V Litve zrejme zvíťazí ľavica

Po nadchádzajúcich parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnia v nedeľu v Litve, vytvorí vládu v tejto pobaltskej krajine s najväčšou pravdepodobnosťou stredoľavá koalícia dvoch opozičných strán. Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý sa konal tri týždne pred voľbami, vedie pelotón kandidujúcich subjektov stredoľavá strana Nový zväz bývalého prokurátora Arturasa Paulauskasa s 30,3 percenta a na druhom mieste sa nachádza ľavicová koalícia vedená litovským exprezidentom Algirdasom Brazauskasom s takmer 22 percentami.
Počet zobrazení: 972

Po nadchádzajúcich parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnia v nedeľu v Litve, vytvorí vládu v tejto pobaltskej krajine s najväčšou pravdepodobnosťou stredoľavá koalícia dvoch opozičných strán. Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý sa konal tri týždne pred voľbami, vedie pelotón kandidujúcich subjektov stredoľavá strana Nový zväz bývalého prokurátora Arturasa Paulauskasa s 30,3 percenta a na druhom mieste sa nachádza ľavicová koalícia vedená litovským exprezidentom Algirdasom Brazauskasom s takmer 22 percentami. Pravica si v prieskume držala dve nasledujúce priečky s omnoho nižšími preferenciami. Tretí stredopravý Zväz litovských liberálov na čele s expremiérom Rolandasom Paksasom dostal od respondentov len 9,9 percenta a pravicovo orientovaná strana súčasného premiéra Andriusa Kubiliusa - Vlastenecký zväz - sa nachádza na štvrtom mieste s deviatimi percentami preferencií. Pritom pred štyrmi rokmi Vlastenecký zväz vo voľbách presvedčivo zvíťazil a získal v Sejme 33 zo 70 kresiel. S kresťanskodemokratickou stranou potom vytvoril konzervatívnu vládnu koalíciu. Predtým vládnuca Litovská demokratická strana práce získala len desať mandátov, Centristický zväz deväť a Litovská sociálnodemokratická strana sedem poslaneckých kresiel. Hoci sa ešte 22 percent Litovčanov podľa prieskumu nerozhodlo, koho bude voliť, alebo k urnám nepôjde, neočakávajú sa tesne pred voľbami radikálnejšie zmeny politických postojov voličstva.

Prvoplánovo ide ľavici o zmenu v súčasných ekonomických postojoch konzervatívnej vlády, no obe hlavné heslá majú aj politický podtext. Litovská ľavica sa predovšetkým vyslovuje proti ďalšej privatizácii a reformám, ktoré Európska únia považuje za nevyhnutné pre prijatie krajiny do svojich radov. Odmieta však tiež súčasné výdavky na armádu v súvislosti s prípravami na vstup do Severoatlantickej aliancie. V otázke integrácie do európskych štruktúr teda možno očakávať v prípade víťazstva ľavice skôr zdržanlivú politiku, značne protichodnú politike terajšej vlády. V prvej polovici mája schválila litovská vládna komisia pre európsku integráciu po odporúčaniach Európskej komisie už tretiu verziu národného programu prípravy na vstup do Európskej únie na obdobie rokov 2000-2003, podľa ktorého by sa malo v uvedenom období prijať 1500 zákonov platných v EÚ. Litva, ktorá patrí do druhej skupiny kandidátskych krajín spolu so Slovenskom, Bulharskom, Rumunskom, Lotyšskom a Maltou, sa v súvislosti s plánovaným vstupom do únie podvolila požiadavkám Bruselu a vlani v októbri schválila zákon týkajúci sa odstavenia prvého bloku jadrovej elektrárne Ignalina. V tejto súvislosti nemožno prehliadnuť fakt, že elektráreň zásobuje energiou aj regióny v susednom Rusku a Bielorusku. Návrh Ruska, že si Ignalinu prenajme a bude ju využívať pre svoje potreby, litovská vláda aj Európska únia odmietli. Moskva nie je nadšená nielen týmto rozhodnutím, ale ani na Západe čoraz viac presadzovanou myšlienkou, že Litvu by mali ako prvú krajinu bývalého ZSSR prijať do NATO. Pravdepodobný víťaz volieb v Litve zrejme obavy Ruska utlmí, no integračný kurz tejto krajiny možno bez vonkajšieho zasahovania už len spomaliť, ale nie zastaviť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984