Po dlhom polstoročí
Ak ktosi trávi príjemnú letnú dovolenku na štúrovských kúpaliskách, iste sa rád vyberie aj na druhý breh Dunaja, do susedného Ostrihomu, na prehliadku prekrásnej katedrály, alebo len tak, na nákupy. Doteraz sme boli odkázaní na kompu, no hádam o rok sa stane minulosťou. Práve sa totiž začala rekonštrukcia Mostu Márie Valérie.
Po neuveriteľných 56 rokoch sa budú môcť obyvatelia žijúci v tomto čarokrásnom ohybe Dunaja opäť prejsť po moste, ktorí tu slúžil ľudom už pred sto rokmi. Jeho história kopíruje tragické udalosti 20. storočia. Obe svetové vojny priamo poznačili jeho osud. Najprv ho poškodili československí legionári v roku 1919 a druhý raz ustupujúce nemecké jednotky v decembri 1944. Ak prvá rekonštrukcia prebehla po niekoľkých rokoch, na tú druhú sme si museli počkať celé polstoročie.
Odhliadnuc od napätých vzťahov medzi Československom a Maďarskom v krátkom povojnovom období, len ťažko sa dá uveriť, že by sa počas celého minulého režimu nenašli finančné prostriedky na opravu mosta. Skôr chýbala dobrá vôľa. Napriek tomu, že formálne rokovali rozličné komisie a subkomisie, výsledok bol nulový. Primátor Štúrova Ján Oravec si myslí: "Komunisti sa asi obávali, lebo Ostrihom predstavuje sídlo katolíckeho kléru. Nakoľko to korešponduje so skutočnosťou, to už asi ťažko zistíme. Je však nepochopiteľné, prečo to vtedy nešlo, keď sa to dalo postaviť za facku a všade zúril internacionalizmus. Sme radi, že už to tak nebude!"
Deň "D" Oficiálne sa obnova mosta začala 17. októbra 2000. Ministri dopravy Maďarska a Slovenska László Nógradi a Jozef Macejko slávnostne prestrihli pásku na ostrihomskej strane mosta za veľkej účasti hostí z oboch krajín. V prejavoch zaznievali slová o potrebe budovania dobrých susedských vzťahov, čomu má napomôcť aj nový most. Najkrajšie to asi vyjadril primátor Ostrihomu Tamás Meggyes:
"Mesto, ktoré bolo dlhý čas na periférii, sa teraz otvára svetu. Most je ako pupočná šnúra, ktorou budú prepojení obyvatelia oboch miest. Naším záujmom je, aby sa rozvíjali, aby sa stali miestom, kde sa oplatí prísť domov. Nech je príkladom aj pre ľudí na sever a na juh od nás"
Most bude mať dôležitý vplyv na rozvoj oboch prihraničných regiónov a takisto aj na rozvoj infraštruktúry a cezhraničnú spoluprácu. Najmä na tento aspekt poukazovali obaja veľvyslanci Európskej komisie v Bratislave a Budapešti. Šéf delegácie EK na Slovensku Walter Rochel zaželal mostu "veľmi dlhú a šťastnú budúcnosť, aby bol symbolom integrácie krajín strednej Európy do Európskej únie". V tej chvíli mi prišla na um myšlienka, aby most už nikdy nepotreboval tretiu generálnu rekonštrukciu.
