Pomaly sa dostávame z hlbokej krízy
Koncom septembra zavítala na návštevu Bratislavy Mirta Alicia Korchiková, odborná pracovníčka oddelenia pre Európu Kubánskeho inštitútu priateľstva medzi národmi (ICAP). Jej krátku návštevu sme využili na rozhovor.
Čo bolo hlavným cieľom vášho pobytu na Slovensku?
Spolu s Ricardom Rodriguezom Gonzálezom, viceprezidentom ICAP -u sme v rámci cesty do strednej a východnej Európy (SR, ČR, Maďarsko, Poľsko, Rusko) prišli v informovať o príprave II. Svetového stretnutia solidarity a priateľstva s Kubou, ktoré sa bude konať od 10. do 14. novembra v Havane. Chceme na ňom pravdivo predstaviť Kubu, dodržiavanie ľudských práv u nás v každodennom živote. Viete, že o Kube sa dostáva do sveta veľmi málo informácií, nie celkom objektívnych. Hoci ich v súčasnosti možno získať aj na stránkach internetu, stále je toho málo. Obyvatelia väčšiny krajín majú veľmi ťažký či len sporadický prístup k správam o Kube, jej úspechoch i problémoch, s ktorými sa borí. Paradoxné je, že pre občanov bývalých socialistických krajín to platí vari ešte viac ako o západoeurópskych. Napríklad o tom, že za posledné roky sa dostávame z hlbokej krízy, v ktorej sme sa ocitli po zániku socialistického tábora, keď sme na začiatku 90-tych rokov stratili 85 percent exportu. Málo sa hovorí o problémoch, ktoré nám priniesla ekonomická blokáda presadzovaná USA, o nových zahraničných investíciách na Kube, najmä z Kanady, Španielska, Talianska, Francúzska, NSR, vôbec z krajín EÚ.
Zastavme sa pri tejto téme bližšie. Aj na Slovensku sa občas objavia informácie o zahraničných, najmä západoeurópskych a latinskoamerických investíciách na Kube...
Za pokračovanie blokády proti Kube sú dnes zo všetkých krajín OSN azda už iba USA a Izrael. Rastie počet štátov, ktoré sa predtým zvyčajne zdržali hlasovania a dnes už otvorene hlasujú proti blokáde, pričom ide aj o spojencov USA v NATO. Čoraz väčšiu podporu má Kuba v krajinách Latinskej Ameriky. Znovu ju prijali medzi seba ekonomické organizácie, ako sú ALADI či CARICOCON. Tradične najbližími obchodnými partnermi pre nás sú Mexiko a Brazília.
A čo investori, podnikatelia z bývalých socialistických krajín, s ktorými ste celé desaťročia úzko spolupracovali?
Aj tí sa postupne vracajú. Ich záujem je veľký, no odráža sa na ňom napokon ich domáca hospodárska situácia. Keďže tá sa za posledné roky veľmi zhoršila, je pochopiteľné, že im chýbajú financie na investovanie v zahraničí. Napriek tomu možno konštatovať, že určitý pokrok v rámci podnikov z bývalého Česko-Slovenska nastal v oblasti energetiky. O znovuoživenie spolupráce sa snažia aj voľakedy osvedčené rezorty Slovenska, najmä strojárstvo a potravinárstvo.
V spomínanej oblasti energetiky ste mali na začiatku 90-tych rokov veľké problémy...
Veľa a kriticky sa vo svete o Kube hovorilo počas jej energetickej krízy, no takmer vôbec sa nespomínali jej príčiny. Na minimum klesli dodávky sovietskej ropy, na ktorú boli stavané naše technologické zariadenia, elektrárne a na spracovanie ropy z iných oblastí sveta (presnejšie našej a juhoamerickej) s inou konzistenciou, bolo treba rekonštruovať technologické zariadenia, čo pohltilo veľa financií. Nielenže však už pár rokov máme to najhoršie za sebou, ale sme aj vďaka nanútenej situácii zaznamenali v ťažbe našej ropy nárast takmer o tretinu.
V súvislosti s podnikaním na Kube sa hovorí o cestovnom ruchu i ďalších oblastiach. Kam teda smerujú zahraničné i domáce investície v najväčšej miere?
