Futurológia a politológia
sú vedy, o ktorých vzájomnej prepojenosti sa nedá pochybovať. A nielen preto, že všetko so všetkým súvisí. Politológovia totiž radi predpovedajú, ako bude svet vyzerať, či dokonca prorokujú, ako by vyzerať mal. V podstate sa miešajú futurológom do remesla. Alebo im ho svojimi činmi kazia?
Politológia ako veda je spojená s paradoxom, ktorého analogón v prírodných vedách je iba zaujímavým paradoxom, no v spoločenských vedách má osudový dosah. Skúma politiku, ale tento druh výskumu má dosah politický. Na jednej strane vystupuje politológ ako neangažovaný vedec, na druhej strane sa chtiac-nechtiac musí angažovať pod tlakom toho, čo by sa dalo nazvať "spoločenská objednávka". Aby sme boli presnejší: počas bývalého režimu bola politológia ako veda zakázaná. V dobovom filozofickom slovníku sa môžeme dočítať, že je to "buržoázna spoločenskovedná disciplína, ktorá je tesne spojená s politickou ideológiou monopolistickej buržoázie a je rozhodujúcim teoretickým základom procesu politického rozhodovania, čím priamo ovplyvňuje buržoáznu stratégiu a taktiku". Náuka, ktorá mala za bývalého režimu prebrať úlohu politológie, dostala oficiálny názov vedecký komunizmus. Už z toho vyplýva, že to, z čoho sa obviňovala "buržoázna" politológia, teda služobníčkovanie ideológie a radenie pri realizácii vopred daných politických cieľov, plnil skôr vedecký komunizmus. Navyše, politológia predpokladala existenciu občianskych slobôd, čo vedecký komunizmus skôr vylučoval. Napriek tejto konfrontácii s minulosťou tu zostávajú o politológii isté pochybnosti. To napokon čitatelia uvidia v prípade rozhovoru s prominentným politológom, univerzitným profesorom Petrom Kulašikom.
Futurológia je veda širokej verejnosti pomerne neznáma. Predkladá vízie zamerané na to, aby sme mohli žiť dobre v prípade, že sa včas vyhneme katastrofickým scenárom. Upozorňuje politikov, aby sa zaoberali problémami, niečo robili a tak predišli katastrofe. Keď Alvin Toffler upozornil, že USA sa môžu rozpadnúť na tri časti - na silnejšie oblasti na juhu, napr. Kalifornia, Texas, na stred a že sa sever spojí s Kanadou - nik ho neosočoval a neobviňoval ako jeho predchodcov, že chce škodiť USA. Naopak, najvyšší predstavitelia ho pozývajú na konzultácie, aby sa oboznámili, na základe čoho k takým poznatkom došiel. Správa o stave budúcnosti, na ktorej v rámci projektu OSN Milénium spolupracoval aj druhý hosť nášho čísla, futurológ Ivan Klinec, je globálnou prognózou hovoriacou o 15 výzvach, s ktorými sa bude musieť ľudstvo vysporiadať na prahu nového tisícročia. Záleží na tom, či sa stanú príležitosťou na rozvoj, alebo budú predstavovať ohrozenia budúceho vývoja. Ide v nich o to ako dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj pre všetkých bez poškodzovania životného prostredia, o vodu, ktorej nedostatkom trpí vysoké percento svetovej civilizácie, ako dostať do rovnováhy neustále vzrastajúcu populáciu a limitovanosť zdrojov rozvoja. Na rozširovanie priepasti medzi bohatými a chudobnými reaguje projekt Milénium výzvou na podporu rozvoja etickej trhovej ekonomiky. Upozorňuje na rozširovanie nových chorôb a vzrast imunity nových mikroorganizmov i na to, že treba zvýšiť kapacitu pri rozhodovaní tak, aby pomáhala inštitucionálnej zmene a progresívnej zmene spoločnosti.
