Stoličky a sliepky
V Belehrade postavili pred súd štrnásť stoličiek obžalovaných za vojnové zločiny spáchané pri bombardovaní Juhoslávie silami NATO. Približne v rovnakom čase prehadzovali nespokojní Lučenčania 150 sliepok cez plot do areálu Úradu vlády SR. Dve udalosti, ktoré zdanlivo nemajú nič spoločné. A predsa. Sú vraj vyjadrením demokracie, teda práva na uplatnenie svojho názoru akýmikoľvek prostriedkami. Tak si to aspoň podaktorí vysvetľujú. Ja si však myslím pravý opak - obe udalosti ukazujú bezmocnosť demokracie, nedostatok prostriedkov presadiť čokoľvek a kdekoľvek. Demokracia je majetkom majetných, kým sloboda je výsadou najchudobnejších. Tak to aspoň vyzerá v onom povestnom krivom zrkadle, ktoré nám dnešný svet nastavuje. Belehradská vláda demokraticky súdi stoličky, Európska únia zas demokraticky odsudzuje belehradskú vládu a sľubuje občanom úľavy a výhody, keď nebudú voliť Miloševiča. Vrahovia sliepok na Slovensku zas vystupujú pod názvom združenia Za demokraciu a zdravý rozum, kým ochrancovia zvierat im dokazujú, že nie sú ani demokratmi, ba nemajú ani zdravý rozum, a z Úradu vlády SR zase počuť hlasy, že lučenskí kvázidemokrati prehadzujú úbohé zvieratá do nesprávnej záhrady. Čert aby sa v tom vyznal!
Možno v Belehrade odsúdia stoličky a pošlú ich doživotne do väzenia, možno sa ešte žijúce lučenské sliepky dočkajú, že nie Rimavská Sobota, ale Lučenec bude sídlom vyššieho územného celku, možno demokracia prestane škrípať v pántoch a svet odpustí aj Rakúsku, že si nedávno demokraticky, z vôle štvrtiny voličov sadli do vrcholných orgánov krajiny stranícki kolegovia Jörga Haidera. Myslím si však, že to prehadzovanie sliepok cez plot predsa len nebol taký zlý nápad, pretože by ho bolo možné uplatniť aj v iných prípadoch. Napríklad keď sa Ján Čarnogurský opäť raz rozhodne ovplyvňovať sexuálny život na Slovensku, mohli by sa statní junáci pokúsiť prehodiť cez vládny plot napríklad urasteného býka ako symbol mužnosti. Úplne najlepšie by však bolo, keby sme to celkom zásadne obrátili - v Belehrade by súdili sliepky a v Bratislave by lietali cez plot stoličky, presnejšie povedané ministerské kreslá. Zdá sa mi totiž, že v súčasnom svete o tom, čo je a čo nie je demokratické, rozhodujú sliepky. A tie, ako je známe, majú v povahe hrabať smerom k sebe.