Zisky z cestovného ruchu a tradične aj z pestovania cukrovej trstiny tvoria najväčší príjem do štátneho rozpočtu. HDP sa za posledný polrok na Kube zvýšil o 7,7 percenta. Do cestovného ruchu a zároveň s ním aj do priamo a nepriamo spojených sfér života kubánska vláda vkladá najviac peňazí na ďalší rozvoj. Ide teda o stavebníctvo, ľahký priemysel, služby a poľnohospodárstvo. Medzi dôležité súčasné úlohy kubánskej vlády patrí aj zlepšenie infraštruktúry v našej vlasti. Znamená to, že oveľa väčšia časť investícií ako v minulosti ide napríklad na plynofikáciu, budovanie kanalizácie, výrazné rozšírenie telekomunikácií.
A čo školstvo, zdravotníctvo, o ktorom kladne hovoria aj vaši nepriaznivci?
Naďalej do týchto rezortov dávame veľa. Veď na školstvo a zdravotníctvo má podľa ústavy u nás každý rovnaký a bezplatný nárok. Pritom napríklad podľa hodnotenia OSN sme v úrovni zdravotníctva len o jedno miesto za USA (37 - 38). Napríklad v úmrtnosti novorodencov má Kuba jeden z najnižších indexov na svete. Obyvatelia Kuby sa dožívajú priemerne 75 rokov, na jedného lekára pripadá u nás 175 obyvateľov, pričom tu vlastne funguje socialistický variant tzv. domáceho lekára, rozšíreného v západných štátoch.
Ani najvyšší politickí a vládni predstavitelia na Kube sa však netaja s tým, že život v krajine je stále zložitý, u časti obyvateľstva možno i ťažší, ako pred pár rokmi. Kam teda smerujú vyššie zisky do štátneho rozpočtu a ako je to u vás so socialistickým rovnostárstvom?
Spomínala som sociálne oblasti, v ktorých majú všetci podľa ústavy rovnaké podmienky a práva. Ale sú aj oblasti, kde sú rozdiely, ktoré závisia od schopností a iniciatívy jednotlivcov. Rozdiel medzi výškou platov v posledných rokoch naozaj zaznamenal väčšie rozdiely. Iné príjmy majú napríklad zamestnanci podnikov so zahraničnou účasťou, ktorí časť mzdy dostávajú vo valutách a iné majú tiež vysokokvalifikovaní pracovníci vo výrobe v porovnaní s úradníkmi. V poslednom období sa však napríklad o 25 - 30 percent zvýšili platy učiteľov, lekárov, pracovníkov bezpečnostných služieb. Čoraz väčšia je možnosť nákupu tovaru vo voľnom predaji, mimo lístkového prídelu, z rodinného rozpočtu môže ísť viac výdajov do týchto, prípadne valutových obchodov. Určite by značná časť Kubáncov chcela viac kvalitnejšej kozmetiky, elektroniky či napríklad obuvi. Pritom my sami produkujeme veľmi dobrú prírodnú kozmetiku, ktorá však ide najmä na export, aby sme získali veľmi dôležité devízy na to, čo nám chýba. Na druhej strane sú však minimálne platby za nájom, energetiku atď. Ľudia si uvedomujú, že všetko nemožno mať naraz, že sa zatiaľ v mnohých oblastiach života zďaleka nemôžeme rovnať najvyspelejším štátom sveta. V porovnaní s krajinami nášho regiónu sme na tom však oveľa lepšie, obyvatelia latinskoamerických štátov nám závidia. A to napriek dlhoročnej úpornej blokáde USA.
Druhé svetové stretnutie solidarity a priateľstva s Kubou sa koná v čase, keď sa v USA budú konať prezidentské voľby. Ide o náhodu?
Prirodzene nás zaujíma, kto bude v USA prezidentom najbližšie štyri roky a ako sa budú rozvíjať naše ďalšie vzťahy. Je symbolické, že delegáti z rozličných krajín prídu v tom čase vyjadriť svoju podporu a solidaritu s Kubou. Zatiaľ potvrdilo účasť na akcii vyše 2600 delegátov z viac ako stovky krajín, očakávame však okolo 4-tisíc hostí. Veď ICAP pracuje s 1650 organizáciami v 127 štátoch. Na Kubu sa chystá delegácia zo SR, vedená predsedom Spoločnosti priateľov Kuby na Slovensku Vladimírom Demmerom.
zhovárala sa Miloslava Necpalová
