Múzeá ako súčasť cestovného ruchu

Ak by sme chceli vymenovať charakteristické znaky druhej polovice 20. storočia, mohli by sme k nim zaradiť aj taký fenomén, akým je cestovanie a s ním spojený rozvoj cestovného ruchu. Každoročne sa totiž milióny ľudí dočasne sťahujú z miesta na miesto. Jedni vyhľadávajú pokoj vidieka a ticho prírody, iní zase podľahli módnemu trendu cestovania a atraktívnych dovoleniek na horách či pri mori.
Počet zobrazení: 804

Ak by sme chceli vymenovať charakteristické znaky druhej polovice 20. storočia, mohli by sme k nim zaradiť aj taký fenomén, akým je cestovanie a s ním spojený rozvoj cestovného ruchu. Každoročne sa totiž milióny ľudí dočasne sťahujú z miesta na miesto. Jedni vyhľadávajú pokoj vidieka a ticho prírody, iní zase podľahli módnemu trendu cestovania a atraktívnych dovoleniek na horách či pri mori. Častým dôvodom cestovania je nielen túžba spoznávať nové krajiny, ich prírodu, kultúru, históriu a spôsob života, ale aj spojiť toto spoznávanie s aktívnym oddychom a útekom od každodennej reality.

Ak spojíme všetky dôvody, ktoré vedú ľudí k cestovaniu, zistíme, že cieľom sezónnych cestovateľov sa môže stať každá krajina či región. Niektoré krajiny sú priam obdarené krásami prírody a bohatstvom kultúrnych pamiatok spojených s históriou.Odborníci na cestovný ruch a "sezónne sťahovanie národov" k nim priraďujú aj Slovensko, ktoré má okrem mora všetky zemepisné, prírodné, historické a kultúrne predpoklady na rozvoj cestovného ruchu. Chybou však je, že na Slovensku to nevieme zúžitkovať k spokojnosti všetkých zúčastnených. Čiže tých, čo ponúkajú a predávajú, ale aj tých, čo využívajú.

Veľa lákadiel na Slovensku, ale... Ďalším lákadlom pre turistov sú popri prírodných krásach aj kultúrne a historické pamiatky, vrátane múzeí a galérií všetkých druhov a veľkosti. Je pravda, že na Slovensku nemáme múzeá svetového mena a významu, ako je napríklad Louvre v Paríži, petrohradská Ermitáž, Metropolitan museum v New Yorku, Kunshistorische museum vo Viedni, či Prado v Madride. Máme však niečo iné, čo predstavuje a približuje slovenskú históriu a kultúru. Naše územie je pokryté pomerne hustou sieťou múzeí rozličnej veľkosti, druhu, profilácie, špecializácie a zamerania. Celkovo možno navštíviť takmer 250 múzeí, galérií, hradov, zámkov, kaštieľov, múzeí v prírode, domov ľudového bývania, technických pamiatok, pamätných izieb a pamätných budov, nehovoriac už o rozmanitosti a bohatstve kultúrnych a historických pamiatok. No v poslednom čase sa múzeá akosi vytratili z poľa pozornosti, napríklad aj pripravovaného Národného programu rozvoja cestovného ruchu, v ktorom sa fenomén kultúrneho a mestského turizmu objavil len ako "produkt budúcnosti".

Na Slovenku sa už stalo zvykom či zotrvačnosťou, že podpora cestovného ruchu a jeho propagácia sa redukuje na ponuku ubytovacích a stravovacích kapacít, poprípade na rozvoj a fungovanie cestovných agentúr. Málokedy sa však z ich ponúk dozvieme, aké múzeá, galérie, historické a kultúrne pamiatky v regióne sú. Táto informácia často v presile ostatných zapadne. Ignoruje sa fakt, že práve ony by mohli byť prvotným lákadlom pre návštevníkov a ubytovacie a stravovacie kapacity len nevyhnutnými službami. Napriek tomu sa u nás múzeá často prezentujú len ako "prílepok" k možnostiam lyžovania, turistických vychádzok a iných športových aktivít. Zabúda sa, že dôvodom na cestovanie môže byť aj poznávanie kultúry a histórie regiónu. Nie vždy je pekné počasie potrebné na športovo-turistické aktivity, preto sa práve vtedy naskytá možnosť navštíviť múzeum, galériu, či hrad, alebo si pozrieť historické jadro mesta. Dobre spracovaná a podaná informácia o ich existencii môže byť pre potenciálneho návštevníka atraktívnejšia ako ponúkaný lyžiarsky vlek, ktorý je už pomaly za každou dedinou a využíva sa väčšinou sezónne.

Múzeum vivum Často sa múzeám vyčíta, že sa pomaly orientujú v nových podmienkach, nedokážu sa správať trhovo a len čakajú na podporu zo strany zriaďovateľov, bez vlastnej snahy o zvýšenie príjmov. Ako jeden zo spôsobov na zlepšenie ich finančnej situácie sa spomína len aktívnejší prístup k prezentačným aktivitám, mysliac pritom najmä na komponované programy. Čo vlastne môžu v súčasnosti múzeá na Slovensku ponúknuť návštevníkom? Sú múzeá naozaj také konzervatívne a málo akcieschopné, že sa o ich prezentačných aktivitách v rámci mestského a kultúrneho turizmu (podľa návrhu Národného programu rozvoja cestovného ruchu z júna 2000) musí hovoriť ako o "produkte budúcnosti"?

