Ťažkosti s metrom
V úvodníku SLOVA (č.2) "Čierno-biele tiene" volá Martin Krno po jednotnom metri aj v súvislosti s formuláciou hesiel v Slovníku slovenských spisovateľov (Libri, Praha 1999). Ako jeden z autorov si považujem za povinnosť reagovať nie preto, aby som naplnil platnosť príslovia "trafená hus zagágala", ale preto, aby som niektoré konštatovania Martina Krna uviedol do predsa len presnejších súvislostí.
Nie som zástancom zatracovania osobností nášho života len preto, že boli predstaviteľmi, šíriteľmi a reprezentantmi tej, či onej ideológie alebo politického trendu. Súhlasím s Martinom Krnom, že autori spomenutých hesiel boli k politickým aktivitám "režimistov" z rokov 1939-45 dosť zhovievaví. Týka sa to aj mňa ako autora hesla "Andrej Žarnov". Lenže nie je pravda, že sa v slovníku zatajila Dilongova zbierka Gardisti, na stráž!. Stačí si prečítať str. 100, kde sa o.i. konštatuje: "V knihách Gardisti, na stráž! (1939) a Vojna (1942) agitačnými veršami v podstate podporil totalitnú ideológiu Slovenskej republiky.". O Beniakovi sa v slovníku píše, že verše z čias vojny mali často charakter nacionalistický až režimistický (s. 62). Je to zrejme až priveľmi decentná formulácia, ale vypovedá o povahe básnikovej tvorby z týchto čias. Martin Krno má pravdu v tom, že autorov hesiel sa mohli i osobne dotknúť aktivity takých spisovateľov - reprezentantov KSS, ako boli Plávka, Mináč, Válek. Lenže tie aktivity boli nesporné, ako i aktivity už spomenutých i nespomenutých režimistov z rokov 1939 až 1945. Domnievam sa, že tieto disproporcie nevznikli ako apriórny zámer, ale skôr z nie celkom rovnocennej možnosti východiskových prameňov skutočne hodnovernej literárno-historickej povahy. Sám nemám žiadnu oficiálnu historicky hodnovernú informáciu napr. o tajnom kabinete ministra Macha, ktorý spomína M. Krno. Uvedené skutočnosti nemusia byť pochopené ako ospravedlnenie, ale mohli by byť vzaté do úvahy ako čiastočne vysvetľujúce.
Na tvorbu hesiel vplývali aj iné faktory, ako dilema, do akej miery je potrebné v životopisnej časti charakterizovať činnosť jednotlivých autorov i z politického hľadiska a v hodnotiacej časti zohľadniť tiež takto ladenú tvorbu. Osobne si ale myslím, že Kostrova poéma Na Stalina skutočne znamenala jeho hlboké umelecké a ľudské upadnutie. Tiež si myslím, že napr. Andrej Plávka bol v slovníku predstavený príliš zhovievavo. Jeho postoje mali veľmi ťažké dopady najmä na začínajúcich autorov a z osobnej skúsenosti nemám žiaden dôvod brániť ani Vojtecha Mihálika za redigovanie básnickej časti Nového slova mladých, no k básnikovi - Mihálikovi mám i naďalej obdiv a úctu. Na rozdiel od Martina Krna si nemyslím, že sa poéma Slovo Miroslava Válka bude i po rokoch čítať, ale určite sa budú čítať všetky jeho predchádzajúce knižky. Ale to už sme v rovine literárnych axiologických postojov, v rámci ktorých musím na základe vlastnej skúsenosti konštatovať, že napr. Mináč i Tatarka napísali viaceré knižky vyslovene schematické a zlé. Nie sú prví, ani poslední. Schematizmus v slovenskej literatúre nie je, žiaľ, nijaký konštrukt či indícia.
Aj keď M. Krno nevidí problematiku čierno-bieleho videnia rôznych minulých i súčasných osobností len v súvislosti s vydaním Slovníka slovenských spisovateľov, zdôrazňuje, podľa môjho názoru, príliš politickú motiváciu tvorcov jednotlivých hesiel. Tá však ani zďaleka nemusela zohrať tú úlohu, ktorú podľa Martina Krna zohrala. Je pravda, že za obsah každého hesla zodpovedal jeho tvorca. V takom širokom kolektíve, akým bola autorská zostava tvorcov hesiel slovníka, prevládla snaha položiť dôraz na literárne kvality tvorcov. Ako jeden z tvorcov som si vedomý, že i tento projekt má svoje chyby, ale nemali by byť posudzované či vytýkané len z výsostne politického hľadiska. Skôr by som očakával, že bude vyslovená odpoveď na otázku, či sa konštatovanie o čierno-bielom videní týka Slovníka slovenských spisovateľov ako celku, keďže jeho cieľom bolo predstavenie slovenskej literatúry v jej historickom priereze, vrátane súčasnosti. Možno si Martin Krno neuvedomil pri svojich i oprávnených výhradách, že v súvislosti so slovníkom môže byť z vaničky so špinavou vodou príslovečne vyliate i dieťa…
Autor (1943) je spolutvorcom publikácie
