (generála) bankára.
Je tu ešte otázka sformulovania a presadenia rozpočtu na rok 2001 v Štátnej dume, ktorý by mal smerovať k stabilizácii krajiny. Akademik Leonid Abalkin vytrvalo upozorňuje V. Putina, že jeho ekonomický koncept, ktorý vulgárne a neprofesionálne presadzuje minister ekonomiky Herman Gref "...vedie Rusko k tomu, že sa nebude schopné odpútať od zaostalosti a možno nenávratne stratí šancu zaradiť sa medzi rozvinuté krajiny sveta..." Premiér V. Kasjanov sa zatiaľ zásadne programovo nevyjadril k téme ekonomiky. O ekonomickej stratégii vlády verejne polemizujú niektorí ministri a v kontrapunkte aj jej podpredsedovia Iľja Klebanov (má v referáte vojensko-priemyslový komplex) a Aleksej Kudrin, ktorému by to ako prvému podpredsedovi vlády aj prináležalo. A. Kudrin a H. Gref sa spomínajú ako tí, ktorí by mohli nahradiť V. Kasjanova. Obaja sú zo skupiny A. Čubajsa a pre Rusko by to nebola dobrá správa. Skôr reverz a ďalšia diskreditácia možnej modernizácie krajiny.
Putin buduje "rodinu" V. Kasjanov, ktorého si vybral prezident, nezačal nič, čo by bolo spojené s riešením ekonomických problémov, ktoré si vygenerovalo Rusko v ére Jeľcina. Nedotknutá ostala antimonopolná politika, nič sa nespravilo v procese dekriminalizácie bankrotov a v reforme súdnictva. To sú všetko momenty majúce vplyv na politiku. Tak politicky zlyháva nielen V. Kasjanov, ale najmä V. Putin. Jeho zamilovanou témou je administratívno-mocenská reforma. Preto pri posilňovaní svojho supersilného prezidentského postavenia môže siahnuť po "svojom" premiérovi. Premiér je podľa ústavy v ruskej hierarchii prakticky viceprezidentom (v prípade prezidentovej neschopnosti zastávať úrad, preberá jeho právomoci, vrátane jadrového kufríka). V. Putin budujúci si svoju "rodinu" zrejme nebude mať zábrany - ak vyvstane taká situácia - ponúknuť poslancom Štátnej dumy premiéra, ktorým logicky uzavrie svoju kádrovú revolúciu, teda masový prechod kádrov exKGB na rozhodujúce posty "demokratického" štátu. Spočiatku to boli generáli len v Moskve. Dnes sú to už plukovníci v regiónoch vo funkciách "dohliadačov" na činnosť gubernátorov. Po plukovníkoch prídu podplukovníci, potom majori....
Tým "svojim" premiérom môže byť Sergej Ivanov, terajší tajomník Rady bezpečnosti RF - štruktúry, ktorá je silová a bez ktorej zatiaľ Kremeľ neprijal žiadne strategické rozhodnutie. S. Ivanov je dlhoročný spolupracovník a fanúšik V. Putina. Naviac je generál. Tato konfigurácia - silný politický premiér so slabým ekonomickým zázemím vo vláde umožní V. Putinovi položiť akcent na formujúce sa politické okruhy a ďalej minimalizovať vplyv oblastí. Tiež oboch komôr ruského parlamentu. Rada federácie, pokiaľ nedôjde ku konfliktu, prežíva labutiu pieseň a Štátna duma buď ostane vreckovým parlamentom bez politickej fantázie, alebo zaboduje. Domácim vzduchom nadýchaní poslanci môžu začať robiť "drahoty". V. Putin totiž potrebuje formálny súhlas Štátnej dumy na nového predsedu centrálnej banky a na premiéra. Dokedy môžu robiť takéto "drahoty"? Dovtedy, pokiaľ nebude reálne ich rozpustenie a pokiaľ bude možné mediálne prezentovať svoje názory.
Akú farbu má jeseň? Špecifikou scenárov, ktoré produkujú tajné služby celého sveta je ich prepracovanosť a metóda politickej provokácie. Pred dôkladným preoraním Ústavy Ruskej federácie Kremeľ navrhne nezaujímavé zmeny a potom totálnu rekonštrukciu v schéme - ústava pre konkrétnu osobu, ktorá by tu mala byť večne. A média sa zatiaľ skonsolidujú. Minister Michail Lesin už dnes hovorí: "...podľa našich prognóz v októbri postihne mediálny priestor silná kríza..." V. Lenin to nazýval "kontrola rubľom." Dym z Ostankina je mementom.
Očakávania ruskej spoločnosti: poriadok, odstránenie korupcie, vyplatenie miezd, práca, ale aj vojensky silné Rusko ostávajú nenaplnené. Zatiaľ sa nič v mocenskej logike Ruska nemení, aj keď je jasné, že po ponorke bude musieť V. Putin zjemniť svoju snahu opierať sa výlučne o "silovikov", špeciálne o štruktúry tajnej služby. V prípade, ak by zotrval na tom, že jedinou alternatívou pre dnešné Rusko je naďalej recept z Ljublanky, riskuje, že sa akýkoľvek incident môže stať akcelerátorom reakcií, ktoré otrasú mocou, v ktorej si Kremeľ urobil monopol na demokraciu. Na druhej strane sa história Ruska nemôže popýšiť politickou kultúrou, v ktorej by boli dlhodobo akceptované princípy demokracie. Druhú Štátnu dumu z marca-júna 1907 rozpustil cár za to, že odmietla zrušiť mandát 55 poslancom a 16-tich z nich zbaviť poslaneckej imunity. Alebo, ruskí "demokrati" v roku 1993 vrelo aplaudovali použitiu tankov Jeľcinom. Šlo o konflikt parlamentarizmu a tradičného ruského autoritarizmu a tento má pokračovanie vo V. Putinovi a jeho "sedmičke". Sedem statočných je vyvaľkaných z cesta exKGB, ktorá V. Putinovi zaisťuje podpornú ideológiu "reformných procesov". Realita však velí nepohrávať sa s myšlienkou "rozpustenia" parlamentu ale uvažovať o modernizácii.
Autor (1959) je politológ, pracuje ako tajomník Zahraničného výboru NR SR