Múzeá využívajú popri klasických prezentačných aktivitách, akými sú stále expozície, výstavy a prednášky, aj tie, ktoré majú prilákať návštevníka nie práve tradičnými ponukami. V čoraz väčšej miere pripravujú múzeá už spomínané komponované programy, cieľom ktorých je popri priblížení života dávnych období upútať a prilákať návštevníka do múzea práve vytváraním ilúzie o živote v minulosti. Pútačom dňa sa takto stáva úsilie múzeí o "múzeum vivum". Rozširuje sa ponuka programov o hradné dni spojené s ukážkami historického šermu, prácou sokoliarov, dobovým oblečením, starými remeslami. Takýmito aktivitami by mal byť návštevník pozitívne oslovený, aby sa na ich základe opätovne vracal do múzea, stal sa jeho pravidelným návštevníkom. Mnohé z nich majú už mnohoročnú tradíciu a stávajú sa lákadlom pre návštevníkov zo širšieho okolia.

Múzeá v prírode, v úsilí čo najviac priblížiť život v minulosti, spestrujú svoju ponuku chovom domácich zvierat, pestovaním poľnohospodárskych plodín priamo v areáli múzea, čím ešte reálnejšie približujú tradičný života slovenského vidieka. Využívajúc výhody prostredia evokujúceho reálny život, orientujú svoje aktivity na priblíženie folklóru a života roľníckeho obyvateľstva prostredníctvom prezentácie zvykoslovia tradičných roľníckych sviatkov. Opodstatnenosť týchto programov potvrdzuje skutočnosť, že práve na takéto akcie príde až 30 percent z celkového počtu návštevníkov.

Čo priláka návštevníka Úsilie múzeí prilákať návštevníka nelimituje len invencia pracovníkov pri príprave programov, ich odborná erudícia, ale aj dostupnosť vstupného kapitálu na prípravu aktivít a možnosti samotného múzea. Aj múzejníci musia pri svojej práci v oblasti prezentačných aktivít rešpektovať súčasné trendy v múzejníctve týkajúce sa expozičnej a výstavnej činnosti. Tí, ktorí často kritizujú múzeá pre ich nedostatočnú aktivitu, by si mali uvedomiť, že popri nevyhnutnom rešpektovaní základného poslania múzeí - zhromažďovať, ochraňovať, odborne a vedecky zhodnocovať súčasti kultúrneho dedičstva - má i múzejná expozícia svoju životnosť, časom morálne a technicky zastaráva a stáva sa pre návštevníka nepríťažlivou. Podobne aj objekty, v ktorých múzeá sídlia, by mali svojím vonkajším zjavom pôsobiť príťažlivo, nie odpudzovať opadanou omietkou, sociálnymi zariadeniami pamätajúcimi bez zmien založenie múzea, výstavnými prvkami a mobiliárom, ktorý má už sám o sebe historickú hodnotu.

V súčasnosti už pre prilákanie návštevníka nestačí len expozícia či výstava, i keď je profesionálne odborne zvládnutá. Súčasťou ponuky by ako samozrejmosť mali byť aj dostupné informačné materiály o múzeu ponúkané v kultúrnom prostredí múzejných predajní. Vo sfére služieb sú nedostatky vníma i neodborník - návštevník, ktorý si aj na základe takýchto maličkostí utvára obraz o múzeu a podľa neho sa rozhodne, či príde znova.

Z toho mála, čo od svojich zriaďovateľov múzeá dostanú, len ťažko vyčleniť peniaze na komplexné rekonštrukcie budov, reinštaláciu alebo budovanie nových a návštevnícky atraktívnych expozícií, či na zaplatenie účinkujúcich rôznych sprievodných akcií. Aby bola snaha o prilákanie návštevníka a zvýšenie príjmov múzea opätovaná, potrebuje dobrú a príťažlivú reklamu. To však bez dostatku finančných prostriedkov nejde.

Ak chceme hovoriť na Slovensku o mestskom a kultúrnom turizme ako o "produkte budúcnosti", je nevyhnutné, aby sa podpora činnosti múzeí stala súčasťou Národného programu rozvoja cestovného ruchu. K základným prioritám financovaným z prostriedkov určených na rozvoj cestovného ruchu možno zaradiť aj vydávanie informačných a propagačných materiálov o múzeách, kultúrnych, historických a architektonických pamiatkach. Informácie podobného druhu treba zahrnúť do cestovných lexikónov jednotlivých regiónov, pretože bez dostatočných informácií a poznatkov nemožno rátať ani s potenciálnym návštevníkom.

Aj keď propagácia múzeí, zvyšovanie ich príťažlivosti a zlepšenie informovanosti o ich aktivitách je jednou z prioritných úloh múzeí samotných, treba si uvedomiť, že úžiok z ich existencie má predovšetkým región, v ktorom múzeá pôsobia. Rozhodne ho však nemôžeme redukovať len na priamy ekonomický efekt, ktorý sa v rozpočtoch múzeí prejaví ako vlastné príjmy. Dosah ich činnosti musíme vidieť aj v raste turizmu v celom regióne a v rozvoji služieb, ktoré s ním súvisia. Nemožno pritom obísť základný dôvod ich existencie múzeí - ochranu kultúrneho dedičstva. Možno, keď sa raz začne v širšom meradle uplatňovať i tento pohľad, nájdu sa peniaze na podporu rozvoja aktivít múzeí určených pre návštevníkov a rozvojové programy cestovného ruchu nebudú orientované len na ubytovacie a stravovacie kapacity. Treba si totiž uvedomiť, že aj múzeá a ostatné kultúrno-historické pamiatky by mali byť základom ponuky cestovného ruchu.

Autorka (1953) je historička

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984