Úskalia predvolebnej matematiky
Graf dlhodobo sledovaných preferencií dvoch hlavných kandidátov na úrad amerického prezidenta pripomína osud hlavných hrdinov v lacnom ľúbostnom románe. Najskôr sa stretnú, potom sa rozídu a nakoniec sa opäť ocitnú vedľa seba.
PNa začiatku predvolebnej kampane boli šance kandidáta republikánov, texaského guvernéra Georga Busha, a súčasného viceprezidenta demokrata Ala Gora, v podstate vyrovnané. V krátkom čase obaja striedavo dosiahli desaťpercentný náskok, aby sa vzápätí ich popularita ustálila v blízkosti 45 percent. Takýto netradičný záver kampane nesvedčí ani tak o vyrovnanosti oboch kandidátov ako skôr o nedostatku charizmy u oboch.
Boj o elektorov Z najnovších prieskumov vyplýva, že volič nemá ani na jedného z kandidátov lepší názor, pokiaľ ide o postoj k takým silným témam predvolebnej kampane, ako je ekonomika, sociálna a lekárska starostlivosť. Volič sa zrejme bude rozhodovať na základe toho, ktorého kandidáta bude považovať za silnejšiu osobnosť. V takomto prípade je na tom lepšie George Bush, lebo väčšina ho považuje za úprimnejšieho, čestnejšieho a navyše, zdieľajúceho tie isté alebo podobné hodnoty. Al Gore je lepší iba v tom, že dokáže vnímať problémy komplexne.
Neistý výsledok prezidentských volieb vedie k nevyhnutnosti nevenovať pozornosť štatistickým odhadom a prejsť na vyššiu predvolebnú matematiku pozostávajúcu z posudzovania pozícií kandidátov v jednotlivých štátoch americkej únie. Výnimočnosť prezidentských volieb v USA sa totiž zakladá na fakte, že prezidenta nevolia radoví voliči, ale takzvaní "elektori", teda volitelia. Tých má každý štát toľko, koľko má volených zástupcov v oboch komorách Kongresu. K tomu treba pripočítať ešte troch elektorov za hlavné mesto Washington (District of Columbia), čím dostaneme číslo 538. Kandidát, ktorý sa chce stať pánom Bieleho domu, musí vo voľbách získať najmenej 270 elektorov.
Voliči teda dávajú svoj hlas prezidentovi prostredníctvom elektorov. Zaužívaný väčšinový systém volieb zapríčiňuje, že kandidát aj s minimálnou prevahou hlasov získava všetkých elektorov víťazného štátu. Preto sa kampaň zameriava najmä na tie štáty, ktoré zaručujú víťazovi veľké množstvo elektorov. Napríklad, štáty New York a Kalifornia ich majú dohromady 87, teda tretinu hlasov potrebných na víťazstvo.
Rozhodnú váhajúci Podľa najnovších odhadov desať dní pred voľbami viedol George Bush v 24 štátoch, ktoré mu poskytujú 209 hlasov. Al Gore mal prevahu v 12 štátoch a v hlavnom meste, čo predstavuje 175 hlasov. Štrnásť štátov a ich 154 elektorov v tom čase ešte nevedelo, komu pripadnú. Medzi "váhajúcimi" sú aj také ľudnaté štáty ako Florida (guvernérom je tam brat Georga Busha Jeb), Pennsylvania a Michigan, ktoré majú dohromady 66 elektorov, čo by kandidátovi republikánov pohodlne stačilo na víťazstvo.
Lenže, život sa niekedy neriadi matematikou. Napriek tomu, že Georgov brat Jeb je na Floride dosť populárnym guvernérom, ani to mu nedokázalo automaticky zabezpečiť vedenie. Zapríčinil to fakt, že Florida je rajom pre dôchodcov a Al Gore vsadil počas kampane práve na nich, sľubujúc im reformu zdravotnej starostlivosti a lacnejšie lieky.
Podobne musí Al Gore bojovať vo svojom domovskom štáte Tennessee, ak sa nechce dostať do histórie ako prvý kandidát po 25 rokoch, ktorý nebol doma prorokom. Preto jeho kandidát na post viceprezidenta, senátor Lieberman vyvíjal v posledných dňoch mimoriadne úsilie, aby zachoval tento štát, zabezpečujúci víťazovi 11 hlasov, na strane demokratov.
Zamieša tretí karty? Je pravdepodobné, že súboj dvoch hlavných rivalov ovplyvní ten tretí - kandidát zelených Ralph Nader. Tento ľavicovo orientovaný politik a obhajca spotrebiteľov má silné pozície práve v tých štátoch, kde predtým zvykli hlasovať za kandidáta demokratov. Ohaduje sa, že Nader má šancu získať v šiestich štátoch, ktoré majú dohromady 61 elektorov, až desať percent hlasov, čím sa môže šťastena prikloniť na stranu Georga Busha.
V tábore Demokratickej strany preto vypukol poplach a do štátov, kde má Nader silné pozície, sa rozbehli príslušníci jej ľavicového krídla, ako reverend Jesse Jackson, či senátor Paul Wellstone, aby varovali voličov pred pomáhaním Bushovi. "Ak ste naozaj prívržencami životného prostredia alebo ekonomickej spravodlivosti, alebo toho, ako má vyzerať Najvyšší súd, nedovoľte, aby George Bush a jeho podporovatelia ovládli Washington," vyzýva voličov senátor Wellstone.
Nedávna história pozná prípad, keď "tretí" naozaj poriadne zamiešal karty volebných výsledkov. Nezávislý kandidát Ross Perot získal v roku 1992 takmer 20 miliónov hlasov, čo nepochybne pomohlo Billovi Clintonovi, aby porazil úradujúceho prezidenta, otca súčasného kandidáta, Georga Busha seniora. Jeho syn má teraz príležitosť odčiniť otcovu smolu. Pravda, za predpokladu, že predvolebná matematika nesklame, ako už mnohokrát predtým.
Autor (1944) vedúci zahraničného oddelenia denníka Práca
