Skúška dalajlámom
Návšteva 14. dalajlámu Tändzina Gjamccha na Slovensku postavila ústavných činiteľov pred dilemu, či sa napriek protestom Čínskej ľudovej republiky s touto významnou osobnosťou, nositeľom Nobelovej ceny mieru za rok 1989, neoficiálne stretnú, alebo sa skryjú za priority bilaterálnych slovensko-čínskych vzťahov a ekonomických záujmov
Dalajláma bol najvyšším politickým a náboženským predstaviteľom Tibetu od roku 1642 až do roku 1951, keď bola tibetská strana nútená akceptovať podmienky tzv. 17-bodovej dohody, podľa ktorej sa Tibet stal súčasťou ČĽR. Popri tradičných tibetských vládnucich štruktúrach sa paralelne začal budovať čínsky mocenský aparát. Po neúspešnom protičínskom povstaní v marci 1959 a následnom úteku do Indie 14. dalajláma vytvoril v Dharamsale exilovú vládu, na ktorej čele stojí.
Úplné mlčanie Exilovú vládu oficiálne neuznáva nijaký štát na svete a všetky krajiny akceptujú, že Tibet tvorí súčasť ČĽR. Preto sa návštevy dalajlámu v zahraničí uskutočňujú na neoficiálnej báze, ale v niektorých krajinách zohral aktívnejšiu úlohu zákonodarný zbor (americký Kongres, nemecký Bundestag), na pôde ktorého 14. dalajláma informoval o situácii v Tibete. Najvyšší predstavitelia Národnej rady Slovenskej republiky jeho návštevu prešli úplným mlčaním. Ani zástupcovia exekutívy vplyvnejších štátov sveta ako je Slovensko, však nie sú pripravení oficiálne prijať Tändzina Gjamccha.
Žiadať od premiéra Mikuláša Dzurindu, aby dalajlámu oficiálne pozval na návštevu Slovenska, ako to urobili predstavitelia 17 mimovládnych organizácií v otvorenom liste (obsahuje oprávnenú kritiku pštrosej politiky premiéra), nie je realistické. Ak ale predstaviteľ Liberálnodemokratickej únie Juraj Švec kritizuje vládu za to, že nijaký predstaviteľ neprijal dalajlámu oficiálne, preukazuje tým svoju neznalosť problematiky a navyše sa usiluje využiť túto udalosť na profiláciu vlastného politického subjektu.
Potreba dialógu Návšteva na Slovensku bola neoficiálna a dalajláma na nej vystupoval v prvom rade ako najvyšší predstaviteľ tibetského budhizmu. V prednáške Etika pre nové milénium sa venoval úlohe lásky, súcitu a tolerancie v medziľudských vzťahoch, zdôrazňoval potrebu medzináboženského dialógu a nenásilnej cesty riešenia konfliktov. Pri stretnutiach s médiami sa dalajláma problematike čínsko-tibetských vzťahov nemohol vyhnúť, ale aj pri týchto príležitostiach aktuálne politické otázky nehrali kľúčovú úlohu.
So 14. dalajlámom sa napokon stretli podpredsedovia vlády Pál Csáky a Ivan Mikloš a tiež poslanci Demokratickej strany Ján Langoš a Peter Zajac. Prijatie dvomi podpredsedami vlády by azda mohlo byť dobrou vizitkou slovenskej politickej scény, keby sa Tändzin Gjamccho v priebehu niekoľkých dní neoficiálne nestretol s maďarským premiérom Viktorom Orbánom a českým prezidentom Václavom Havlom. V tomto kontexte slovenský prezident a premiér zlyhali a nenašli dostatok politickej odvahy aspoň zaujať jednoznačné stanovisko. Čínska diplomacia napodiv reagovala pomerne zdržanlivo, verejne neprezentovala svoje odmietavé stanovisko a dalajlámovi neadresovala obvinenia z úsilia narušiť územnú celistvosť ČĽR. Diplomatickými kanálmi však bezpochyby slovenskú stranu dôrazne upozornila, že návšteva 14. dalajlámu je nežiaduca.
Smiešna chiméra Alibistické reči o ekonomických záujmoch Slovenska v Číne neobstoja: chiméra miliardového trhu, ktorý by nebolo rozumné stratiť kvôli politickým nezhodám s Čínou, je smiešna. Prítomnosť slovenských firiem na čínskom trhu je minimálna, nemáme odborníkov systematicky sa venujúcich čínskej ekonomike a účinne pomáhajúcich našim podnikom presadiť sa v podmienkach tvrdej konkurencie nadnárodných korporácií. Tento argument, ktorý sa pravidelne vyťahuje na ospravedlnenie neprincipiálnych politických postojov a naposledy zaznel pri návšteve predsedu čínskeho parlamentu Li Pchenga v súvislosti s kritikou dodržiavania ľudských práv v Číne, stojí na hlinených nohách.
Česko (tamojšia poslanecká snemovňa schválila dokonca v marci 1998 rezolúciu kritizujúcu dodržiavanie ľudských práv a náboženských slobôd v Tibete) a Maďarsko, napriek niekoľkým návštevám 14. dalajlámu a neoficiálnym prijatiam na najvyššej úrovni, majú oveľa väčší objem vzájomného obchodu s Čínou. Prekvapuje aj zdržanlivý postoj Ekumenickej rady cirkví, ktorá kritizovala stretnutia 14. dalajlámu so Šoko Asaharom, najvyšším predstaviteľom japonskej sekty Óm Šinrikjó, stojacej za atentátmi v tokijskom metre na jar 1995. Tieto kontakty z 80. rokov by však nemali byť prekážkou prijatia dalajlámu, s ktorým sa stretávajú najvyšší náboženskí predstavitelia v rozličných častiach sveta.
Nezatvárajme oči Diskusie o protokolárnych otázkach (napríklad problémy vyvesenia tibetskej zástavy pred hotelom Devín, kde bola ubytovaná dalajlámova delegácia) v médiách odsunuli do úzadia najdôležitejší bod návštevy 14. dalajlámu na Slovensku - udelenie čestného doktorátu na Univerzite Komenského. Tento akt je praktickým príkladom realizácie akademických slobôd a suverénneho postoja akademickej komunity. Rektor Univerzity Komenského, profesor František Devínsky, pri tejto príležitosti predniesol zásadný prejav, v ktorom apeloval aj na prítomných ústavných činiteľov, aby nezatvárali oči pred nespravodlivosťou a porušovaním ľudských práv vo vzdialenejších častiach sveta a dôsledne prezentovali občiansky postoj. Čestný doktorát Univerzity Komenského, ktorý 14. dalajláma dostal za dôsledné presadzovanie nenásilia a myšlienok humanizmu, bol jeho siedmym ocenením tohto druhu a iba druhým (po parížskej Sorbone) v Európe.
14. dalajláma Tändzin Gjamccho, jednoduchý budhistický mních, ako sám seba rád označuje, sa na Slovensku stretol so srdečným prijatím. V Šamoríne aj v Bratislave ho vítali davy ľudí, ktorí chápu jeho posolstvo. Najvyšší ústavní predstavitelia sa neúspešne pokúšali tváriť, že ich sa návšteva duchovného vodcu Tibetu netýka. V skúške dalajlámom neobstáli a vzhľadom na pokročilý vek Tändzina Gjamccha (má 65 rokov) už zrejme príležitosť na reparát nedostanú.
Autor (1970) je sinológ a tibetológ
