Peres oživil šancu na dialóg

K požiarnikovi, ktorý na vojenskej leteckej základni Ramat David zakladal požiare, aby získal povýšenie za úspechy pri hasení, prirovnal izraelský denník Haarec premiéra Ehuda Baraka po tom, čo Barak prizval šéfa izraelskej opozície Ariela Šarona na rokovania o vláde národnej jednoty. Po našom sa to hovorí inak - spraviť capa záhradníkom.
Počet zobrazení: 961

K požiarnikovi, ktorý na vojenskej leteckej základni Ramat David zakladal požiare, aby získal povýšenie za úspechy pri hasení, prirovnal izraelský denník Haarec premiéra Ehuda Baraka po tom, čo Barak prizval šéfa izraelskej opozície Ariela Šarona na rokovania o vláde národnej jednoty. Po našom sa to hovorí inak - spraviť capa záhradníkom.

Bol to predsa Šaron, ktorý svojou provokačnou návštevou Chrámovej hory v Jeruzaleme prilial olej do ohňa palestínskej netrpezlivosti a vložil zbraň do rúk islamským radikálom. Predseda pravicovej strany Likud, ktorý sa chválil, že "vďaka" jeho radám nepodpísal expredseda Likudu a izraelskej vlády Benjamin Netanjahu mierovú zmluvu so Sýriou, by mohol Izraelu priniesť všeličo, no rozhodne nie jednotu.

Proti politike sily

Zakladateľka izraelskej ľavicovo-liberálnej strany Merec Šulamit Aloniová, ktorá bola pôvodne tiež zaradená do plánov Baraka pre konzultácie o vytvorení vlády národnej jednoty, označila v rozhovore pre francúzsky Le Monde Baraka za rukojemníka Ariela Šarona a najextrémnejších osadníkov. Premiér podľa nej nechápe pocity Palestínčanov, nechápe, že človek môže vydržať hlad, smäd, bolesť, ale poníženie ho vedie k šialenstvu. "Správame sa (k Palestínčanom) ako kolonizátori z 19. storočia k domorodcom. Ak sú milí a prijímajú naše podmienky, všetko je v poriadku. Ak nie, sila slúži ako nástroj spravodlivosti... Nechápeme, že akákoľvek politika sily sa raz skončí," pripomína predsedovi vlády a ľavicovej Strany práce Sulamit Aloniová. Nezaškodí k jej slovám dodať informáciu, že Amnesty International vyčíta izraelským bezpečnostným silám prehnane tvrdú reakciu na niektoré palestínske násilnosti.

Faktom je, že v prípade Šaronovho vstupu do vlády by sa okamžite ocitli v izolácii izraelskí Arabi predstavujúci asi pätinu obyvateľstva. Pripomeňme si, že 90 percent z nich dalo vo voľbách hlas Barakovi, lebo verili, že sa mu podarí vyriešiť izraelsko-palestínsky svár a zabezpečiť krajine a celej oblasti mier. Problémy mohol mať Barak aj s členmi a predstaviteľmi vlastnej strany. Keď krátko po skončení summitu Ligy arabských štátov oznámil izraelský premiér prerušenie mierového procesu a plán na vytvorenie vlády národnej jednoty so Šaronom, stretol sa s ostrým nesúhlasom niektorých ministrov jeho kabinetu. Odporcovia "dialógu na báze vojny" predpovedali, že zbližovanie so Šaronom by väčšinu Barakových voličov z minulých volieb vohnalo do náručia ostatných politických strán a Barak by v nasledujúcich voľbách dostal sotva pätinu predchádzajúcich hlasov. Pravda, ak by v tom čase ešte stál na čele Strany práce...

Premiér neprekročil hranice

Ešte 29. októbra premiér Ehud Barak vyhlásil, že jeho názory so Šaronom sú si omnoho bližšie než týždeň (a zrejme kedykoľvek) predtým. Zástupcovia oboch politikov dosiahli dohodu v štyroch zo šiestich bodov podmieňujúcich vytvorenie spoločného vládneho kabinetu, no rýchlo sa ukázalo, že rozpory ohľadom zvyšných dvoch bodov sú neprekonateľné. Barak totiž vylúčil možnosť, že by Šaron mohol mať právo veta bezpečnostných alebo politických rozhodnutí vlády, či diplomatických iniciatív týkajúcich sa mierového procesu. Typickou Šaronovou požiadavkou tiež bolo, aby Barak odvolal návrhy, ktoré predložil počas júlového summitu s Palestínčanmi v Camp Davide.

