Umiernená balkánska jeseň
Vodcu kosovských Albáncov Ibrahima Rugovu novinári promptne porovnali k mytologickému vtákovi Fénixovi.
Fénix z Kosova
Keď sa totiž kosovský líder počas bombardovania Juhoslávie objavil na televíznych obrazovkách ruka v ruke s vtedajším juhoslovanským prezidentom Slobodanom Miloševičom, pozorovatelia to označili za jeho politickú smrť. Rok a pol na to, Rugovova politická strana s prehľadom vyhrala kosovské lokálne voľby. Čo sa teda stalo? V období po vojne sa predstavitelia Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) snažili koncentrovať v svojich rukách čím viac moci, pričom sa uchyľovali k zastrašovaniu a neraz aj fyzickej likvidácii obchodných a politických súperov. Zdá sa, že práve takéto ich správanie mohlo medzi miestnymi obyvateľmi prehĺbiť pochybnosti o ich schopnosti vládnuť. "Ľuďom sa nepáčilo, že sú komandovaní - v mnohých prípadoch - banditami," komentoval výsledok hlasovania Dana Allin, balkánsky expert Medzinárodného inštitútu strategických štúdií.
Ďalší analytici sa pri vysvetľovaní fenoménu Rugova prikláňajú k tzv. teórii prvej lásky. Kosovský líder s príznačným bielym šálom sa totiž postavil pred desiatimi rokmi na čelo hnutia, ktoré sa snažilo prostredníctvom nenásilného odporu a budovania paralelných štátnych inštitúcií získať nezávislosť od Srbska. Jeho primát na kosovskej politickej scéne ohrozili až v neskorých deväťdesiatych rokoch zástancovia tvrdej línie, ktorí sa prihovárali za aktívnejšie formy boja, akými boli napríklad ozbrojené útoky na príslušníkov srbskej polície. Keď sa však pri urnách Kosovčania mali rozhodnúť, spomenuli si na prvé skúsenosti s pluralitou. "Prvá láska sa nezabúda," tvrdia analytici.
Bosna tiež volí
"Rozhodnutie alebo vyhubenie," znie jeden z predvolebných sloganov nacionalistického Chorvátskeho demokratického spoločenstva (HDZ), bosnianskej pobočky zosnulého vodcu Franja Tudjmana, pred všeobecnými voľbami v Bosne a Hercegovine. Fatalistické heslo je nepriamou odpoveďou na zmeny vo volebnom zákone, ktoré sa týkajú výberu poslancov do orgánov jednej z dvoch bosnianskych entít - Moslimsko-chorvátskej federácie (druhou je Srbská republika v Bosne). Zatiaľ čo doteraz chorvátskych zástupcov volili Chorváti a moslimských predstavitelia moslimskej menšiny, podľa nových pravidiel sa tieto diferenciácie rušia.
Zámerom nového zákona je dať priestor nenacionalistickým stranám, ktoré by oslovili tak moslimských, ako aj chorvátskych voličov. V reálnom živote je však víťazstvo občianskych subjektov hudbou vzdialenej budúcnosti, takže nová volebná legislatíva, ktorú presadilo medzinárodné spoločenstvo, v danej situácii len obmedzí vplyv nacionalistov, a to najmä HDZ. Chorváti sú totiž vo federácii v menšine, čiže, aj keď väčšina z nich bude voliť HDZ (čo aj bude), kvôli moslimským hlasom sa HDZ nemusí podieľať na moci v orgánoch federácie.
Pod kontrolou OBSE
Reakcia HDZ bola v tomto prípade nekompromisná, najprv založili Chorvátsky národný kongres, a potom začali s prípravou referenda o statuse Chorvátov v Bosne, ktoré by sa malo konať v deň volieb - 11. novembra. Jeho zámerom je presadiť kultúrnu a územnú autonómiu Chorvátov, čo by prakticky znamenalo vytvorenie tretej bosnianskej entity a rozbúranie základov daytonskej Bosny. OBSE, ktorá má pod palcom organizáciu volieb, hneď odsúdila túto iniciatívu a zdôraznila, že by referendum takejto formy brali ako politickú kampaň jednej strany, a podľa platných zákonov je v deň volieb akékoľvek agitovanie zakázané. Čiže prípravou všeľudového hlasovania sa HDZ vystavuje riziku uvalenia trestov. Aké mô- žu byť naznačí pohľad do neďalekej Srbskej republiky v Bosne, kde medzinárodná civilná správa už viackrát zakázala politickým stranám a jednotlivcom zúčastniť sa vo voľbách, odvolávala zvoleného prezidenta, anulovala rozhodnutia parlamentu... Inými slovami: HDZ hrozí nielen neúspech, ale aj diskvalifikácia z volieb.
