Tabucchi sa domnieva

Text A. Tabucchiho sa celkom oprávnene dostal do edície MM, ktorej ambíciou v posledných dvoch rokoch je vydávať pozoruhodné diela svetovej i európskej literatúry pre poučeného (aj keď podľa mňa trochu snobského) čitateľa. Dnes - fakticky po dvoch ročníkoch - sa totiž zdá, že v mnohých prípadoch ide o texty, ktoré (zrejme nielen v mojom ponímaní) oscilujú na hranici literárneho textu a intelektuálneho bestsellerového gýča.
Počet zobrazení: 1110

Text A. Tabucchiho sa celkom oprávnene dostal do edície MM, ktorej ambíciou v posledných dvoch rokoch je vydávať pozoruhodné diela svetovej i európskej literatúry pre poučeného (aj keď podľa mňa trochu snobského) čitateľa. Dnes - fakticky po dvoch ročníkoch - sa totiž zdá, že v mnohých prípadoch ide o texty, ktoré (zrejme nielen v mojom ponímaní) oscilujú na hranici literárneho textu a intelektuálneho bestsellerového gýča. Tým samozrejme nepopieram, že, naopak, mnohé z kníh edície sú v tomto konkrétnom priestore a čase slovenskej kultúry geograficky či tematicky nové, zaujímavé.

Ambíciou slovartovskej edície je teda zaplniť prázdny priestor na trhu, ktorý do istej miery uvoľnili bývalé monopolné kamenné vydavateľské domy - Slovenský spisovateľ a Tatran (Slovenský Tatran). Ukázalo sa totiž, že na jednej strane ani skvelý prekladateľ nemusí byť požehnaním v procese zachovania či likvidácie vydavateľstva, ktoré malo silné - a pre národnú kultúru nevyhnutné - tradície vo vydávaní slovenskej i prekladovej klasiky; na strane druhej ani vydávanie "steeloviek" nie je všeliekom a prostriedkom, otvára cestu vydaniam pôvodnej literatúry či prekladom - zaujímavým, čitateľsky príťažlivým, redakčne či prekladateľsky zvládnutým.

Lacný návod ako, čo a kde čítať

Tieto na prvý pohľad nepatričné úvahy umožňujú vnímať v širších súvislostiach text talianskeho autora. Po minuloročnom notoricky známom Ecovi (Ostrov včerajšieho dňa) je to predsa len menej známy Antonio Tabucchi a jeho dielo Pereira sa domnieva (Slovart, Bratislava 1999), celkom iste však autor - najmä vo svojej vlasti - cenený veľmi vysoko. V tomto zmysle nás nenecháva na pochybách ani záložka, ktorá podrobne prináša autorov tvorivý životopis, pravda bez možno banálnej (?), ale dosť dôležitej informácie o autorovom roku narodenia. Na prvej strane prebalu, na ľavej záložke i na zadnej strane prebalu však nájdeme nadostač, ba povedala by som nadmieru informácií o tom, ako máme čítať tento pozoruhodný román, čo v ňom máme čítať a kde sa odohráva ("...o osobnej zodpovednosti každého jednotlivca za chod dejín...", predvojnová fašizmom už "nakazená" južná Európa). Receptové návody v takto zmnoženej podobe, podľa môjho názoru, napriek typografickému vkusu, s ktorým sú robené knižky edície, kazia prvý čitateľský pocit z knihy, ktorý sa pravda, nedá porovnať s nevkusom lacnej podoby vydania Saganovej novely Zrkadlo vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ.

Ak sa však čitateľ prepracuje cez spomínané návody k vlastnému textu, je veľmi príjemne prekvapený, lebo Mária Štefanková ako skúsená prekladateľka veľmi dôsledne a úsporne, bez zbytočného presadzovania sa transponuje text románu.

Tretí statočný je vlastne statočná Tereza Kučerová ( 1964 ). Dcéra Věry Chytilovej sa vo filme Pražské nokturno aneb komora snaží divákovi sprostredkovať pohľad do hlbín ľudskej duše. Jej pohľad je láskavý i zraňujúci - animované obrazy vám pripomenú základné emócie a ich cestu od túžby po láske cez nedorozumenia a sebectvo až k citovej prázdnote. Štvrtý statočný Jaroslav Vojtek (1968) sa zamýšľa nad osobnými a profesionálnymi problémami mladého tvorcu dokumentárnych filmov. Sám študuje dokument, no keď dostal k dispozícii zvyškový 35 mm filmový materiál, rozhodol sa nakrútiť práve tento hraný film. Jeho Rojkovia sú z celej kolekcie najdlhšími (32 minút) a ich silnou stránkou je práve odvaha úprimnej výpovede.

Autorsky modelovaný étos hlavnej postavy

Tabucchi, rovnako ako Eco, poučený i vlastnou postmodernou literárnou a filozofickou skúsenosťou, rozohráva zaujímavo komponovaný text, v ktorom práve veta zvolená aj za názov celého textu "Pereira sa domnieva" hrá dominantnú úlohu. Naznačuje stav a vzťah hlavnej postavy - novinára, vedúceho kultúrnej rubriky konzervatívneho katolíckeho lisabonského denníka - Pereiru k tomu, čo ho obklopuje. Naznačuje jeho prístup k životu, a zároveň popri ornamentálnom použití vo väčšine posledných a prvých viet jednotlivých kapitol ho Tabucchi využíva aj celkom vecne. Nedeklaratívny, nepateticky autorsky modelovaný étos hlavnej postavy ústiaci do "činu" - popisu vraždy mladého človeka (skôr osobne ako spoločensky revoltujúceho), do jeho uverejnenia a následnej emigrácie. Vyplývajúci (o. i.) aj z bývalých (zosnulá manželka) a súčasných (Rossi, doktor Cardoso, Marta) medziľudských väzieb je asi práve tým, čo odlišuje Tabucchiho knihu od Ecovej. Tabucchi síce akoby "postmoder-nizuje" poznámkou autora o genéze a biografickosti textu, je to však v prvom rade tematizácia zmyslu gesta prekračujúceho rámec knihy (aj keby to bola mystifikácia).

Ľahkosť prekladu

Knižku-tento neveľmi rozsiahly, ale náročne osobitý vnútorný monológ hlavnej postavy Pereiru-prekladateľka naozaj zvládla s do popredia sa nederúcou bravúrou. Rovnako aj reálie a konkréta, ktoré sú v Tabucchiho texte možno menej zreteľné ako v iných "postmodernejších" textoch (ale prítomné) Mária Štefánková transponovala s ľahkosťou. Hádam jediným momentom, ktorý môže trochu zatieniť skvelú úroveň textu, sú niekoľkokrát použité miestne názvy bez bližšieho určenia: či ide o ulicu, námestie, štvrť. Aj to potvrdzuje čitateľský dojem, akoby redakčná úprava textu vôbec "nebola", a to najmä v maličkostiach: neopravené absurdné a slovenčinu kaziace rozdelenia slov. Rovnako neopravené banálne preklepy sú azda zbytočné práve v edícii, ktorá si zakladá na svojej exkluzivite.

Napriek uvedeným jednotlivostiam vydanie rozsahom neveľkej, ale zmyslom aj v prekladateľskej konkretizácii Márie Štefankovej čitateľsky podnetnej novely, A. Tabucchiho obohacuje slovenský knižný trh o ďalšie videnie a vnímanie sveta a zároveň rozširuje poznanie súčasnej talianskej literatúry. n Autorka (1957) je pracovníčka Ústavu svetovej literatúry SAV

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984