Obec

Je základnou územnosprávnou jednotkou. Na Slovensku ich máme 2881, vrátane miest. Z toho sa 2760 stalo členom nie jedinej, no jednoznačne najreprezentatívnejšej organizácie svojho druhu u nás - Združenia miest a obcí Slovenska. Medzi jej spoluzakladateľov v roku 1990 patrila i rázovitá Štrba, ktorá ako tretia v poradí zaplatila členské.
Počet zobrazení: 1306

je základnou územnosprávnou jednotkou. Na Slovensku ich máme 2881, vrátane miest. Z toho sa 2760 stalo členom nie jedinej, no jednoznačne najreprezentatívnejšej organizácie svojho druhu u nás - Združenia miest a obcí Slovenska. Medzi jej spoluzakladateľov v roku 1990 patrila i rázovitá Štrba, ktorá ako tretia v poradí zaplatila členské. Bola známa ako "vzorová" obec už pred novembrom 1989. A nielen vďaka budovaniu káblovej televízie v čase, keď pre iných predstavovala skôr pesničku vzdialenej budúcnosti. Tieto úspechy sú nerozlučne spojené i s Michalom Sýkorom, ktorý v rodnej dedine v roku 1977 ako 24-ročný (!) začínal ako vôbec jeden z najmladších podpredsedov miestneho národného výboru a o štyri roky sa stal jeho predsedom. V prvých demokratických komunálnych voľbách na jeseň 1990 suverénne zvíťazil a funkciu starostu Štrby zastáva doteraz. Počnúc rokom 1993 ho už na troch snemoch zvolili za predsedu ZMOS-u ako neochvejnú autoritu. Väčšina politických strán by takúto osobnosť na rukách nosila a na každej tlačovej konferencii o komunálnej politike by citovala jeho slová. Lenže Michal Sýkora je členom SDĽ, a tam sa to berie dajako inak...

Už tretie volebné obdobie takmer tretina starostov a primátorov v SR sú členmi alebo sympatizantmi SDĽ. Obrovský potenciál pre komunálnu politiku. Za stranu "bojoval" i silný tím odborníkov, ktorý v čase, keď bola v opozícii, na profesionálnej úrovni pripravoval kritické stanoviská k postupu, akým Mečiarov tretí kabinet nadviazal na reformu verejnej správy svojich predchodcov. Keď po parlamentných voľbách v roku 1998 SDĽ nezískala na ministerstve vnútra kreslo ministra, ani štátneho tajomníka, mnohých prekvapilo, že si nepresadila ani post hlavného garanta spomínanej reformy. Viktor Nižňanský sa však ukázal ako jeden z mála predstaviteľov DS, ktorý dokáže pozorne počúvať hlasy ostatným politických partnerov. Vedenie SDĽ nečakane zaujalo k tejto problematike polohu mŕtveho chrobáka. Dopátrať sa celé mesiace k jej stanovisku k Nižňanského zámerom bolo nemožné. Potom reagovala vždy s oneskorením, zväčša v rozpore s názormi drvivej väčšiny starostov a primátorov, zvolených za SDĽ. Pritom vládny splnomocnenec začlenil do predloženej koncepcie aj myšlienky odborníkov, ktorí donedávna predkladali expertízy za ľavicových demokratov.

To sa dá vysvetliť aj tým, že rozhodujúce slovo na túto oblasť v SDĽ získali tí, čo sa po septembri 1998 dostali do štátnej správy na okresnej a krajskej úrovni, resp. presadili v nej vlastných príbuzných a známych. Protiargument, že veď SDK natlačila do úradov väčší počet svojich priaznivcov, sa dá porovnať výhovorkami zívajúceho tretiaka, že zmeškal začiatok vyučovania, lebo mu ušiel trolejbus. Ľavicovej strane pripli nálepku protireformnej brzdy na vládnom rýchliku, čo pochopiteľne nie je pravda. Hádam po nástupe čiastočne vymladeného vedenia SDĽ dôjde v tomto smere k náprave. Veď práce na reforme verejnej správy vrcholia, aj keď ju SMK zneužíva popri novele ústavy na predkladanie nových ultimát. Podobné politické žonglovanie samospráve a najmä samotným občanom na severe, či juhu Slovenska nikdy neprospeje.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984