Predpokladať sa dá aj pokles vplyvu nacionalistov medzi ďalšími dvoma bosnianskymi národmi. Moslimská SDA už dlhší čas stráca na popularite na úkor sociálnych demokratov. Odchod jej najznámejšieho lídra Aliju Izetbegoviča do dôchodku by mohol tento pokles ešte akcelerovať. V srbskej časti krajiny Srbská demokratická strana, ktorú zakladal Radovan Karadžič, sa síce medzi ľudom stále teší značnej popularite, no, ako sme povedali, predstavitelia "medzinárodného protektorátu" jej nedovolia až tak vyniknúť. Ide o prepracovaný systém, ktorý sa začína podozrivo dlhým sčítavaním hlasov zo strany OBSE a končí odvolávaním politických funkcionárov, ktorých správanie a prejavy sú "v rozpore s daytonskou mierovou zmluvou".
Posun k stredu
Znamená tento posun k politickému stredu, že región konečne vykročil na cestu stability a prosperity? V prognózach treba byť obozretný. Jedno je jasné - hrozba vojenského konfliktu väčších rozmerov je na dlhší čas zažehnaná. Nie však ani tak v dôsledku posledného politického vývoja, hoci Koštunicovo víťazstvo v tomto smere zohralo dôležitú úlohu, ale najmä vďaka mohutnej zahraničnej vojenskej prítomnosti. Čo sa však týka celkovej stability a s ňou súvisiacej prosperity regiónu, všetky projekcie akoby zastierala hustá hmlovina. Celý princíp hádam najlepšie vystihujú posledné udalosti v Brčku. Ako je známe, ide o distrikt, ktorý je pod medzinárodnou správou s navonok fungujúcimi orgánmi a opatreniami zameranými na budovanie multietnickej spoločnosti. Nedávno si však v Brčku srbskí a moslimskí stredoškoláci navzájom rozbíjali hlavy a protestovali v uliciach len preto, lebo nechceli chodiť do tej istej školskej budovy, hoci v odlišnom čase.
Podobne je to v celom regióne. O niektorých, nie celkom demokratických, spôsoboch budovania a udržiavania tzv. občianskej spoločnosti v Bosne, sme už hovorili. Na papieri to vyzerá v poriadku, avšak, keď ľudia s rozličnými etnickými koreňmi majú žiť spolu vedľa seba, vznikajú problémy. Aj v Kosove síce zvíťazil umiernený Ibrahim Rugova, no jeho umiernenosť spočíva len v prostriedkoch boja, ktoré volí, nie v cieľoch. Aj on, podobne, ako väčšina kosovských Albáncov, túži po nezávislosti. Inými slovami po víťazstvách Rugovu a Koštunicu je pravdepodobné, že sa nadviaže dialóg medzi Prištinou a Belehradom, je však málo pravdepodobné, že z neho vyplynie definitívne riešenie pre status Kosova. Každý politik v Belehrade by totiž akceptovaním nezávislosti provincie, podpísal svoju politickú samovraždu. Či už Rugova, alebo hocikto iný na jeho mieste, by mal doma vážne problémy, keby pristal na čokoľvek menšie od nezávislosti. Okrem toho, je tu ešte jeden závažný problém. Kosovskí Srbi sa nielenže nezúčastnili na voľbách, ale asi 200 tisíc ich stále žije mimo provincie a nemôže sa tam ani vrátiť, lebo im hrozí fyzická likvidácia. V praxi teda žiadna umiernenosť neprichádza do úvahy.
Čaká sa na investície
Podobne je to aj pokiaľ ide o prosperitu oblasti. V rámci Paktu stability je až na minimálne výnimky zabezpečené financovanie projektov rýchleho štartu v hodnote okolo 1,2 miliardy eur. Väčšina z plánovaných 35 projektov bude dokončená v stanovenom termíne, a na zopár očakávaných zmeškaní existujú objektívne dôvody. Všetko teda ide podľa plánu. Bude to ale stačiť na dosiahnutie proklamovaných cieľov? Nielenže sú škody, ktoré región utrpel v dôsledku bombardovania Juhoslávie, ďalších vojen a ekonomických sankcií, neporovnateľne vyššie ako spomínaná suma, ale filozofia obnovy Balkánu počíta so súkromnými investíciami ako motorom ekonomického rozvoja. Je však otázne, či tam investície budú prúdiť podľa očakávaní, najmä kvôli už spomínaným animozitám a reálnej nestabilite.
V tomto smere je veľavravná mrzutosť európskych politikov ako reakcia na vyhlásenia poradcov amerického prezidentského kandidáta Georga Busha juniora, že v prípade jeho víťazstva dojde k stiahnutiu amerických jednotiek z Balkánu. Brusel sa tomu bráni, aj keď by týmto spôsobom získal väčší vplyv v oblasti. Pritom mať pod palcom región, ktorý čaká ekonomický boom, by malo byť mimoriadne lukratívne. V prípade juhovýchodnej Európy je však skôr realitou dlhodobá nákladná vojenská prítomnosť ako základ prízraku stability.
Autor (1972) je redaktor Hospodárskeho denníka
