Mlátenie prázdnej slamy

Začnem viac-menej známymi číslami: podľa Správy OSN o vývoji ľudstva sa celkový majetok 358 vrcholných "globálnych miliardárov" rovná súčtu príjmov 2,3 mld. najchudobnejších ľudí, čo predstavuje 45 perc. svetovej populácie. Pred 30 rokmi vlastnila pätina najchudobnejších krajín 2,3, dnes iba 1,4 perc. globálneho majetku.
Počet zobrazení: 1161

Začnem viac-menej známymi číslami: podľa Správy OSN o vývoji ľudstva sa celkový majetok 358 vrcholných "globálnych miliardárov" rovná súčtu príjmov 2,3 mld. najchudobnejších ľudí, čo predstavuje 45 perc. svetovej populácie. Pred 30 rokmi vlastnila pätina najchudobnejších krajín 2,3, dnes iba 1,4 perc. globálneho majetku. V dôsledku stavieb financovaných Svetovou bankou (SB) v rôznych štátoch prišlo v roku 1999 o svoje domovy 2,6 mil. obyvateľov... Tieto čísla citujú aj predstavitelia MMF či SB. Z ich vyhlásení sme sa mohli dozvedieť, že majú v pláne vážne sa nimi zaoberať. Veď hlavnou témou pražského výročného zasadnutia bol "boj proti chudobe". A tak bojujú. Podľa záverov stretnutia nielen priemyselné štáty, ale aj rozvojové krajiny by mali zrušiť obchodné prekážky. A tým dať priestor všetko riešiacej neviditeľnej ruke trhu. Podľa dávno známej Ricardovej teórie komparatívnych výhod by potom mal obchod prekvitať a strany v ňom zapojené by mali profitovať v oveľa väčšej miere ako tie, ktoré na ňom neparticipujú. Dokonca aj prestížny denník Financial Times tvrdí, že jedinou cestou k náprave týchto problémov je rozšírenie trhovej ekonomiky do celého sveta a taká politika a inštitúcie, ktoré by zaistili, aby trhom poháňaná globalizácia prospievala chudobným.

Minister financií JAR a čestný predseda pražského zasadnutia Trevor A. Manuel zakontroval: Prečo bohaté štáty vyvíjajú tlak na chudobné krajiny, aby sprístupnili svoje trhy, keď oni sami si ich pred cudzími tovarmi chránia? Iste, banány či pomaranče máme radi všetci, ropu dokonca potrebujeme. Preto sa dovážajú. Ale čo ostatné tovary, či presnejšie výrobky? Áno, samozrejme, v rozvojových krajinách je umiestnená napr. výroba komponentov do špičkových počítačov, jemnej elektroniky alebo súčiastok na autá. Pracujú v nich tí, ktorí zarábajú niekoľko dolárov na deň, a pridaná hodnota týchto výrobkov je mizivá. Veď tým, čo má hodnotu a za čo sa platí, je nápad, myšlienka či inovačný prvok. Súčiastky patria do primitívnej sériovej výroby.

V tejto súvislosti mi prichádza na um, že problém chudoby sa čoraz častejšie redukuje na otázku hladu. Vedie to k jednoduchému riešeniu: ak odstránime hlad, odstránime chudobu. To, že v rozvojovom svete panujú neúnosné podmienky bývania, negramotnosť, rozvraty rodín, a krivka rastu populácie aj napriek tomu stúpa nahor, sa deje i v dôsledku absencie adekvátnej výchovy a vzdelávania. Keď americký minister financií Lawrence H. Summers žiadal v Prahe SB, aby vydávala viac peňazí na rozvoj ľudského potenciálu, zahŕňajúc vzdelávanie, jeho návrh narazil na odpor členov bankovej rady. Aby potom členské štáty MMF a SB bezostyšne vydali komuniké s konštatovaním, že výhody globalizácie musia byť dostupné pre všetky štáty. Skúste bez predchádzajúcej výučby vysvetliť negramotnému obyvateľovi Mozambiku, že obchodovanie prostredníctvom internetu je ako jeden z globalizačných megatrendov v súčasnosti najvýhodnejšie, a keby sa do neho zapojil, pomery v jeho rodine by sa iste zlepšili… Nezdá sa vám to celé ako mlátenie prázdnej slamy?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984