Minister
zahraničných vecí v každej krajine má pozíciu vo vládnych kabinetoch uľahčenú tým, že nemusí niesť zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré môžu mať bezprostredný negatívny dopad na jednoduchých občanov či už v zdravotníctve, bytovej výstavbe, doprave, školstve alebo financiách. Zjednodušene povedané, stará sa "len" o priaznivý obraz krajiny v zahraničí a súvisiace "podružnosti". So značkou elegantnej dôležitosti sa mu potom ľahko prebojúva na vrcholné miesta v rebríčkoch popularity, no tiež na vrcholné posty. Premiérom sa napríklad stal u južných susedov exminister zahraničia Gyula Horn a u nás Jozef Moravčík. Niekdajší nemecký spolkový kancelár Willy Brandt tiež predtým šéfoval rezortu zahraničných vecí. Eduardovia mieria skôr do prezidentských kresiel, napríklad Edvard Beneš, ktorý bol najskôr československým ministrom zahraničných vecí, alebo Eduard Ševardnadze, ktorý sa po poste šéfa sovietskej diplomacie stal gruzínskym prezidentom. Nevieme, aké ambície má slovenský minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Na našej politickej scéne to dotiahol na šéfa Demokratickej únie, ktorej predsedom bol do roku 1999, a dnes je členom Prípravného výboru Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie. Na medzinárodnej scéne sa vyšvihol na post osobitného splnomocnenca generálneho tajomníka OSN pre krízu v Kosove a táto funkcia nemusí byť posledná. Má skúsenosti, kontakty a dvere stále otvorené...
Muž s úsmevom Freda Flinstonea z amerického kresleného seriálu vyvoláva zväčša pozitívne reakcie, no médiá si ho už niekoľkokrát podali. Napríklad keď vyslal Michala Kováča mladšieho do Indie pečiatkovať pasy, alebo bývalého štátneho tajomníka MZV SR a exveľvyslanca vo Viedni Jozefa Šestáka zaradil na post svojho poradcu. Najväčší rozruch však zrejme vyvolal jeho prístup k faktickej ponuke pre ministerku financií Brigitu Schmögnerovú, aby sa stala výkonnou riaditeľkou Európskej hospodárskej komisie OSN, čo je pozícia podriadená priamo generálnemu tajomníkovi OSN. Za zatajením tejto mimoriadnej šance zviditeľniť Slovensko na medzinárodnej scéne sa hľadali osobné ambície šéfa diplomacie, no hovorilo sa tiež, že pokyn neinformovať ministerku vyšiel od premiéra Mikuláša Dzurindu, ktorý si nevedel predstaviť nikoho iného v jej kresle. Minister Kukan sa najlepšie pohybuje na poli diplomacie a dokázal sa aj cez tieto mediálne kauzy prešmyknúť s profesionalitou skúseného úhora.
Ťažko poprieť, že počas pomerne krátkeho pôsobenia Eduarda Kukana vo funkcii šéfa slovenskej diplomacie sa našej zahraničnej politike podarilo dosiahnuť viaceré pozitíva. Z troch zahraničnopolitických priorít vyplývajúcich z programového vyhlásenia vlády sme zatiaľ dosiahli členstvo v OECD (aj keď svoj zásadný podiel na našom ohlásenom začlenení má skôr aktivita ministerstva financií). Čoraz zreteľnejšie sa črtajú šance, že do Európskej únie vstúpime medzi prvými prijímanými záujemcami o členstvo a vstup do NATO sa tiež priblížil vďaka koordinovanej politike ministerstiev zahraničia a obrany. Ovocie úspechu nakoniec možno spadne do náručia iných, no medzi menami, ktoré sa budú s ukončením týchto integračných procesov spájať, určite bude mať svoje miesto aj meno súčasného šéfa slovenskej diplomacie.