Podobne ako pri rokovaniach s Palestínčanmi Barak nemohol prekročiť hranice, ktoré oddeľujú kompromis od kapitulácie. Posledný októbrový deň Ariel Šaron ohlásil, že končí akékoľvek zbližovanie s Barakom a hodlá urobiť všetko pre zvrhnutie jeho vlády. Izraelský premiér musel pristúpiť k náhradnému a evidentne dočasnému variantu - uzavretiu labilného spojenectva s ultraortodoxnou stranou Šas. Tá síce nevstúpi do vlády, ale jej 13 poslancov v Knessete by malo zabezpečiť pri eventuálnom hlasovaní o dôvere Barakovmu kabinetu dostatočný počet hlasov. A čo za to? Fundamentalistická strana sefardských Židov, ktorá v júli odišla z vlády na protest proti Barakovmu spôsobu vedenia mierových rozhovorov s Palestínčanmi, požaduje predovšetkým odklon od premiérom avizovanej "sekulárnej revolúcie". Vláda tiež vyčlenila 20 miliónov šekelov (vyše 200 miliónov korún) na záchranu náboženských škôl Šasu a za danej situácie zrejme ešte pre týchto fundamentalistov urobí všeličo, čo im uvidí na očiach...

Sľubná dohoda o prímerí

Obzvlášť v súčasnej etape blízkovýchodného konfliktu sa striedajú udalosti a vyhlásenia v takom tempe, že to, čo platilo dnes, už zajtra platiť nemusí. Týkalo sa to nielen takmer uzavretého spojenectva Baraka so Šaronom, kde bol údajný úspech rozhovorov na dosah, no o dva dni dialóg definitívne skrachoval. Pripomeňme si, že ešte koncom októbra sa vyslovil palestínsky prezident Jásir Arafat za pokračovanie bojov na západnom brehu rieky Jordán a v pásme Gazy a izraelský premiér Ehud Barak so slovami "stratili sme partnera pre mierové rokovania" konštatoval, že v zmierňovaní násilia v Izraeli sa nedosiahol prakticky nijaký pokrok. Pár dní nato však Barakova kancelária oznámila, že bývalý premiér Šimon Peres sa s Jásirom Arafatom dohodol na opatreniach, ktoré povedú k ukončeniu násilností na palestínskych autonómnych územiach.

Ako sme už spomínali, na Blízkom východe nič nie je isté. Izraelská armáda už povolala zálohy (to sa dosiaľ dialo len v prípade vojny), ktoré by mali od decembra posilniť jednotky nasadené proti palestínskym demonštráciam. Zároveň je izraelské obyvateľstvo pripravované na dlhodobý konflikt, ktorý by mohol prerásť do regulárnej vojny. Tá ostatne (podľa vyjadrenia dočasného ministra zahraničných vecí Šlomo ben Amiho na návšteve v USA) už vlastne prebieha. V rámci už spomínanej dohody Peresa s Arafatom sa začal odsun izraelských tankov rozmiestnených okolo palestínskych miest a rozoberajú sa zátarasy obklopujúce tieto mestá. Aj Arafatovo vedenie vyzvalo Palestínčanov, aby vo svojom boji proti Izraelu s cieľom získať nezávislý štát používali len mierové prostriedky.

Doposiaľ uzavreli izraelskí a palestínski oficiálni činitelia niekoľko dohôd, no žiadna z nich nemala trvalejšiu platnosť, preto vládne aj v prípade novej dohody zatiaľ skepsa. Palestínske fundamentalistické hnutie Hamas ihneď oznámilo, že dohodu rešpektovať nebude a aj ďalší radikáli z Islamského džihádu ju odmietli a vyzvali na pokračovanie intifády a bojových akcií proti Izraelu. Bomba odpálená na jeruzalemskom trhovisku, ktorá pripravila o život dvoch ľudí a deviatich zranila, dokazuje spomínané slová nemožno brať na ľahkú váhu. Dôležitá je v tejto súvislosti reakcia oboch strán na atentát - dohoda o zmierňovaní napätia vraj zostáva naďalej v platnosti. Jedna z posledných šancí na obnovenie rokovaní o mierovom urovnaní na Blízkom východe je však stále na vážkach. Dôležité v tejto chvíli je, či sa dokážu obe strany (a zvlášť izraelská) povzniesť nad akýmikoľvek krvavými provokáciami a budú sa snažiť spoločnými silami pacifikovať snahy radikálov zmariť prípravy na kompromisnú izraelsko-palestínsku mierovú dohodu.

 

 

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984