Týždeň po… Samotné rekonštrukčné práce sa začali až o niekoľko dní po ceremónii. Na nábreží Dunaja, cestou na vznikajúce stavenisko, asi nik neodolá, na chvíľu sa zastaví a pokochá sa pohľadom na slnkom zaliaty Ostrihom. Neodolal som ani ja. Po chvíli slnenia sa púšťam do debaty so ženou, ktorá si ku mne prisadla. Zmeškala autobus domov - do Bíne, takže má teraz čas. Spýtam sa jej, čo si myslí o Moste Márie Valérie. Pani Alžbeta ochotne odpovedá:
"Keďže tu ten most voľakedy bol, niečo tu stále chýba. Bude to zase tak, ako predtým, keď ľudia chodili peši z jednej strany na druhú. Tí starší si ešte na to pamätajú. Bude to vytvárať ešte priateľskejšie vzťahy medzi nami." Na chvíľu sa odmlčí a dodá: "Pozrite sa, aké je to tu krásne! Úchvatná panoráma! Keď sa pozeráte na katedrálu z nášho mesta, zdá sa vám, akoby tu Dunaj ani nebol. Tak to všetko do seba zapadá. Viete, nie reč rozdeľuje ľudí, ale myšlienka." Keby si tak jej slová zobrali k srdcu aj poniektorí naši politici…
Rozlúčime sa a ja kráčam pomaly hore, na torzo mosta. Na konci prvého oblúku, kde akoby z neho ktosi uťal, upevnili zábradlie. Tu sa na chvíľu opriem a pozorujem náprotivný breh. Z rozjímania ma preberie detský džavot. Starší muž vedie za ruku dieťa. Som zvedavý aj na jeho názor. Pán Imrich, ktorý sa vybral na prechádzku s vnukom, vidí v moste nádej pre nezamestnaných zo Štúrova a jeho okolia:
"Most v mnohom zmení naše životy. Ponúkne pracovné príležitosti. Najmä pre mladých. Už teraz dochádzajú dve-tri stovky ľudí zo Štúrova do automobilky Suzuki. Tam mnohí cez týždeň zostávajú, ale ak bude stáť most, môžu sa každý deň vracať domov." No a hádam si tam raz nájde prácu aj jeho vnuk… Kompa
Rovnako ako patrí zubačka k Vysokým Tatrám, neodmysliteľnou súčasťou Štúrova je kompa. Po Dunaji premáva už od roku 1968 a celé tri desaťročia na nej pracuje kapitán István Bidics. Kompa sa o rok zmení na technickú pamiatku. Kapitán to však neľutuje, naopak:
"Čakám, kedy bude ten most hotový. Už 30 rokov o tom snívam. Teraz si konečne budem môcť užívať dôchodok! Dôchodcom som už takmer jeden rok. Ale ešte to tu nejako dokrútim." Na otázku či mu predsa len nebude robota chýbať, mávne rukou: "Aj tak budem každý deň pri Dunaji!"
Primátor Oravec sa pri zmienke o kapitánovi Pištovi pousmeje: "Na začiatku deväťdesiatych rokov ma ešte presviedčal, že sa nemusím s mostom ponáhľať. Teraz je rád, že končí." Je zrejmé, že I. Bidics má rád kontakt s ľuďmi. Niet sa čo čudovať, za tie roky ich previezol už státisíce. Takmer každého Štúrovčana a Ostrihomčana pozná po mene. Napriek tomu, že náš rozhovor zakončil po slovensky vyhlásením, že je "starý", pôsobil neuveriteľne sviežo. Rozhodne oveľa príjemnejšie ako colníci o niekoľko metrov ďalej. Neboli práve najzhovorčivejší. Situáciu sa usilovala zachrániť jedna elévka: "Viete, ja som tu nová, ja nemôžem nič hovoriť, spýtajte sa kolegov." Len čo jej kolegovia uvideli diktafón, nasadili si kamenné tváre. A tak sa už asi nikdy nedozviem, načo bolo dobré stavať novú colnicu pri kompe, keď sa o rok bude stavať pri moste…
Do roka a do dňa Našťastie zhovorčivejší bol František Pastorek z Inžinierskych stavieb Košice. Táto firma, resp. Mostný závod v Prešove má už za sebou niekoľko mostov na diaľniciach Plzeň - Rozvadov, v Liptove a obchvat pri Branisku. Naposledy stavali most pri Mengušovciach, ale pre nedostatok financií museli výstavbu dočasne prerušiť. "Toto tu je čosi úplne iné, pretože ide o obrovskú rieku," tvrdí inžinier Pastorek. Spolu s IS Košice tvoria víťazné konzorcium GANZ IS dve maďarské firmy. Tie sa budú podieľať na dodávke a montáži oceľovej konštrukcie mosta.
Jednou z dôležitých požiadaviek počas projektovej prípravy bolo zachovanie pôvodného vzhľadu mosta. Nosnosť 3,5 tony umožní prepravu iba pre osobné autá a autobusy. "Je to veľká škoda. Mohlo sa to urobiť aj pre kamiónovú dopravu," domnieva sa F. Pastorek.
Práce na spodnej stavbe budú prebiehať v zimných mesiacoch. Každý zo siedmich pilierov a podpier sa musí zrekonštruovať. To znamená, že ich posilnia a nadstavia. Málokto tuší, čo všetko ešte skrýva hladina Dunaja. V najbližších dvadsiatich dňoch prebehnú špeciálne potápačské práce s cieľom likvidácie pyrotechnického materiálu. Medzi piatym a šiestym pilierom leží doteraz spadnutá konštrukcia, ktorá sa musí vyzdvihnúť a odviesť. Pilier číslo 4 treba rozobrať do hĺbky šesť metrov pod hladinou vody a pomocou tzv. Larzenonovej steny sa okolo neho vytvorí "suchý dok".
"Je to šibeničný termín, lebo všetko musíme stihnúť do marca. Potom môže prísť veľká voda." Ing. Pastorek priznáva, že pre stavebné práce by im lepšie vyhovoval letný termín, ale aj tu preráža politika. Most treba dokončiť dostatočne skoro pred voľbami, aby sa bolo čím pochváliť… Napriek tomu verí, že všetko stihnú načas a o rok dielo uvedú do prevádzky.
Kľukatá cesta k vytúženému cieľu Kým dospeli veci do súčasného štádia, pretieklo dolu Dunajom veľa vody. Prvý skutočný krok k realizácii projektu obnovy mosta sa prezentoval v rámci projektu regionálnej spolupráce Pakt stability v Európe, ktorý podpísali v marci 1995 v Paríži. 28. septembra 1995, na rokovaní ministrov dopravy krajín EÚ a strednej a východnej Európy v Bruseli, odovzdali rezortní ministri SR a MR listy a predinvestičnú štúdiu Hansovi van den Broekovi. No to bolo na dlhý čas opäť všetko. Ján Oravec sa veľmi dobre pamätá na to, keď Mečiarova vláda podpisovala zmluvu o slovensko-maďarskej spolupráci:
"Vtedy sa zbierali bodíky prostredníctvom tejto témy, vylepšoval sa imidž. Nebolo to však myslené úprimne. O to väčšie bolo sklamanie, keď sa malo pristúpiť k realizácii, no vytvárali sa všelijaké umelé prekážky."
S nástupom novej vlády v roku 1998 ožili i nádeje Štúrovčanov. S približujúcim sa termínom začatia výstavby sa začali dvíhať hlasy proti tejto stavbe. Z radov opozície zaznievali názory, že most bude z hľadiska obrany predstavovať nebezpečenstvo. Akoby zabudli, že Maďarsko je už členom NATO a Slovensko na členstvo v aliancii ašpiruje. Napádala sa aj finančná náročnosť projektu. Nuž neviem si predstaviť výhodnejší model ako tento - Maďarsko zaplatí 3,5 milióna EURO (18 %), Slovensko 5,9 (30,4 %) a EÚ 10 miliónov (51,6 %). Slovenský rozpočet sa tak zaťaží sumou 240 miliónov korún. Zhruba toľko stojí jeden kilometer diaľnice. Je nepochopiteľnéa nelogické, ak sa výhrady ozývajú aj zo strany HZDS. Pod zmluvou z roku 1995 totiž figuruje práve podpis vtedajšieho ministra dopravy Júliusa Rezeša.
Ako sa bude volať? Problém výstavby mosta sa uzavrel. Primátor Oravec spomína, aké úsilie museli Štúrovčania vyvinúť: "Samozrejme, bola to mravčia práca, mnohých dobrých ľudí, ktorí si túto myšlienku osvojili. Bez ich ochoty a pochopenia by k tomu asi nedošlo. Úsilie nevyšlo nazmar. Pracovali sme na oficiálnej úrovni - mestá Štúrovo a Ostrihom - ale aj občianskej - prostredníctvom mimovládnych združení. Sústredeným úsilím nás všetkých vypočula vysoká politika hlas ľudu. Pre ostatných to môže poslúžiť ako príklad. Toto je najlepší dôkaz, že sa oplatí bojovať a byť trpezlivý, lebo vytúžené ovocie raz príde."
Zostáva otvorená iba otázka názvu mosta. Jeden spomedzi ľudí, ktorí k jeho výstavbe prispeli nemalou mierou - Ing. Jozef Slabák, člen Spoločnosti slovensko - maďarského priateľstva, tvrdí: "Pomenovanie Mosta Márie Valérie bolo len lacným gestom uhorskej vlády, majúce potvrdiť oddanosť habsburskej dynastii. Meno mu pridelila vrchnosť. Navzdory tomu, že verejná mienka i oficiálne stanovisko Ostrihomu uvažovali o názve po najvýznamnejších osobnostiach, medzi ktorými nechýbal svätý Štefan či arcibiskup Kolos Vaszary, ktorý sa zriekol večného práva mýta."
Mária Valéria ničím zvláštnym neprispela k rozvoju Uhorska. Za úvahu by možno stálo pomenovať most tak, aby čo najvýstižnejšie napĺňal slová básnika Ferencza Kolcseyho, umiestnené na pamätnej doske pod mostom: "Pozbierajte ruiny a položte z nich hlboké základy budúcej veľkosti. Rozmnožte diela zmierenia!"
